Nakoľko nepoznáme obsah Vašej pracovnej zmluvy, interné smernice, prípadne kolektívnu zmluvu so zamestnávateľom, na Vašu otázku môžeme odpovedať len všeobecne, v súlade s platnou legislatívou SR.
Na vodičov v autobusovej doprave sa vzťahujú okrem zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce aj ustanovenia zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného od 1.11.2007.
Z pohľadu § 91 Zákonníka práce poznáme dva druhy prestávok:
1. Prestávky na oddych a stravovanie zamestnancov, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času a zamestnávateľ ich nie je povinný platiť.
(§ 91 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce „Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút“, pričom zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné. Platí, že prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci pracovnej zmeny.)
2. Bezpečnostné prestávky, ktoré sa započítavajú do pracovného času a zamestnancovi za to prislúcha aj príslušná mzda (§ 91 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce „Prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci sa započítava do pracovného času.“
§ 5 ods. 6 písm. a) zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave „Prestávky v práci a doby odpočinku musia byť primerané a v súlade so zásadami bezpečnej práce a zásadami ochrany zdravia pri práci. Na účely tohto zákona sa primeranosťou rozumie, že zamestnanec v doprave má určený pravidelný čas prestávok v práci a určenú pravidelnú dobu odpočinku, ktorých trvanie je vyjadrené v jednotkách času a ktoré sú dostatočne dlhé a nepretržité, aby sa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobí úraz sebe alebo iným osobám a že si krátkodobo ani dlhodobo nepoškodí zdravie.“
V zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas vodiča osobnej dopravy tak, aby mal po 4 hodinách času jazdy prestávku najmenej 30 minút).
Sme toho názoru, že zamestnávateľ by Vám mal rozvrhnúť denný pracovný čas a písomne Vás informovať, ktoré prestávky sú určené na jedenie a ktoré budú bezpečnostné. Prestávku na jedenie budete mať neplatenú, všetko ostatné by ste mali mať zaplatené.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
