Slovenskí úradníci i vlastníci nehnuteľností, ktorých čaká vyvlastňovanie, v súčasnosti netrpezlivo čakajú na rozhodnutie Ústavného súdu SR. Ten prijal na ďalšie konanie prípad, ktorý mu doručil Krajský súd v Prešove.
Týka sa rodiny Drutarovských. Prípad súvisí s výstavbou Nábrežnej komunikácie v Prešove. Tá má nahradiť frekventovaný cestný ťah, ktorý vedie popri prešovskej univerzite od Popradu na Košice.
Doterajšiu úzku cestu má vystriedať štvorprúdová komunikácia, prechádzajúca ulicou Pod Kalváriou. Na ulici majú zbúrať niekoľko domov.
Vedia vyvlastniť aj mŕtveho
Na začiatku prišli pracovníci Slovenskej správy ciest (SSC) a rodine Drutarovských ukázali novostavby bytoviek. Povedali však, že bude treba doplatiť.
Neskôr v roku 2000 si predstavitelia mesta pozvali rodičov – vlastníkov domu a zasa im ukázali rozostavané bytovky s tým, že všetky peniaze, čo dostanú za dom a pozemok, treba dať stavebnej firme.
„Snažili sme sa rokovať. Dostali sme najprv návrh kúpnej zmluvy na dom za 676-tisíc korún s vyhrážkou, že ak na zmluvu nepristúpime, dajú nás vyvlastniť. My sme im poslali náš návrh ceny. Nneodpovedali. Nereagovali ani na náš návrh, aby SSC žiadala o výnimku [z cenovej vyhlášky ministerstva financií],“ hovorí syn Richard Drutarovský.
V októbri 2000 sa rozbehlo vyvlastnenie. Nepomáhalo odvolanie na okresný ani na krajský úrad. Drutarovskí dali aj určovaciu žalobu na Okresný súd v Prešove, že cena, za ktorú sa začalo vyvlastňovať, nie je primeraná.
To na chvíľu prerušilo konanie o odvolaní na krajskom úrade. „No zavolali si otca a dali mu pokutu päťtisíc korún za to, že dom postavený v roku 1936, keď platili iné zákony, nemal kolaudačné rozhodnutie. Jednoducho šikanovanie,“ hovorí R. Drutarovský.
Rodina sa začala brániť. Zistili, že budúci investor vyvlastnil v okolí domy a pozemky mŕtvych ľudí. Aj také, kde nebolo ukončené dedičské konanie.
Podľa vyhláškových cien mal v tomto prípade investor vyplatiť šiestim mŕtvym ľuďom približne 346-tisíc korún. Aby problém mŕtvych vlastníkov nezdržiaval stavbu, peniaze za vyvlastnenie pre dedičov mali byť uložené na súde. Prokuratúra takéto vyvlastňovanie zrušila, o tri týždne však došli nové, už upravené dokumenty.
Krajský úrad tesne pred rozhodnutím okresného súdu odvolanie Druterovských zamietol. Rozhodnutie o vyvlastnení sa stalo právoplatným.
SSC hneď nato podala žiadosť o stavebné povolenie. Rodina napadla toto rozhodnutie na krajskom súde.
Argumentovala okrem iného neadekvátnosťou ceny, ktorá je určovaná staticky – starou vyhláškou. Vidia v tom rozpor s Ústavou SR.
Krajský súd v Prešove konanie prerušil a postúpil celú vec Ústavnému súdu SR. Zároveň vydal odklad vykonateľnosti vyvlastnenia.
Nevýhodné ceny, nevýhodné zmluvy
Aj keď sa mesto a investor snažili hľadať riešenia, žiadne z nich nebolo také, aby mohlo vyvlastnenú rodinu uspokojiť.
