„Nemáme záujem o Naftu či Nafta Trade,“ takto oficiálne prezentoval pred niekoľkými rokmi rezort hospodárstva stanovisko americkej spoločnosti Cinergy Corp., ktorá vysvetľovala svoj vzťah k Nafte Gbely. Ministerstvo sa spoľahlo na preklad od externej firmy, ktorá si takto vysvetlila vetné spojenie „We do not now have any interest.“ Následné dementi Američanov a predloženie originálneho textu nakoniec vnieslo do celej záležitosti svetlo. Vyšlo najavo, že v uvedených firmách americká firma „nemá žiadne vlastníctvo, resp. vlastnícke podiely.“
Nesprávny preklad zase v jednom prípade mohol ohroziť život spotrebiteľa, ktorému dovozca v návode na použitie odporúčal, aby do naparovacej žehličky pridal cukor namiesto soli na ostránenie vodného kameňa. Ale nájde sa aj nelogická požiadavka, aby si napríklad poslucháč nastavil na rádioprijímači pásku („band“) namiesto frekvenčného pásma.
To je len niekoľko príkladov zlých prekladov do slovenčiny, ktoré sa podpísali pod zbytočnú blamáž či hazardovanie so zdravím ľudí. Pri ich príprave zrejme dostali prednosť „horúce“ termíny alebo príkaz vyjednať čo najnižšiu cenu prekladateľských služieb pred overením kvality prekladu.
ISO normy nie sú zárukou
Prekladateľský biznis na Slovensku je neprehľadný a rozkolísaný, a preto rozhodnúť sa, ktorej agentúre zveriť preklad textu, nie je vôbec jednoduché. Electrolux na Slovensku si dáva prekladať návody na použitie externej firme. „Rozhodujúcim kritériom pri výbere prekladateľskej firmy je najmä znalosť odbornej terminológie z oblasti domácich spotrebičov, rýchlosť, presnosť a samozrejme v neposlednom rade aj cena za preklad,“ konštatovala Anna Hukeľová z divízie Domáce spotrebiče Electrolux Slovakia.
Bankoví prekladatelia v UniCredit Bank Slovakia saturujú približne polovicu prekladateľských služieb banky, najmä v oblasti citlivých bankových informácií, vysokoodborných textov a z časového hľadiska náročných informácií. Externí dodávatelia zvyčajne narábajú so štandardnými informáciami. „Spolupracujeme s renomovanou externou agentúrou a skupinou vybraných prekladateľov v regiónoch tak, aby každá pobočka mala bezprostredný a priamy kontakt s prekladateľom v regióne,“ spresnila hovorkyňa banky Zuzana Ďuďáková.
V rozhodovaní zvyčajne veľmi pomáhajú referencie, lenže na základe nich sa dá len veľmi ťažko odhadnúť kvalita prekladateľských služieb. V malých „jednochlapových“ firmách kontrola textu po preložení ešte stále nie je bežná, ale väčšie agentúry sa už aspoň zvyknú opierať o vlastné neštandardizované kontrolné mechanizmy.
Najväčšie firmy vyťahujú ako svoj tromf – certifikát podľa normy ISO 9001. V očiach klientov je to väčšinou záruka kvality. Lenže nie je to celkom tak. „ISO-normy hovoria len tom, že vo firme boli zavedené všeobecné kritériá manažérskych postupov, ktoré firma aj kontroluje. O kvalite prekladu ako výsledného produktu vôbec nevypovedajú, “ vysvetlil Rado Tihlárik, riaditeľ lokalizačnej a prekladateľskej divízie firmy exe, s.r.o., Bratislava, ktorá je držiteľom certifikátu podľa ISO normy.
O tom, že prekladateľské služby poskytuje táto firma na kvalitatívne vysokej úrovni, si dala potvrdiť aj novým druhom certifikátu v rámci EÚ ako prvá na Slovensku. Druhou v poradí je aj prekladateľská firma Aspena, ktorá je tiež certifikovaná podľa ISO 9001, ale rozhodla sa potvrdiť kvalitu realizovaných prekladov podľa prísnejšej normy.
Euronorma je prísnejšia
Prekladateľské služby už totiž majú aj vlastné kvalitatívne štandardy, ktoré prijala pred dvomi rokmi Európska komisia pre štandardizáciu zverejnením európskej normy EN 15038. Túto normu prevzalo do národnej sústavy niekoľko európskych krajín, vrátane Slovenska (STN EN 15038). „Norma už špecifikuje požiadavky na poskytovateľa prekladateľskej služby s ohľadom na ľudské a technické zdroje, manažérstvo kvality, riadenie projektu, rámec zmluvných vzťahov a pracovné postupy poskytovania prekladateľského servisu,“ objasnila Anna Špačková z referátu značky Keymark a certifikácie služieb Slovenského ústavu technickej normalizácie (SÚTN).
