Jeho zhoršovanie je faktom. Konštatuje to aj správa o stave podnikateľského prostredia v SR, ktorou sa vláda zaoberala v stredu.

Ako sa posunúť v rebríčkoch

Do konca tohto roka by mal minister spravodlivosti Tomáš Borec vypracovať stratégiu zlepšenia postavenia SR v hodnotení Svetovej banky Doing Business 2014 v oblastiach ako napríklad začatie podnikania, ochrana investorov, vymáhateľnosť zmlúv či riešenie platobnej neschopnosti.

Hodnotenie Svetovej banky je viac ako negatívne. V publikácii Doing Business 2014 si Slovensko v rebríčku pohoršilo o šesť miest - je na 49. mieste zo 189 krajín. V oblasti Začatie podnikania sme si zhoršili postavenie dokonca až o 28 miest. Výrazne zaostávame aj v ochrane investorov (115. miesto), cezhraničnom obchodovaní (108. miesto) a daňových povinnostiach firiem (102. miesto).

Dohodári

Legislatíva zaťažuje podnikateľov. Napríklad vyše roka sa trápia zamestnávatelia s prihlasovaním a odhlasovaním dohodárov do poisťovní. Až teraz dostala ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská na rokovaní vlády úlohu zjednodušiť povinnosti pri prihlasovaní a odhlasovaní zdravotne poistených dohodárov.

Problém vznikol po schválení novely Zákonníka práce. Nielenže boli dohody zaťažené odvodmi takmer tak ako riadne zamestnanie, ale legislatívci nedomysleli súvislosti so sociálnym a zdravotným poistením dohodárov. Zamestnávatelia musia dohodárov podľa zákona o sociálnom poistení nahlasovať a odhlasovať ako riadnych zamestnancov a predkladať evidenčné listy. To je komplikované hlavne pri nepravidelných dohodároch alebo pri reťazení dohôd pri tom istom zamestnancovi. Sociálna poisťovňa na kritiku nedomysleného zákona zareagovala - evidenčný list za dohodára môžu zamestnávatelia predložiť až po poslednej dohode.

V zdravotných poisťovniach ide všetko po starom - zamestnávateľ musí dohodára prihlásiť do zdravotnej poisťovne len na tie dni, v ktorých mal reálne príjem. Ak by dohodár pracoval len v pondelok a v piatok, musí ho prihlásiť a odhlásiť v pondelok a to isté urobí aj v piatok.

Zamestnávatelia radšej dohodára nezamestnajú, alebo mu vykážu odpracovaný čas tak, aby sa opakovaným prihláškam a odhláškam vyhli.

Trestnoprávna zodpovednosť firiem

Minister spravodlivosti by mal konca augusta predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnoprávnej zodpovednosti firiem.

Na zákone rezort už pracuje dlhšie. Okrem iného sa má v ňom rozšíriť podmienka bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá žiada o rôzne povolenie. Za spáchaný trestný čin bude môcť súd uložiť firme rôzne tresty. Bude ju môcť zrušiť, rozhodnúť o prepadnutí majetku či veci, o peňažnom treste, o zákaze činnosti. Firma by nemohla prijímať verejné dotácie a subvencie a tiež by sa nemohla zapojiť do verejného obstarávania. Trestom má byť aj zverejnenie odsudzujúceho rozsudku v inom médiu ako v Obchodnom vestníku. Ako sa pre Trend.sk vyjadril už dávnejšie Radovan Pala, advokát kancelárie TaylorWessing e/n/w/cPala, "už samotné zverejnenie by mohlo pre podnikateľov znamenať veľmi výrazný trest, v niektorých prípadoch až "bozk smrti", keďže kredibilita a povesť odsúdenej spoločnosti by bola veľmi vážne narušená tak v obchodných vzťahoch, ako aj vo vzťahu k spotrebiteľom."

DPH až po zaplatení faktúry

Minister financií Peter Kažimír sa snaží konsolidovať verejné financie a odhaľovať podvody najmä pri vratkách DPH. Darí sa mu to, ale mnohé z opatrení rezortu reálne zhoršili podmienky podnikania. Poctivý podnikateľ, platiteľ DPH, daň štátu odvedie, ale faktúru mu obchodný partner nepreplatí. Zato si však neplatiaca firma robí nárok na preplatenie nadmerného odpočtu.