„Ponúkali sme, že dáme stavebný pozemok, aby nám podobný dom, aký nám chcú vziať, postavili. S tým však nesúhlasili. Čo je horšie, investor dáva do zmluvy neprijateľné podmienky. Napríklad ak by sme zmluvu podpísali, do tridsiatich dní od výzvy by sme mali vypratať dom. My sme zasa žiadali možnosť odísť do dvoch týždňov po tom, čo budeme mať skolaudovanú bytovú náhradu a vybudovanie aspoň inžinierskych sietí, ak by sme sa rozhodli nanovo stavať. Ani to neprešlo,“ hovorí R. Drutarovský.
Príspevok mesta Prešov, ktoré predalo pozemky pod štátnymi cestami a zinkasovalo 20 mil. Sk na uspokojovanie rôznych asanantov, spolu s platbou investora postupne dosiahol dva milióny korún.
To malo pomôcť na stavbu nového domčeka v prípade, ak sa dve rodiny v dome rozhodnú neprevziať ponúkané byty. „Vyzerá to lákavá suma, ale pre nás by to znamenalo, že ak vezmeme peniaze, nemali by sme kde bývať,“ hovorí R. Drutarovský.
Ten sa po svojich skúsenostiach s vyvlastňovaním stal splnomocnencom občianskej iniciatívy Za spravodlivú zmenu právnej úpravy vyvlastňovania vo verejnom záujme.
Rokovanie pod nátlakom
„Ak sa do domu a na pozemok dostane súdny znalec investora, je súboj na deväťdesiat percent prehraný,“ hovorí R. Drutarovský. Podľa neho sa s investorom rokuje veľmi zle.
„Ich zástupcovia vyvolajú pri rokovaniach časový tlak, nezorientovaným ľuďom rozložia na stôl projekty a argumentujú traja–štyria podporujúci sa ľudia,“ vysvetľuje. Zástupcovia investora dávajú najavo, že nie je šanca rokovať o iných podmienkach, ako si zadajú.
Drutarovským, ktorých právoplatne vyvlastnili v októbri 2000 a podľa rozhodnutia mali do tridsiatich dní poslať peniaze, na účet nenabehli doposiaľ.
„Hojne sme využívali informačný zákon. Zistili sme, že úradníci radi odpovedajú na iné, ako sa pýtame. Napríklad Slovenskej správy ciest sme sa pýtali, o koľko výnimiek z oceňovacej vyhlášky požiadali a odpovedali nám, že Investorský útvar SSC v Košiciach nežiadal o žiadnu výnimku,“ pridáva jednu z bohatých skúseností z „vyvlastňovacej brandže“ R. Drutarovský.
Cesta sa blíži k domu
Ďalšia skúsenosť – v Prešove si v roku 1996 pozvali obyvateľov ulice na územné konanie. Pri výstavbe cesty bol vtedy investor zaviazaný, že obyvateľom poskytne náhradné bývanie a domy, ktoré sa nebudú asanovať, zmení na podnikateľské priestory, lebo nebudú vyhovovať na bývanie. A, samozrejme, treba vlastnícky doriešiť nehnuteľnosti.
Napriek tomu, že investor dosiaľ nesplnil všetky podmienky z rozhodnutia o umiestnení stavby, dostal stavebné povolenie. A namiesto vysťahovania ľudí z časti ulice sa rozhodol postaviť protihlukovú stenu štyri metre pred oknami domov a širšiu cestu, ako bolo v pôvodných zámeroch.
„Aj keď krajský súd neskôr, po verdikte Ústavného súdu SR povie, či rozhodnutie o vyvlastnení bolo zákonné alebo nie, bývanie si stále budeme musieť riešiť,“ hovorí R. Drutarovský. Štvorprúdová cesta sa z jednej aj druhej strany rýchlo blíži k domu.
Foto – Milan Illík
Muži a ženy si na Slovensku stále nie sú rovní, poukazuje celoeurópsky index
Najväčší priestor na zlepšenie existuje v oblasti ekonomického a sociálneho rozhodovania