Prečo pustiť blízkych k svojmu majetku

V krízových situáciách sa aj u finančne zabezpečených rodín stane, že ak manažovanie majetku hlava rodín s ostatnými členmi nerieši, zvyšok rodiny nemá niekedy ani z čoho zaplatiť nájom. Michaela Kaňová, riaditeľka Erste Private Banking na Slovensku upozorňuje, že už v podstate bežná vec ako rozvod je udalosťou, ktorá má na finančnú situáciu rodiny či dedenie oveľa väčší vplyv, ako by si zainteresovaní mysleli. No často si tento dopad uvedomia naplno až pri vážnej rodinnej situácii ako je napríklad úmrtie hlavného živiteľa rodiny. Preto je rozumné si majetok usporiadať právne ešte počas života. Aj preto, že neriešenie tejto veci môže mať po smrti hlavy rodiny výrazný, aj likvidačný vplyv napríklad na rodinný podnik. 

Michaela Kaňová Zdroj: Erste Private Banking

„Neriešenie majetku ešte počas života hlavy rodiny často narúša aj vzťahy v rodine, plus možné naťahovanie dedičského konania môže spôsobiť finančné problémy inak zabezpečeného zvyšku rodiny,“ vysvetľuje M. Kaňová s tým, že v praxi sa stretli s prípadmi, že vdova po bohatom zosnulom majiteľovi rodinnej firmy nemala do ukončenia dedičského konania dosť peňazí ani na chod domácnosti. Všetky účty manžela boli totiž do ukončenia konania zablokované a ona nemala žiadne vlastné väčšie úspory.

Je totiž veľmi bežné, že finančné záležitosti v rámci rodiny rieši jeden človek. Druhý partner alebo partnerka často o úsporách rodiny netuší takmer nič, dokonca ani nevie, od ktorej banky si vzali hypotéku.

Jeden z takých prípadov opisuje partner advokátskej kancelárie DT Legal Dušan Tomka: „Mali sme prípad živiteľa rodiny v strednom veku, majiteľa rodinnej firmy, ktorý dostal fatálny infarkt. Jeho manželka bola zdravotná sestra, vedela, že sa majú dobre, ale netušila, čo kde majú uložené.“

D. Tomka pokračuje vysvetlením, že pri dedičskom konaní notár neoslovuje vždy všetky banky. Spravidla tie, kde „by malo niečo byť“, podľa informácií od pozostalých. Navyše, pri majetnejších ľuďoch je aj na Slovensku pomerne časté, že časť úspor majú zainvestovaných za hranicami. Bez podnetu od dedičov sa o tom však notár nemá ako dozvedieť.

Dušan Tomka Zdroj: DT Legal

Ďalším rizikom je, že nie všetky aktíva privátneho bankovníctva sa v rámci zvyšku banky zobrazujú. Ak aj notár osloví danú banku, nemusí dostať informácie o všetkých aktívach zosnulého.

Dobré je oboznámiť a sprístupniť už počas života najbližšej rodine aspoň časť majetku, či už formou disponentského práva k niektorým účtom, alebo zriadením ich vlastného účtu s úsporami vo výške bežných výdavkov na dobu celého roka.

D. Tomka zastáva názor, aby bola rodina dostatočne informovaná, neodporúča jej však sprístupniť všetky úspory. Či už manželke, manželovi z dôvodu možného rozvodu v budúcnosti, keď má horšie zabezpečený partner v návale emócií tendenciu ešte pred ukončením rozvodu si z manželstva „odniesť, na čo má nárok“. Dieťaťu z dôvodu, že vo veku 18, ale často aj 25 rokov ešte nemusí byť zodpovedné natoľko, aby mu rodič zveril zrazu aj milióny eur.

Čo však v prípade, ak hlava rodiny naopak ešte počas života chce urovnať vzťahy, no už vopred vie, že nechce majetok odkázať svojmu jedinému potomkovi, práve preto, že pochybuje o jeho zodpovednosti? Vtedy D. Tomka odporúča profesionálnu správu majetku. Profesionálny správca jednak bude pravidelne potomkovi vyplácať finančnú rentu na krytie jeho nákladov a jednak bude spravovať majetok pre ďalšiu generáciu.