Lenže o používaní tejto normy v praxi nebolo od decembra 2006, kedy sa stala súčasťou aj slovenských noriem, akosi počuť. Až na pár výnimiek, keď na svojich internetových stránkach prekladateľské firmy a agentúry garantovali kvalitu prekladu podľa uvedenej normy len vlastným prehlásením. Proti tomuto postupu nemá SÚTN výhrady, pokiaľ nejde o klamlivú deklaráciu. Takéto prehlásenie ale nie je overené nezávislou stranou a podľa A. Špačkovej je založené iba na dôvere zákazníka.
Tou nezávislou stranou sa v auguste tohto roku stal práve SÚTN, ktorý získal oprávnenie „posudzovať zhodu poskytovania prekladateľských služieb podľa EN 15038“ na základe dohody s Rakúskym normalizačným ústavom. Pre firmy a agentúry to znamená, že ak chcú zabojovať o klientov a zákazky aj v európskom teritóriu, už nemusia o certifikát žiadať v zahraničí. „Používanie normy ako pridanej hodnoty pri zvažovaní kvality poskytovaných služieb, je ale dobrovoľné,“ zdôraznila zástupkyňa SÚTN.
Žiadaný je nezávislý revízor
Európska norma popisuje podstatné súčasti procesu prekladateľstva. Definuje náležitosti prekladateľského projektu, požiadavky na kvalifikáciu prekladateľov, dokumentovanie zmluvných vzťahov medzi poskytovateľom a klientom až po podmienku, že jazykový preklad musí byť vykonaný na princípe „four-eyes“. To znamená, že každý preklad musí prejsť korektúrou u druhého kvalifikovaného prekladateľa.
Do výslednej kvality prekladu je preto zainteresovaných viac ľudí. Po preklade sa robí porovnávacia korektúra (revising), teda či je orginálny text zhodný s prekladom. Porovnávaciu korektúru musí robiť odborník na danú problematiku a navrhuje opatrenia na odstránenie chýb. Daľším krokom je jazyková korektúra (reviewing), kde sa robí len jazyková kontrola prekladu s ohľadom na miestne podmienky. Posledným úkonom je kontrola finálneho dokumentu (proofreading) po aplikovaní všetkých typografických a grafických prác (DTP) prác potrebných pre jeho publikovanie. Tu sa kontroluje, či je text správny po formálno-typografickej stránke, napríklad či sú správne vytlačené znaky s mäkčeňmi, či niekde nezmizla časť textu a podobne. Korektormi vo všetkých uvedených prípadoch by mali byť nezávislí kvalifikovaní prekladatelia. Jednotlivé úkony korektúry možno kombinovať, prípadne kumulovať na základe požiadavky klienta.
Všetky tieto činnosti treba preukázať, najmenej dva roky dozadu. Cerfitikačný orgán sa presvedčí o zavedených procesoch priamym odpozorovaním v sídle firmy, alebo dokonca využitím metódy utajeného zákazníka.
Splnenie všetkých podmienok normy preverí audit. Ako prvá ho absolvovala práve firma exe, s.r.o. , ktorá zároveň poslúžila ako predvádzací audit pre budúcich auditorov. SÚTN totiž vlastných nemá a zatiaľ využíva služby rakúskej certifikačnej autority.
Výsledkom auditu je zistenie stavu, nedostatkov i chýb a po ich odstránení aj udelenie certifikátu zhody prekladateľských služieb s normou EN15038 na limitované obdobie jedného roka. Certifikát je možné predĺžiť opätovne po recertifikačnom audite.
Treba certifikáciu?
Ďalšie slovenské firmy o novej certifikácii zatiaľ len uvažujú. „V súlade s normou pracujeme už v súčanosti, ale radi by sme túto skutočnosť potvrdili aj formálne“, uviedol Jakub Absolon, zodpovedný manažér za procesy v spoločnosti ASAP-translation.com, s.r.o., a zároveň prezident Asociácie prekladateľských spoločnosti Slovenska (ATCSK). Odôvodňuje to okrem iného najmä snahou odlíšiť sa od firiem, ktoré sa prezentujú ako prekladateľské spoločnosti, ale v skutočnosti sú to iba sprostredkovatelia medzi prekladateľmi a zákazníkmi. Zákazník tak bude podľa neho aj transpartne informovaný o spôsobe, akým prekladateľská firma vykonáva objednané služby, za ktoré platí.
Byť medzi prvými spoločnosťami s európskym certifikátom EN 15038 na slovenskom trhu považuje za výhodu aj Martin Cetkovský, riaditeľ prekladateľskej a tlmočníckej spoločnosti Aspena. „Proces certifikácie rakúskymi audítormi bol síce tvrdý, ale výhody normy vidím, v tom, že norma zavádza určitý štandard, ktorého cieľom je zjednotiť proces realizácie prekladov v rámci prekladateľských agentúr na Slovensku a v Európe s dôrazom na zvýšenie kvality poskytovaných prekladov agentúrami,“ dodal.
