V prípade nájmu motorového vozidla sa treba riadiť ustanoveniami zákona č.595/2003 o dani z príjmov (ďalej „ZDP“), aby sa vedelo posúdiť, aké náklady sa dajú dať do daňových nákladov v prípade takéhoto prenájmu. To, aké náklady na samotné vozidlo bude znášať nájomca (s.r.o.) a aké prenajímateľ (fyzická osoba) sa musí dohodnúť v nájomnej zmluve.
Tu môžu vzniknúť rôzne druhy výdavkov najmä náklady na pohonné hmoty, opravy a údržby, technické zhodnotenie, poistenie, náklady na prevádzku motorového vozidla, daň z motorového vozidla, cestovné náhrady a iné. Je teda iba na dohode, ktoré výdavky slúžiace na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle § 2 písm. i), resp. §19 ZDP, bude znášať nájomca (s.r.o.) a tieto budú pre túto s.r.o. daňovým nákladom podľa §2, písm.i.) ZDP.
Na čo si dať pozor
Upozorňujem zároveň na ustanovenie §19 a 21 ZDP, ktoré limitujú niektoré náklady. Napríklad ako ste správne uviedli je to iba uznateľnosť výdavkov na pohonné hmoty len do výšky 80 percent, pokiaľ sa nevedie kniha jázd (podľa ustanovenia §19, ods.2, písm.l. bod 3.ZDP).
Alebo v §19, ods.2. písm. d.) ZDP je uvedené, že cestovné náhrady sú daňovým výdavkom iba do limitu, ktorý určuje zákon č.283/2002 o cestovných náhradách. Na druhej strane, tieto cestovné náhrady sa dajú uplatniť aj v prípade, ak vozidlo nie je v prenájme, alebo nie je ani kúpené.
Prenájom za symbolickú sumu
Čo sa týka výnosu z prenájmu, ten je predmetom dane z príjmu. Symbolické nájomné je možné, ale iba pokiaľ ide o subjekty, ktoré nie sú tzv. závislé osoby, čo v našom prípade neplatí. Podľa § 2 písm. n) Zákona o dani z príjmov je závislou osobou osoba blízka alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba (bližšie § 116 a 117 Občianskeho zákonníka).
Počnúc od 1. 1. 2015 sa sledujú operácie (aj) s tuzemskými závislými osobami a v prípade, že dohodnutá odmena za transakciu je neúmerná, napríklad symbolicky nízka, tak daň z nájmu by sa platila nie zo sumy reálneho-symbolického príjmu z nájmu, ale z fiktívnej hodnoty nájmu, ktorá by zodpovedala podobnému nájmu v podobnom segmente trhu. Prenájom auta konateľom jeho eseročke za symbolické 1 euro nie je teda dobrý nápad.
Dá sa predať
Ďalšie riešenie mimo nájmu by bolo, keby konateľ predal vozidlo eseročke. V takom prípade by si mohla firma okrem horeuvedených výdavkov uplatniť aj odpisy zo vstupnej ceny vozidla podľa §22 zákona o dani z príjmov. Opäť upozorňujem na transakcie medzi závislými osobami, lebo aj predajná cena by mala byť primeraná stavu vozidla v čase kúpy. V opačnom prípade platí horeuvedené, a to, že daň z príjmov z titulu predaja vozidla závislej osobe by sa platila z hodnoty predajnej ceny obvyklej v rovnakom segmente trhu.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže jej informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
