Prvé preferencie z októbra 2013 hovorili o jeho jednoznačnom postupe do druhého kola. Agentúra MVK mu narátala 38 percen, budúci prezident Andrej Kiska mal len 13 percent. Adam Znášik a Peter Hajdin z agentúry Komplot, ktorí pracovali na Kiskovej kampani, v rozhovore pre TREND.sk priznali, že „mali kandidáta, ktorý nebol výrazne známy“, preto museli do kampane vložiť o niečo viac energie a voliča upútať silnou a trefnou outdoorovou reklamou.
„Nie je prekvapivé, že zvolení politici benefitujú z toho, že ich ľudia poznajú, čo ovplyvňuje ich šancu na znovuzvolenie,“ povedal pred časom v rozhovore pre univerzitný magazín Columbia University Press sociológ Daniel Rigney.
Vo voľbách mal R. Fico vyššiu šancu uspieť ako A. Kiska. Voliči politického nováčika nepoznali tak dobre ako premiéra a neverili mu (až na tých, ktorí mali blízko k charite Dobrý Anjel). Inak povedané, úvodný úspech (v prípade R. Fica kreslo premiéra), aj keď môže byť len umelo vyvolaný, ľahšie plodí v rukách politika, ale aj podnikateľa pozitívne výsledky v budúcnosti.
Tento fakt opísal v 60. rokoch minulého storočia po prvýkrát sociológ Robert King Merton: kto má moc, ekonomický a sociálny kapitál, môže tieto zdroje použiť efektívne na to, aby získal ešte viac moci a kapitálu.
S popularitou aj vyššie uznanie
Platí to nielen o súčasných vizionároch z firiem typu Tesla, Apple či Google, ale aj vo vedeckej obci. Za úspešnú vedeckú štúdiu získa vyššie uznanie (napríklad vo forme grantu) uznávaný vedec ako jeho kolega, ktorý takú reputáciu nemá, napísal D. Rigney.
Matthew efekt platí nepriamo aj vo vzdelávaní detí. Deťúrence rodičov s vysokoškolským vzdelaním dosahujú v škole lepšie výsledky. Naopak deti, ktoré majú aspoň jedného rodiča na úrade práce, dosiahli v matematike pri testovaní PISA až o 22 menej bodov.
Nejde o genetiku, hlavný rozdiel môže vzniknúť práve v peňaženke rodiča. Deti z bohatších rodín (zvyčajne ide o vysokoškolsky vzdelaných rodičov) dokážu zaplatiť doučovanie a mimoškolské krúžky, kde sa môže dieťa zdokonaľovať.
Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská identifikuje problém v tom, že na Slovensku deti chodia zo školy po 12. hodine, keď sa naobedujú. Tým sa prehlbuje rozdiel medzi deťmi, ktorým rodičia platia mimoškolské aktivity, kým ich chudobní spolužiaci sa ponevierajú po uliciach. Hoci ide o zovšeobecnenie, štatistiky tento fenomén potvrdzujú.
Stádový efekt rozhodovania sa
Peniaze a počiatočný kapitál úzko súvisia aj s úspechom novej firmy. V biznise a marketingu platí pravidlo, že kto je videný a poznaný spotrebiteľmi, má prirodzenú konkurenčnú výhodu. Prečo? Nielen na finančných trhoch, ale aj v bežnom živote sa ľudia správajú ako stádo.
Nie je to urážka, ale jeden z psychologických pilierov myslenia a rozhodovania sa, ktorého mantinely ovplyvňuje názor väčšiny. Zjednodušene - ak je to dobré pre väčšinu, malo by to byť logicky dobré aj pre mňa.
V marketingu sa stádovité správanie využíva bez toho, aby si to ľudia uvedomili. Príklad: Kupujete si e-knihy cez Amazon? Okrem recenzií má na ľudí efekt aj slovíčko „bestseller“, teda úspešne predávaná kniha. V skutočnosti to môže byť brak, ale kúpite si ju s vyššou pravdepodobnosťou ako cenovo rovnocennú knihu iného autora, ktorú si kúpila len hŕstka ľudí.
Rovnako ak navštívite stránku TREND.sk, máte tendenciu sa riadiť najčítanejšími článkami, ktoré si ľudia spájajú s najrelevantnejšími. Kupujete cez e-shop? Prirodzená nedôvera človeka voči podvodníkom ľudí presvedčí, aby nakupovali len cez internetové obchody, ktoré sú overené spotrebiteľmi, hoci by v menšom nakúpili možno lacnejšie.
Ide o jednu z najťažších bariér, ako preraziť na trhu a zároveň aby bol prevádzkovateľ e-shopu ako tak v zisku. Kľúč je získať trhový podiel a dôveru ľudí.
Keď aj šťastie treba
Ak sa spýtate podnikateľa, za čo vďačí svojmu úspechu, spomenie zrejme slová ako tvrdá práca, tím, nápady a schopnosti. Len zopár spomenie, že mali šťastie a možno aj prirodzenú výhodu, pretože s produktom alebo službou vyšli na verejnosť vo vhodnom čase alebo sa zamerali na trh, ktorý si to vyžadoval. Možno sa tak rozhodli náhodne, možno cielene.
Výborný projekt môže skrachovať, pretože pri svojom rozbehu čelil nepriaznivým podmienkam (napríklad nedostatku peňazí alebo vplyvom krízy) a potenciálni investori ho už považujú aj po rokoch neprávom za rizikový. Naopak iný podnikateľ sa stane populárnym, pretože urobil skvelý marketing vo vhodnom čase a ľudia o ňom začnú rozprávať.
