Ak všetko dopadne ako má, Košice raz budú mať areál, v ktorom budú pôsobiť malé kreatívne firmy. Taký je plán rekonštrukcie bývalých kasární kapitána Jaroša, za ktorý – okrem iného – Košice dostali štatút Európskeho hlavného mesta kultúry pre rok 2013. Tú chvíľku čakania na finalizáciu projektu si možno skrátiť pohľadom tam, kde sa podobné plány stali skutočnosťou. A to napríklad v holandskom Rotterdame, kde sa podarilo zachrániť opustené industriálne priestory pre nové využitie. Stará priemyselná sýpka dnes pod názvom Creative Factory slúži ako domicil pre niekoľko desiatok malých podnikateľov. Spoluzakladateľ kreatívnej továrne Leo van Loon v rozhovore vysvetľuje, aký osoh majú z projektu nielen zúčastnené firmy, ale aj mesto Rotterdam.
V roku 2008 zahájila v Rotterdame svoju činnosť Kreatívna továreň, ktorú ste spoluzakladali a vediete ju od jej vzniku. O čo v tomto projekte ide a ako funguje?
Kreatívna továreň funguje ako centrum pre vyše sedemdesiat kreatívnych firiem. Sídlia tu napríklad dizajnéri, hudobné vydavateľstvá, módni fotografi či architekti. Pracuje tu viac ako dvesto ľudí. Na prízemí sa nachádza klub s kapacitou päťtisíc ľudí, na hornom poschodí je ďalší pre 15-tisíc ľudí. Myšlienka Kreatívnej továrne je založená na spolupráci medzi kreatívnymi a tradičnými komerčnými firmami. Našimi partnermi sú veľké spoločnosti ako KPMG, ktorá pre nás robí poradenstvo a účtovníctvo, a Rabobank, najväčšia banka v Holandsku. Tieto spoločnosti ponúkajú služby mladým firmám a pomáhajú im rásť a rozvíjať sa. Takéto poradenstvo je pre začínajúcich podnikateľov veľmi dôležité, pretože nemajú dostatok kontaktov a ešte len zisťujú ako viesť firmu. Cez projekt Erazmus a miestne vysoké školy sprostredkovávame kreatívnym firmám stážistov, ktorí im pomáhajú napríklad s prieskumom trhu. Mladým firmám teda okrem priestorov ponúkame všetko, čo potrebujú pre svoj rozvoj.
Ako vznikla Kreatívna továreň?
Kreatívna továreň sa nachádza v bývalej priemyselnej sýpke na nábreží jedného z kanálov. Mesto, ktoré budovu vlastní, ju chcelo dať zbúrať a postaviť namiesto nej luxusné bývanie. Zistili však, že búranie by stálo 17 miliónov eur. Budova je obrovská. Má rozlohu päťtisíc metrov štvorcových a vysoká je 60 metrov. Spolu s majiteľom klubu, ktorý sa v budove nachádzal, sme si povedali, že v Rotterdame je veľa mladých ľudí, ktorí hľadajú pôsobisko. Nechcú však platiť dlhodobé podnájmy, lebo nevedia, či ich firma bude o päť rokov ešte fungovať. Tieto firmy potrebujú flexibilné podnájmy a otvorené priestory, kde môžu spolupracovať s ďalšími firmami. Išli sme teda za mestom s návrhom, že máme túto fantastickú budovu a či by sme ju mohli spoločne premeniť na Kreatívnu továreň. Myšlienka sa primátorovi aj magistrátu okamžite zapáčila. Najprv ale chceli vidieť zoznam firiem, ktoré by mali o takéto priestory záujem. Zaujímalo ich, kde sú všetci tí mladí podnikatelia, o ktorých hovoríme a prečo sa im doteraz neozývali. Dali sme dokopy zoznam viac ako 125 firiem. Na magistráte boli prekvapení ich množstvom a tým, aký veľký bol dopyt z ich strany. Tieto firmy si totiž mysleli, že sú príliš malé na to, aby si mohli prenajať nejaký veľký priestor a preto sa magistrátu nikdy neozvali. Preto bola Kreatívna továreň prvým krokom k otvoreniu tohto nového, predtým nepoznaného trhu.
Prečo sa mesto Rotterdam rozhodlo investovať do tohto projektu?
Do vytvorenia Kreatívnej továrne mesto investovalo viac ako šesť miliónov eur. Peniaze boli použité na prebudovanie priestorov z pôvodnej sýpky. Motiváciou bol plán, aby sa južná časť mesta, kde sa budova nachádza, vyrovnala v prosperite a vzdelanostnej úrovni severnej časti. Bolo potrebné investovať do rozvoja a možnosť urobiť tak podporou kreatívneho priemyslu sa mestu pozdávala. Prítomnosť kreatívneho priemyslu pomáha rozvoju a regenerácii danej časti mesta, pridáva jej na atraktívnosti a tiež pomáha ostatným odvetviam ekonomiky rásť rýchlejšie. To je práve špecifikum kreatívnej ekonomiky. Ak vyrábate klince a skrutky, niekomu ich potom dodávate. Špecifikom kreatívneho priemyslu je však to, že dokáže vytvárať produkty, ktoré sú štýlové a krásne, vďaka čomu sa potom lepšie predávajú. Kreatívny priemysel tak pomáha iným ekonomickým odvetviam rásť rýchlejšie a zvyšovať ich kvalitu.
Aký mala Kreatívna továreň zatiaľ dopad na túto štvrť?