Do konca roka 2014 by mal preto minister predložiť na rokovanie vlády analýzu možnosti odvádzať daň z pridanej hodnoty podnikateľmi až po zaplatení faktúry, ale aj zverejniť kritéria posudzovania daňových zábezpek. 

Zavedenie zábezpeky pri registrácii nových platiteľov DPH poškodzuje najmä začínajúcich podnikateľov. Najnižšia zábezpeka je totiž tisíc eur, čo je pre nové firmy veľa peňazí. Mohli by ich využiť na rozvoj svojho podnikania. Namiesto toho ich musia zložiť na účet a daňový úrad ich uvoľní až po roku. Daniari tvrdia, že výšku zábezpeky určuje softvér a nie samotní daniari. Vraj je doňho zapracovaných až  59 kritérií. Medzi inými aj to, či podnikateľ nemá daňový nedoplatok. Posudzujú sa aj prepojené spoločnosti.

Do konca júna  má tiež P. Kažimír preskúmať možnosť zrušenia poplatku za vyhotovenie a vydanie výpisu z obchodného registra v elektronickej podobe.

Formálny prístup

Podľa podnikateľov väčšina opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia je formálnych. Napríklad podľa finančnej riaditeľky akciovej spoločnosti Prvá zváračská Jane Rychtárikovej absentujú opatrenia na potláčanie korupčného prostredia okolo eurofondov. "Niečo riešiť u nás trestnými oznámeniami považujem za stratené, za jedinú schodnú cestu momentálne pokladám oficiálne oznámenie na OLAF pri EK v Bruseli," hovorí J. Rychtáriková.

Zamýšľa sa tiež nad tým, ako sa vôbec môže stať na Slovensku, že je predložený do parlamentu zákon nad rámec požiadaviek legislatívy EÚ. "Kto je za to zodpovedný a ako je celý legislatívny proces organizovaný - keď sa toto môže stať?" pýta sa.

Kriticky hodnotila podmienky podnikania aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) na tohto týždňovom zhromaždení delegátov. „Komora nepovažuje kvalitu podnikateľského prostredia a snahu vlády o jej zlepšenie za adekvátne pre zabezpečenie primeraného ekonomického rastu, a tým aj konkurencieschopnosti Slovenska," povedal predseda SOPK Peter Mihók.

Svedčia o tom aj výsledky ekonomického prieskumu SOPK za rok 2013, podľa ktorého je podnikateľské prostredie hodnotené nepriaznivo, negatívnejšie ako v roku 2012, a hospodárska politika vlády z hľadiska podielu pozitívnych hodnotení je hodnotená horšie ako v čase vyvrcholenia krízy v roku 2009.

Komora ešte v roku 2012 predložila návrh vlastných opatrení. Pri využívaní erurofondov navrhla, aby sa vytvoril systém osobnej zodpovednosti za čerpanie fondov EÚ v novom rozpočtovom období na všetkých úrovniach, vrátane členov vlády. Podľa komory treba prijať razantné opatrenia na zjednodušenie dokumentácie a začať konkrétne konať voči korupcii v tejto oblasti. Pravidelne treba tiež zverejňovať rozhodnutia o poskytnutí zdrojov.

"Požadujeme tiež zjednodušenie odvodového systému a následne zníženie odvodového zaťaženia pre právnické osoby," konštatovali zástupcovia komory.

Umiestnenie Slovenska v rebríčku Svetovej banky*
DB 2014 DB 2013 Medziročný posun
Kvalita podnikateľského prostredia 49 43 -6
Začatie podnikania 108 80 -28
Licenčné konania 53 50 -3
Prístup k elektrickej energii 65 66 1
Registrácia majetku 11 9 -2
Dostupnosť úverových zdrojov 42 40 -2
Ochrana investorov 115 113 -2
Daňové povinnosti firiem 102 100 -2
Cezhraničné obchodovanie 108 111 3
Vymáhateľnosť zmlúv 65 65 0
Riešenie platobnej neschopnosti 38 38 0
*Doing Business