Náhoda či pár východiskových rozhodnutí vo vhodnom čase ovplyvní aj jeho ďalšie projekty a postoj spotrebiteľa k firme. Problém týchto záverov tkvie v tom, že nie je možné určiť, či popularita a úspech nejakej firmy pramení zo stádovitého správania sa ľudí, náhodných počiatočných rozhodnutí firmy alebo z vlastnej kvality tovaru alebo služby. Tu je príklad.
Experiment 1: Kickstarter
Profesor State University of New York Arnout van de Rijt sa s kolegami rozhodol uskutočniť sériu experimentov, v ktorých náhodne manipulovali počiatočným úspechom projektu podnikateľa a sledovali, ako sa takýto zásah premietne do celkového úspechu na trhu. Výsledky prezentovali pred pár dňami.
Prvý pokus uskutočnili cez webstránku Kickstarter - crowdfundingovú platformu, kde sa prezentujú projekty umelcov, inovátorov či startupov. Na ich realizáciu potrebujú vstupnú investíciu a na ňu sa skladajú bežní ľudia, ktorí v projekte vidia budúcnosť. Ak sa peniaze vyzbierajú, produkt vznikne.
Van de Rijtov tím vybral cez Kickstarter 200 projektov v ich úplnom začiatku. Na konte nemali ani cent. Náhodne zvolenej stovke z nich neprispeli a len ich sledovali. Druhej polovici prispeli istým percentom z potrebnej vstupnej investície (od jedného do 10 percent). Efekt finančnej dotácie sa dostavil okamžite.
Až 70 percent podporených projektov na Kickstarter.com pritiahlo ďalšie investície zo strany bežných používateľov. V prípade nedotovaných projektov sa podarilo presvedčiť ľudí len z 39 percent. Vedci preskúmali aj počty finančných príspevkov. Tím vedcov do projektov neinvestoval len jednorazovo, ale vo vybraných projektoch aj viackrát.
Niektoré dostali len spomínané jedno percento, iné získali štyri percentá od oficiálne štyroch rôznych darcov, hoci v skutočnosti za príspevkami stál ten istý tím vedcov. U početnejšie podporených projektov úspešnosť dosiahla až 87 percent a ďalej rástla pri každom novom investorovi, aj keď už nie tak intenzívne.
Experiment 2: Epinions.com
Vedci uskutočnili manipuláciu aj na stránkach Epinions.com, ktorá ponúka poradenstvo a recenzie od bežných spotrebiteľov na produkty. Každý mesiac ju navštívi asi milión ľudí, ktorí môžu recenzistu oznámkovať ratingom, ktorý uvádza, či bola recenzia užitočná alebo nie.
Ak je recenzia užitočná, recenzista si môže niečo zarobiť od webstránky, ktorá zároveň produkty nepriamo predáva tým, že odkazuje na e-shopy. Vedci si preto náhodne vybrali 305 recenzií bez histórie hlasovania a 155 z nich opäť náhodne pridelili najvyššie hodnotenie.
Tieto recenzie sledovali dva týždne a zistili, že pravdepodobnosť získania najvyššieho ratingu aj od iných používateľov sa zvýšila zo 77 na 90 percent. Opäť dôkaz, že počiatočný impulz môže vytvoriť úspech.
Experiment 3: Wikipedia
Tretí pokus vykonali vedci na známej internetovej encyklopédii Wikipedia, kde môžu návštevníci virtuálne prideliť editorom tejto web stránky ceny – či za kvalitné alebo neustále nové príspevky.
Tím van de Rijta si vybral 521 editorov (patrili medzi percento najproduktívnejších na Wikipedii) a časti z nich náhodne udelili virtuálne ocenenia. Druhú skupinu editorov len pozorovali. Za sledované obdobie z partie najproduktívnejších editorov, ktorým vedci neodovzdali cenu, dostalo ocenenie len 31 percent.
Skupine editorov, ktorým cenu vedci pridelili, sa pripojili ďalší ľudia a ceny si nakoniec odnieslo 40 percent editorov.
Experiment 4: Petície
Rovnako úspešne dopadol aj štvrtý experiment, kde vedci náhodne podporili stovku petícií na stránke Change.org. Pravdepodobnosť podpory vzrástla počiatočným podpisom pod petíciu z 52 na 66 percent.
Výsledky experimentovania vedcov v poradí Kickstarter, Epinions, Wikipedia a Change.org Zdroj: pnas.org
Vedci tak dospeli k záveru, že akási počiatočná výhoda a kus šťastia môžu podnikateľom pomôcť k popularite a konkurenčnej výhode aj bez toho, aby mali pred konkurenciou priepastnú výhodu vo forme know-how či kvality produktu alebo služby.
V bežnom živote sa totiž stáva, že uprednostňujeme výrobky, ktoré boli overené a sú spotrebiteľmi populárne. Či ide o výber notebooku, telefónu, ale často aj výber firmy, kam zašleme CV či prihlášku na vysokú školu.
Obľúbenosť si často spodobujeme s kvalitou, ale je otázne či nezatvárame oči pred vecami, ktoré mali v počiatočnej fáze vývoja smolu, ale dnes sú na tom nielen cenou, ale aj kvalitou oveľa lepšie.
