Predavačka pracuje na živnosť. Môže?

V prvom rade treba uviesť, že predavačka by nemala uvedenú činnosť v maloobchodnej predajni vykonávať na živnosť, pretože v zmysle § 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ide o závislú prácu. 

Zákonník práce definuje závislú prácu ako: „Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.“

Nakoľko predavačka ani nevykonáva činnosť predavačky vo svojom mene, ani na svoj účet, práve naopak, vykonáva ju v mene a na účet majiteľa predajne, na základe jeho pokynov vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, ide jednoznačne o závislú prácu, ktorá môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 

Preto, ak pracovný pomer z akýchkoľvek dôvodov neprichádza do úvahy, treba zvažovať uzatvorenie niektorej z dohôd podľa Zákonníka práce (dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti). 

Ako bolo spomenuté vyššie, závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Preto nie je možné relevantne zodpovedať vaše otázky týkajúce sa druhu uzatvorenej zmluvy. 

Vo všeobecnosti možno uviesť, že nie každá zmluva musí mať písomnú formu. Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Preto aj v prípade ak dvaja podnikatelia neuzavreli zmluvu písomne, neznamená to, že táto zmluva neexistuje, naopak, táto je platná a spravuje sa príslušnými ustanoveniami zákona (napr. zákonné ustanovenia týkajúce sa zmluvy o dielo a pod).  

Predavačka by mala v zmysle aktuálnej legislatívy dostávať za svoju prácu mzdu, nemala by byť vyplácaná ako živnostníčka na základe faktúr, príp. iných dokladov. 

Pre informáciu však uvádzame, že okruh osôb, ktoré sú povinné vystavovať faktúry ustanovuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Živnostníci, ktorí nie sú platiteľmi DPH, sú povinní vystavovať faktúry len v určitých špecifických prípadoch (napr. ak dodajú službu s miestom dodania mimo územia SR, ak dodajú nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu). Preto všeobecná povinnosť vystavovať faktúry neplatiteľmi DPH neexistuje.   

Na druhú stranu, zákon o účtovníctve v § 6 ods. 1 ustanovuje povinnosť doložiť všetky účtovné prípady účtovnými dokladmi (t.j. faktúrami / zmluvami / pokladničnými dokladmi a pod.). Avšak, ani aplikácia tohto ustanovenia nie je neobmedzená.

Uvedený zákon sa nevzťahuje na osoby, ktoré nevedú účtovníctvo, ale vedú len daňovú evidenciu v zmysle § 6 ods. 10, resp. ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (istý druh zjednodušenej účtovnej / daňovej evidencie príjmov a výdavkov a ostatných údajov podľa zákona). Preto platí, že živnostníci, ktorí nie sú platiteľmi DPH, a ktorí nevedú účtovníctvo, ale len daňovú evidenciu, nie sú povinní vystavovať žiadne faktúry ani iné doklady.  

Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.