Táto úspora predstavovala približne 18 percent z jej čistých peňažných príjmov. Analytička Poštovej banky Jana Glasová, ktorá vychádzala z údajov Štatistického úradu SR, tvrdí, že najťažšie sa šetrí v neúplných rodinách.
Potenciálna mesačná úspora rodiča, ktorý sám vychováva deti, je takmer 20 eur na jedného člena domácnosti. Naopak, partneri žijúci v spoločnej domácnosti bez detí, dokážu za mesiac usporiť až štvornásobne viac, teda 88 eur na hlavu.
Úspory slovenských rodín z roka na rok rastú. V roku 2014 dokázala priemerná slovenská rodina za rok ušetriť až o dve tretiny viac peňazí ako v roku 2011. Tento trend súvisí podľa J. Glasovej so zlepšujúcou sa situáciou v našej ekonomike a na trhu práce, s klesajúcou nezamestnanosťou a rastúcimi mzdami, čo umožňuje slovenským rodinám aj viac sporiť.
Dôležitým faktorom je podľa nej ale aj opatrnejšie spotrebiteľské správanie slovenských rodín, ktoré si dôkladne rozmyslia, na čo minú peniaze a majú výraznejšiu tendenciu sporiť.
Prevažnú časť zo svojich celkových výdavkov vynakladajú Slováci každý mesiac na spotrebu, to znamená na kúpu rozličných tovarov a služieb. Najväčšiu časť, a to až približne polovicu, zo spotrebných výdavkov každý mesiac míňajú na potraviny, nealko nápoje a na bývanie.
Približne desatina spotrebných výdavkov slovenských rodín putuje na dopravu. A zhruba osem percent výdavkov vynakladá priemerná rodina na rekreáciu a kultúru, zhruba šesť percent je určených na oblečenie a obuv, na služby v hoteloch a reštauráciách a služby pôšt a telekomunikácií.
