V druhej polovici minulého roka zažili vkladatelia malé déjà vu. Podobne ako rok predtým vyskočili banky s ponukou rôznorodých výhodne úročených alebo aspoň bonusmi ovenčených depozitných produktov. V hre bolo veľa.
Na konci roku 2007 totiž mali domácnosti v bankových domoch uložených v prepočte vyše 17,5 miliardy eur, v nasledujúcom polroku pribudla v bilanciách bánk ďalšia jedna miliarda eur. Ale koniec roka 2008 bol raketový. Medziročne rátal bankový sektor prírastok retailových vkladov vyše päť miliárd eur. Atraktívne úroky a pohodlná konverzia z korún na eurá priniesli do bánk peniaze z podielových fondov a ožili aj peniaze spod vankúšov. Na konci roka 2008 tak mali domácnosti na účtoch v bankách (bez stavebných sporiteľní) bezmála 23 miliárd eur. Z toho vyše dve pätiny, teda takmer 10 miliárd eur, tvorili termínované vklady s viazanosťou do jedného roka.
Nebývalá zmena
Bankovému sektoru sa podarilo vklady, ktoré náhle pritiekli na prelome rokov, v bilanciách udržať. I keď to neplatí o všetkých peňažných ústavoch. Medziročne spadol objem vkladov domácností iba o dve percentá na takmer 22,5 miliardy eur.
Časť exspirujúcich vkladov sa vrátila naspäť do podielových fondov. A časť nebývalým spôsobom zmenila viazanosť. „V roku 2009 klienti preferovali termínované vklady s lehotou nad dva roky. Je to rozdiel oproti roku 2008, keď jednoznačne víťazili jednoročné termínované vklady,“ konštatuje Volksbank. Banky ľudí naučili sporiť dlhodobejšie. Ponúkli lepšie sadzby.
Štandardne tvoria približne 30 percent vkladov zostatky na bežných účtoch a vyše polovicu vypĺňajú termínované vklady. Tak to bolo na konci predeurového roka i o rok neskôr.
No skladba termínovaných vkladov sa z hľadiska doby splatnosti zmenila. Krátkodobých depozitov s viazanosťou najviac jeden rok mali banky tesne pred zavedením eura takmer 10 miliárd eur. Dlhodobých vkladov len niečo nad tri miliardy eur.
Na konci vlaňajška bol pomer vyrovnanejší. Úložky s viazanosťou dlhšou ako jeden rok dosahovali takmer päť miliárd eur, kratších vkladov ubudlo. Domácnosti mali v bankách uložených 6,7 miliardy eur.
Zdroj: graf2
Čo presvedčilo?
Banky zvolili v minulom roku rôzne presvedčovacie metódy. Klienti hrali o autá či televízory. Karty zamiešali aj privátne banky, ktoré slušnými percentami a nižšou latkou pre minimálne vklady presvedčili aj nižší segment.
Viac ako inokedy ponúkali peňažné ústavy dlhodobé vkladové alternatívy so zaujímavými úrokovými sadzbami. Po dlhom čase sa totiž investorom oplatila viac trojročná úložka ako ročný termínovaný vklad. Silnejšia bola druhá polovica roka, keď sa úrokové sadzby po miernom sklze začali vracať na zaujímavejšie úrovne. Pevnou barličkou bol fakt, že vklady obyvateľstva v bankách sa od konca roka 2008 tešia neobmedzenej ochrane.
Tatra banka ešte na jar ponúkla klientom netradične vkladnú knižku bez viazanosti. Ako je v tejto banke zvykom, spájala sa s umeleckým dielom. A trojnásobným úrokom, ktorý sa mohol vyšplhať na 2,1 percenta. Základnú sadzbu banka posadila na 0,7 percenta a sľubovala do konca roka pridať ďalšie dve, ak klient peniaze nechá nedotknuté. S tým, že sa sadzby môžu zmeniť. Už na začiatku augusta sa základný úrok prepadol na 0,4 percenta. A bonusové úroky s ním.
ČSOB v lete predstavila podobný model odkazujúci klientom, aby peniaze podržali. Sporiaci účet mal motivovať klientov, aby ich nechali na účte aspoň rok. Odmenou bol bonus väčší ako základný úrok. Spolu dve percentá.
mBank vtedy ponúkala na obmedzene neviazanom produkte s možnosťou jedného výberu mesačne úrok 2,1 percenta. No aby presmerovala peniaze klientov na produkty s dlhšou viazanosťou, na konci leta úrokovú politiku zmenila. Posilnila sadzby trojmesačných a polročných termínovaných vkladov a eMax Plus ochudobnila. Súťažne naladených klientov chce presvedčiť na dlhšie úložky napriek tomu, že pod slovenský systém ochrany vkladov stále nepatrí, aj potenciálnou výhrou automobilu či motorky.
