Až 63 percent oslovených Slovákov sa prikláňa k názoru, že človek si má kúpiť iba to, na čo má nasporené. Vyplýva to z on-line prieskumu, ktorý agentúra 2muse realizovala pre VÚB na populácii 18 až 55 rokov.

Spomedzi respondentov si len 38 percent radšej požičia na vytúžený tovar, aby ho mala hneď, zostávajúcich 62 percent si radšej našetrí. Nie všetci však naozaj sporia, robí tak len 54 percent oslovených, pričom najväčšia časť z nich ušetrí mesačne menej ako 50 eur.

Priemerná ušetrená suma je 128 eur a medián (prostredná hodnota číselného radu) o polovicu menej, len 60 eur. Čo sa sporenia týka, preferujeme sporiaci alebo bežný účet, treťou najčastejšou formou je životné poistenie – tak to aspoň vyplýva z prieskumu.

Podľa reálneho rozloženia aktív, ktoré zverejnila NBS, však po bankách nasledujú podielové fondy, poisťovne sú v správe aktív až tretie. Špecifické postavenie majú druho-pilierové DSS-ky, v ktorých si budúci penzisti sporia povinne zo zákona.

Viac úspor ako úverov

Štatistiky potvrdzujú, že radšej sporíme ako žiadame o úvery. Ku koncu minulého roka mali Slováci od bánk požičaných 19,6 miliardy eur, čo je podľa Poštovej banky v prepočte na osobu 3 620 eur, o 327 eur viac ako v roku 2012. Číslo vyjadrujúce úspory je ešte vyššie, na požičaných 79 eur pripadá až 100 eur uložených v bankách.

Aj keď je priemerný Slovák, ilustračná postava, na svojich pleciach nesie hneď dva úverové balvany, okrem už spomínanej priemernej pôžičky od banky ešte aj to, čo si zaňho požičala vláda.

Táto suma je pritom ešte vyššia, na hlavu až 7 593 eur - podľa údajov Eurostatu za tretí kvartál minulého roka. Hoci nejde o malé číslo, z európskeho pohľadu patrí k nižším. Najviac majú za ušami Íri, v priemere na osobu až 44,6 tisíca eur, za nimi sú Belgičania (35,3-tisíc) a Taliani (34,7-tisíc), priemer eurozóny je 27,3 tisíca a za celú dvadsaťosmičku je 22,3-tisíc. Priemerný Čech dlhuje o niečo menej ako my, len 6,5 tisíca eur a hlavní európski hriešnici Gréci po prepočítaní na jednotlivca 28,7 tisíca eur.

Aj keď je cieľom európsko-integračných ambícií Slovenska dobiehať Európu, v prípade výšky úverového zaťaženia je zaostávanie za celoeurópskym priemerom výhodou. Ostáva veriť, že politici svoj sľub dobehnúť Európu nezrealizujú najrýchlejšie práve v tejto oblasti.