Opačný postoj zastáva prekladateľská firma Translata, ktorá neuvažuje o zavedení normy, pretože nie je podľa nej ničím prevratná a je príliš všeobecná. „Máme interný systém riadenia zákaziek, rovnako tak kontroly kvality, ktorý je podrobnejší ako táto norma, “ dôvodí zástupca spoločnosti Peter Janiga. Klientovi podľa neho nestačí iba kvalitné spracovanie, očkáva najmä flexibilitu, príjemné vystupovanie, dostatok informácií a viditeľnú snahu o vyhotovenie zákazky k jeho spokojnosti. Preto za najväčšie overenie kvality považuje spokojnosť klientov.
Prekladateľské firmy sa zatiaľ zhodujú v tom, že klientov nebude veľmi zaujímať, či je alebo nie je niektorá firma certifikovaná podľa EN 15038. "Smerodajné to bude skôr pre štátne orgány, ktoré si túto požiadavku môžu dávať do verejných súťaží alebo tendrov. Okrem kritéria najnižšej ceny týmto získavajú ďalšie súťažné kritérium zameračné na kvalitu prekladateľských služieb," potvrdzuje R. Tihlárik. Ibaže slovenská štátna správa podľa neho zatiaľ túto normu neobjavila a je otázne, kedy sa tak stane.
Potvrdzuje to aj fakt, že väčšina výberových súťaží je stále postavená na cenovom kritériu, teda kto ponúkne najmenej, ten berie. Kritérium kvality prekladov potom zostáva na vedľajšej koľaji. Preto certifikácia podľa EN 15038 nebude s najväčšou pravdepodobnosťou zaujímavá pre firmy, ktoré idú do tendrov a výberových konaní, kde chcú uspieť práve cenou. Ak by boli certifikované, ich služby by boli drahšie.
Do ceny by museli totiž zahrnúť napríklad vyššie náklady na revíziu prekladov nezávislými prekladateľmi či dokumentovanie a sledovanie prekladateľského procesu. A nízkorozpočtové firmy budú klienti stále vyhľadávať, lebo nechcú drahú službu. Väčšie firmy s nimi v tejto oblasti súťažiť nebudú a nemôžu, lebo sú drahé.
Získať certifikát kvality podľa európskej normy by ale v zásade nemal byť problém. Predkladateľské firmy tak usudzujú aj na základe pochybností o kvalite auditorov, či dosiahnu úroveň kolegov v zahraničí. Profesionáli, ktorí sa zaoberajú tvorbou, riadením a kontrolou manažérskych procesov v prekladateľských službách už niekoľko rokov, nebudú podľa ich názoru motivovaní robiť túto prácu, ktorú im vie niekoľkonásobne lepšie ohodnotiť materská (nadnárodná) spoločnosť.
- Inšpektori neposudzujú kvalitu prekladov
S rôznou úrovňou prekladu textu sa občania najčastejšie stretávajú v pozícii zákazníkov pri kúpe nejakého výrobku. Nie je neobvyklé, ak návod na použitie je tak nedostatočný, že sa podľa neho nedajú nastaviť napríklad funkcie na náramkových hodinách. Alebo už na prvý pohľad nesedia číselné údaje o merných jednotkách pri použití stavebnej hmoty v porovnaní s originálom.
Prvý nápor sťažností na nekvalitné návody na použitie, údržbu a ošetrovanie tovarov preto smeruje hneď na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI). Tá ale správnosť prekladu nekontroluje. „Inšpektori pri kontrolách zisťujú najmä nedostatočné, neúplné a zredukované návody oproti cudzojazyčným mutáciám,“ vysvetlila Danuša Krkošová, hovorkyňa SOI.
Z oprávnení, ktoré jej ukladá zákon, sa sústreďuje predovšetkým na kontrolu dodržiavania informačných povinností. To znamená, ako predávajúci informuje pri predaji spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe jeho použitia či údržby a skladovania. A práve tieto informácie by mali byť zhmotnené do písomného návodu.
Informácie musia byť podľa inšpekcie uvedené v štátnom jazyku, pričom sa súbežne s originálnym textom môžu používať grafické symboly či piktogramy. Fyzikálne a technické veličiny musia byť uvedené v merných jednotkách. Nesmú chýbať údaje o výrobcovi, dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo množstve, ale aj o spôsobe použitia a údržby, ako aj nebezpečenstve, ktoré hrozí z nesprávneho používania alebo údržby a iné údaje.
Minulý rok SOI vykonala takmer 25-tisíc kontrol, z toho tri štvrtiny bol zamerané na plnenie si informačných povinností. Nedostatky zistila v 20 percentách prípadov. Na kvalitu návodov bolo podaných 78 podnetov, z toho 23 opodstatnených.
Výsledky kontrolnej činnosti za prvý polrok hovoria o mierne zhoršujúcom sa trende. V plnení informačnej povinnosti vykázalo z 8 630 kontrolovaných prevádzok nedostatky viac ako 21 percent z nich. Vzrástla aj opodstatnenosť námietok na návody. Z 37 podnetov bolo uznaných štrnásť. Najzávažnejšie nedostatky v návodoch zistili inšpektori v sortimente stavebných materiálov, motorových vozidiel, domácich spotrebičov, potrieb pre domácnosť, audiovizuálnej techniky, výpočtovej techniky, hračiek, nábytku a elektroinštalačného materiálu.
Foto - Flickr.com