Zdroj: graf
Vkladové presuny
V septembri trh rozvírila ponuka J&T Banky. Od privátnych klientov sa „zohla“ ku všetkým, ktorí mali voľných aspoň 30-tisíc eur. Atraktívny úrok 3,6 percenta na jeden rok – pri dlhšej viazanosti viac – a bonus v podobe týždenného ubytovania v niektorom z hotelov patriacich skupine na mnohých zapôsobil. A stopercentná ochrana im dodala odvahu. Banka pridala aj štvrťročný vklad s minimálnou úložkou 100-tisíc eur a od začiatku leta do konca roka k nej presunuli klienti na termínované vklady 67 miliónov eur. Väčší prírastok sa okrem rekordérky Poštovej banky nepodaril nikomu. Aj tak sa s objemom retailových vkladov so zvyškom trhu zatiaľ porovnávať nemôže. Podobne ako Privatbanka mala na konci minulého roka od občanov niečo vyše 100 miliónov eur.
Naopak, banky z vedúcej trojky počítajú medziročný prepad depozitov od obyvateľstva v stovkách miliónov eur.
No napríklad pre VÚB banku to nie je prekvapenie. Vklady obyvateľstva jej medziročne poklesli o 280 miliónov eur. „No objem aktív v našich podielových fondoch stúpol približne o 220 miliónov eur, takže čistý pokles úspor v skupine VÚB nebol výrazný,“ dôvodí riaditeľ odboru plánovania a kontrolingu VÚB Róbert Kubinský. Zo stopercentne garantovaných vkladov VÚB banka stavila na Flexivklad. Nechcela trojročným termínovaným vkladom zákazníkov odstrašiť, tak k úrokovej sadzbe 3,1 percenta pridala možnosť dvakrát ročne v pevne stanovených termínoch vybrať štvrtinu z výšky vkladu.
Slovenská sporiteľňa prišla v lete s depozitným modelom tri (percentá) na tri (roky). Pridala k nim súťaž o LCD televízory a prísľub, že termínovaný vklad možno kedykoľvek zrušiť bez poplatku. Akurát klient namiesto troch percent zarobí len 0,1 percenta. Aj tak sa sporiteľni nepodarilo presvedčiť všetkých klientov, aby končiace úložky nechali v najväčšej banke. Objem vkladov obyvateľstva sa jej medziročne zúžil o 400 miliónov eur. No klienti mali alternatívu napríklad v podobe niekoľkých emisií hypotekárnych záložných listov a dlhopisov. „Od septembra až doteraz takto investovali až 50 miliónov eur,“ ozrejmuje hovorca banky Štefan Frimmer.
Tatra banke v bilancii takto chýbalo oproti roku 2008 takmer 450 miliónov eur. No záujem o zhodnocovanie peňazí v podielových fondoch Tatra Asset Managementu podľa hovorcu Borisa Gandela narastá. Banka mala okrem letnej vkladnej knižky na jeseň v ponuke aj trojročné vklady s trojpercentnými úrokmi, garantované investície i hypotekárne záložné listy.
Viazať či neviazať?
Najväčší prírastok vkladov obyvateľstva zaznamenala vlani Poštová banka. Medziročne jej v bilancii pribudlo 300 miliónov eur a s celkovou sumou sa doťahuje na najsilnejších hráčov. Hoci termínovaných vkladov v pomere k celkovému objemu vkladov má menej, poskočili aj tie. Kým konkurenčné banky „tlačili“ najmä lepšie úročené dlhodobé produkty, Poštová banka bodovala „revolučným“ neviazaným vkladom. Garantovala bezkonkurenčnú sadzbu 2,5 percenta až do roku 2011. Klienti z neho však mohli „neviazane“, a teda bez poplatku vybrať iba celú sumu a produkt zrušiť. Za čiastočný výber zaplatili sedem eur. Podľa banky si neviazaný vklad zriadilo približne 27-tisíc ľudí a vložili naň vyše 240 miliónov eur.
Dexia banka od mája lákala klientov na troj- až päťročné vklady. A sľubovala slušné výnosy, no menšiu bonusovú časť získal vkladateľ iba vtedy, ak peniaze „nechal pracovať“.
Trochu vyššie posadila sadzby v dočasnej akcii OTP Banka a núkala k nim balík služieb na pol roka zadarmo. V hre boli aj autá z dielne Kie.
Zdroj: grafy
Záver
Tento rok bude pravdepodobne prílev peňazí do rizikovejších produktov vyšší. Veď nejedna banka, ktorá má správcov podielových fondov či poisťovne v skupine, sa snaží naháňať biznis kombinovanými produktmi aj im. Lepšie úročené vklady podmienené ďalšou investíciou ponúkajú UniCredit, ČSOB i Poštová banka.
O úložky obyvateľstva by sa mohli už tento rok uchádzať aj nováčikovia, ktorí avizovali vstup na slovenský trh. Online banky so zameraním na výnosnejšie depozitné produkty majú v pláne priviesť Axa Bank i materská spoločnosť Tatra banky Raiffeisen International. O úložky bude mať záujem aj sporiteľné družstvo českej Akcenty.
Článok vyšiel v prílohe TREND Špeciál - Finančné služby, ktorý je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU.
Foto na titulke - Maňo Štrauch