Kreatívna továreň leží v oblasti, kde sa nachádzajú najproblémovejšie a najchudobnejšie štvrte v Holandsku, vyznačujúce sa nízkou vzdelanosťou. My ponúkame stáže pre mladých ľudí z okolia, aby mohli získať pracovnú skúsenosť a dokončiť štúdium. Čo sa týka širšieho dopadu na oblasť, po otvorení Kreatívnej továrne sa na južnú stranu mesta postupne začali sťahovať noví ľudia. Presťahovalo sa sem napríklad už viac ako päťdesiat podnikateľov a umelcov, ktorí pracujú v Kreatívnej továrni. V Katendrechte, ktorý leží neďaleko od nás, si podnikatelia kupujú domy, otvárajú sa tam nové reštaurácie, do ktorých chodia ľudia z našej továrne. Majitelia okolitých obchodov a reštaurácií zaznamenávajú nových zákazníkov a rast tržieb. Južná časť mesta sa takto pomaly mení z oblasti, kam by ste nemali prečo chodiť, na miesto, kde sa dejú zaujímavé veci.
Aká je širšia politika Rotterdamu, čo sa týka podpory kreatívneho priemyslu? Akú úlohu hrá v investičnej a rozvojovej politike mesta?
Mesto začalo investovať do kultúry v osemdesiatych rokoch. Rotterdam bol dovtedy najmä prístavným mestom, veľa sa tu toho nedialo, bolo tu len pár hotelov a niekoľko dobrých reštaurácií. Bolo to mesto, kam ľudia chodili cez deň za prácou a večer odchádzali. Vedenie mesta to chcelo zmeniť a začalo viac investovať do kultúry a kultúrnych inštitúcií. V roku 2001 bol Rotterdam Európskym hlavným mestom kultúry, čo výrazne podporilo kreatívnu ekonomiku v meste. Vznikli nové organizácie a mladé spoločnosti. V roku 2005 si vedenie mesta povedalo, že dôležitá je nielen kultúra, ale aj samotná kreativita, na ktorej je kultúra založená. Dizajnéri môžu napríklad vytvárať krásne návrhy múzeí, ale taktiež môžu prinášať zisky pre firmy. Mesto preto vytvorilo program pre podporu kreatívneho priemyslu. Ten zahŕňal finančné investície do západnej časti Rotterdamu, kde otvorili Schiecentrale ďalšie veľké priestory. V roku 2008 bola otvorená naša Kreatívna továreň na juhu mesta.
Ako sa podpora kreatívneho priemyslu prejavila v meste?
Investície do kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Rotterdame zaznamenali značný úspech. V súčasnosti táto sféra zamestnáva viac ako 10-tisíc ľudí. Otvorilo sa tu veľa nových kultúrnych priestorov, klubov a reštaurácií. Kríza síce zasiahla aj kreatívny priemysel, ale napriek tomu sa mu darí veľmi dobre.
V čom môže byť Rotterdam inšpiráciou pre iné mestá?
Rotterdam môže slúžiť iným mestám ako príklad, že zmena zo ‚škaredého káčatka‘ na moderné mesto, v ktorom nové priemyselné odvetvia rastú rýchlejšie ako tie staré, je možná. Ak sa pozriete na dnešnú panorámu Rotterdamu, tak skoro všetko, čo vidíte, sa vybudovalo za posledných dvadsať rokov. Mesto nabralo nové tempo a vytvorilo sa tu nové bohatstvo. V porovnaní s inými mestami je Rotterdam výnimočný tým, že je svojský. Napríklad v Amsterdame ľudia viac sledujú trendy v časopisoch alebo v televízii. V Rotterdame sú ľudia autonómnejší, vytvárajú si osobitý štýl a vlastné trendy. Každý by sa mal sústrediť na to, v čom je dobrý a výnimočný. Vďaka tomu, že máme v Európe otvorený trh, sa môžu jednotlivé mestá zamerať na to, v čom sú najlepšie a ostatné nechať na iných. Rotterdam sa môže venovať napríklad animácii, Berlín má v malíčku podujatia a párty, Porto sa môže špecializovať na niečo úplne iné, napríklad na tvorbu filmov. Vedenie každého mesta by sa malo snažiť nájsť to, v čom je ich mesto jedinečné. Môže ísť o nejaký úplne nový priemysel, ktorý ani nepoznáte a musíte ho hľadať.
Navštívili ste Košice, ktoré získali štatút Európskeho hlavného mesta kultúry pre rok 2013 aj na základe programu podpory kreatívneho priemyslu. Všimli ste si v meste nejaké špecifikum?
Všimol som si tam množstvo mladých ľudí, ktorých veľmi zaujíma hudba, rôzne štýly a žánre. Majú vlastný štýl, ale nie je ich vidieť, strácajú sa v mase. Zdalo sa mi, že v centre mesta nemajú svoje miesto. Hlavná ulica je pekná, ale nevidel som tam nijaké originálne obchody. Košice by mali svojim mladým a kreatívnym ľuďom poskytnúť vlastné priestory, v ktorých by sa mohli prezentovať väčšiemu publiku.
Video – Culturefighter, foto – Transformism.org, Culturefighter
Rozhovor vznikol v rámci projektu Culturefighter. Projekt skúma reálne dopady kultúrnych iniciatív a kreatívneho priemyslu na konkrétne miesta v Európe a zbiera príklady inovatívnych prístupov.
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
