Nútiť zamestnancov chodiť do práce pred desiatou hodinou ráno sa rovná fyzickému aj psychickému mučeniu, vyhlasujú podľa britského portálu The Telegraph akademici z Oxford University. Ak sa k tomu pripojí dlhé dochádzanie, ide prakticky o samovražednú kombináciu.

Aktuálny spoločenský systém a úzus, že je úplne normálne vstávať do práce hoci aj o piatej ráno, je podľa nich neprirodzený pre väčšinu dospelých ľudí. Príliš včasný príchod do kancelárie či iného pracoviska vyčerpáva, stresuje a škodí zdraviu.

Denný biologický rytmus dospelého človeka nie je zosynchronizovaný s bežným pracovným dňom, ktorý obvykle začína v skorých ranných hodinách (nehovoriac o zamestnancoch, ktorí sú nútení brať nočné služby).

Neurovedec Paul Kelley tvrdí, že ide o vážnu hrozbu pre náš výkon, náladu, ale aj duševné zdravie. Ako ďalej dodáva, žijeme v dobe spánkovej deprivácie, kedy sa zbytočne ukracujeme každý týždeň aj o desať hodín spánku v prospech práce a na úkor zdravia.

Rovnako zastáva myšlienku uskutočniť obrovské spoločenské zmeny, ktoré by podlomili rokmi zaužívané štartovacie časy na pracoviskách aj školách.

Deprivácia už zamladi

Experimenty ukázali, že napríklad 16-roční študenti by pre plnohodnotné sústredenie sa a dosiahnutie najlepších výsledkov nemali začínať skôr ako o 10:00. V prípade vysokoškolákov by mali univerzity otvárať až o 11:00.

Na strednej škole vo Veľkej Británie v North Tyneside, v ktorej sa začiatok školského dňa posunul z 8:30 na 10:00, sa po zmene zvýšil počet tried s lepším hodnotením o 19 percent, vysvetľuje P. Kelley, ktorý je presvedčený, že takýto posun by vyvolal aj na ostatných školách pozitívny efekt.

V súčasnosti prebieha experiment, ktorý má pokus strednej školy v North Tyneside zopakovať vo veľkom. Viac ako sto škôl z celého Anglicka a desiatky tisíc študentov sa tak snažia potvrdiť alebo vyvrátiť, či neskôr začínajúce triedy budú v testoch skutočne úspešnejšie. Výskumný tím dúfa, že výsledky zverejnia v roku 2018, píše The Telegraph.

Bdelí mutanti medzi nami

Teóriu neskoršieho vstávania podporuje aj štúdia z University of Pennsylvania. Tá veľmi jednoducho vysvetľuje, že kvôli skoršiemu príchodu musí človek obetovať spánok a chronický nedostatok spánku môže viesť k poklesu produktivity.

Z analýzy dát taktiež vyplýva, že za každú oddialenú hodinu do začiatku pracovného dňa si človek dokáže k dobru pripísať 20 minút spánku.

Pre optimálne zdravie a produktivitu odporúčajú zdravotnícke organizácie spánok aspoň sedem až deväť hodín, v závislosti od potrieb organizmu, vysvetľuje portál Fast Company s tým, že mnohí túto odporúčanú dobu nedodržiavajú.

Existujú výnimky, ktoré dokážu normálne fungovať bez ohrozenia zdravia aj pri spánku kratšom ako päť hodín. Takíto ľudia sú však výsledkom šťastnej genetickej kombinácie a odhaduje sa, že za bdelých mutantov sa môže považovať približne jedno percento svetovej populácie.

Hlavným dôvodom, prečo môže vyvolená časť ľudstva bez ujmy spať o takmer polovičnú dobu kratšie, sú anti-spánkové gény. Gény pritom zdieľali najmä subjekty, ktoré boli v príbuzenskom vzťahu, napríklad dcéra – matka.

Honba za ziskom?

Prečo sa skoré ranné vstávanie do práce stalo zaužívanou obyčajou, na to existuje viacero vysvetlení. Jedno z nich kladie vinu na samotných šéfov. Do manažmentu sa obvykle dostávajú ľudia vo veku 55 rokov a viac, čo je vek, kedy sa biologický rytmus začne oproti ostatným dospelým výrazne meniť, naznačuje P. Kelley pre britský server The Guardian.

To znamená, že ak šéfovi už aj z biologického hľadiska vyhovuje včasnejší budíček, podriadení zamestnanci sú často nútení prispôsobiť sa, neberúc do úvahy ich vlastný rytmus.

Dôvody však môžu byť omnoho triviálnejšie. V prípade obchodov, skorým pracovným časom a otvorením obvykle chcú zamestnávatelia zmaximalizovať tržby a tým aj zisk.

Nespiaci šplhúni

Skorý príchod býva zároveň silnou zbraňou každého karieristu. Aj keď má zamestnanec šťastie v podobe flexibilnej pracovnej doby, nadriadení bývajú voči tým, ktorí prichádzajú včasnejšie, pozitívne zaujatí, poukazuje štúdia, na ktorú sa odvoláva portál Daily Mail.

Experiment ukázal, že vedúci označili zamestnancov so skorším príchodom (7:00) za svedomitejších a pripisovali im lepšiu pracovnú výkonnosť. Naopak, tí s neskorším príchodom (11:00) získali nižší rating, hoci im flexibilná pracovná doba neskorší príchod umožňovala.

Skoré vstávanie glorifikujú aj ďalšie štúdie, ktoré dávajú kratší spánok do súvislosti s úspechom. Viacero celosvetovo úspešných ľudí a generálnych riaditeľov (Tim Cook, Howard Schultz, Jack Dorsey...) sa môže pochváliť tým, že z kancelárie posielajú e-maily už o 4:30. Aký to má dlhodobý vplyv na zdravie, však štúdie bližšie neuvádzajú.