Či sú len veľmi opatrní, neinformovaní, leniví alebo jednoducho nepovažujú peniaze v druhom pilieri za svoje vlastné, zarábať im väčšina ľudí nedovoľuje. Aj keď sporia dlhodobo, len málokto si zvolí rizikovejšie fondy, ktoré môžu priniesť zaujímavejšie zhodnotenie. Pripravujú sa o stovky a v konečnom dôsledku i o tisíce eur, ktoré by sa im na dôchodku mohli zísť.
Veľký rozdiel
Aj pri sporení v druhom pilieri samozrejme platí, že bývalé výnosy nie sú zárukou budúcich. No rizikovejšie investičné stratégie majú oveľa väčší potenciál zarobiť, kým riziko sa rozkladá postupným sporením i postupným odchodom do garantovaných dlhopisových fondov. Ten je daný zo zákona.
Keďže prostriedky zarábajú naozaj dlho, niekoľko desaťročí, nad výberom vhodného fondu sa treba zamýšľať. Podľa ekonóma Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Jána Šeba môžu byť dlhodobé rozdiely medzi výnosmi pri rôznych investičných stratégiách extrémne veľké. Rozdiel medzi tým, keď si niekto sporí celý čas v dlhopisovom alebo akciovom či indexovom fonde, sa môže podľa prepočtov jeho tímu vyšplhať až na dvojnásobok v prospech rizikovejších fondov.
Čo treba vedieť:
Pre vstup do 2. piliera stačí podpísať zmluvu s DSS (nič netreba riešiť so Sociálnou poisťovňou ani zamestnávateľom)
Výber fondu možno dohodnúť pri podpise zmluvy, dá sa zmeniť aj priebežne. Možno zvoliť i dva fondy, jeden z toho musí byť garantovaný dlhopisový
garantované dlhopisové fondy od svojho vzniku v 2005 zarobili zhruba dve percentá
indexové fondy nesú riziko, no od vzniku v 2012 zarobili väčšinou viac ako desatinu
v ponukách sú aj zmiešané či akciové fondy, ich výkonnosť bola menšia ako u indexových fondov
Fondy možno zmeniť cez online prístup k účtu, osobne na pobočke alebo písomne s notársky overeným podpisom
Pre zmenu DSS stačí uzatvoriť novú zmluvu v novozvolenom správcovi, treba doložiť akceptačný list od Sociálnej poisťovne (vydá ho na počkanie bez poplatku)
S prestupmi sa neviažu poplatky, frekvencia prestupu medzi fondmi aj správcami nie je obmedzená
Riziko sa znižuje pri dlhom a pravidelnom investovaní, obmedzuje ho zákonom nariadený postupný návrat do garantovaného fondu
Drvivá väčšina ľudí, viac než štyri pätiny, si sporí v dlhopisových fondoch, ktoré vlani zarobili zhruba 1,8 percenta. Opačný extrém - indexové fondy, v ktorých je len čosi cez päť percent majetku sporiteľov, zarobili cez deväť percent.
Veľké rozdiely sú medzi jednotlivými investičnými stratégiami dlhodobo. V prospech indexových fondov pritom na rozdiel od akciových navráva ich menšia náročnosť na poplatky, čo konečný výnos pre klienta zvyšuje.
Voľba a voľba
Rozdelenie prostriedkov do fondov v neprospech výkonnejších nie je náhodné. Pred štyrmi rokmi sa pre zmenu zákona za druhej Ficovej vlády úspory ľudí povinne ocitli v dlhopisových fondoch. O tom, že sú zaparkované v garantovanom dlhopisovom fonde dostali ľudia list od Sociálnej poisťovne. Kto ich chcel previesť do rizikovejšieho negarantovaného fondu, mohol poslať návratku.
Na druhej strane indexové fondy neboli v ponuke dôchodkových spoločností hneď od vzniku druhého piliera. Presadil ich minister Jozef Mihál až za Radičovej vlády, fungujú od apríla 2012. Ich prínos netradične ocenil tento rok aj minister práce Ján Richter. „Chcem poblahoželať môjmu predchodcovi, myslím si, že tento fond, ktorý zaviedol, je dobrý počin a v konečnej miere tie výsledky tu sú,“ povedal v Sobotných dialógoch RTVS.
J. Mihál si myslí, že kto má pred sebou ešte 30 či viac rokov sporenia, jeho majetok na dôchodkovom účte by mohol narásť na zaujímavú sumu, ak si zvolí indexový fond.
Ešte dôležitejšia než výber fondu je najmä pred mladými ľuďmi iná voľba. Či do druhého piliera vôbec vstúpiť. Podľa súčasných pravidiel môžu do druhého piliera vstúpiť mladí až do veku 35 rokov, potom túto možnosť strácajú. Údaje Inštitútu finančnej politiky (IFP) ukazujú, že zo všetkých mladých vstupuje v prvom roku zamestnania do DSS menej ako desať percent. Než dovŕšia 35 rokov, stále ich je menej ako tretina.
Čím dlhšie má pritom človek do dôchodku, tým menej sa bude môcť spoliehať na dávku od štátu. Ak si v druhom pilieri nesporí, nemôže počítať veľmi s dôchodkom, ktorý odzrkadlí výšku jeho príspevkov. A čím neskôr sa preň rozhodne, tým sa ukracuje o roky možností zbierať a zhodnotiť peniaze na starobu.
