Pre štát pandémia asi neexistuje, daňové úľavy sú stále neisté

Zúri na Slovensku ešte vôbec pandémia? Z pohľadu daňových povinností podnikateľov sa zdá, že štát opäť raz riadne priviera oči nad problémami praxe. Firmy i bežných ľudí najbližšie neminie termín na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov za minulý rok, a to 31. marec. Otázkou ostáva, či sa v tomto smere bude niečo meniť, tlak zdola totiž výrazne silnie.

Bude generálny odklad daní?

Pri pár desiatkach ochorení na Covid-19 vlani štát zavádzal vo veľkom opatrenia Lex Corona, a to prakticky vo všetkých rezortoch. V súčasnosti pri viac ako troch tisíckach ochorení denne, na to už v podstate akosi „nemá dôvod“.

Ak teda napríklad daňovníci či účtovníci čakali, že rezort financií na čele s ministrom Eduardom Hegerom im vyjde v ústrety pri posunoch rôznych daňových termínoch, či poskytne iné úľavy v oblasti daní, akoby len hrach na stenu hádzali. Konečne sa aj v tomto smere zrejme zablýska na lepšie časy. Nie však z iniciatívy štátu, ale pod tlakom ľudí z praxe, ktorí si uvedomujú závažnosť súčasného stavu.

V podobnom duchu sa vyjadril pre médiá aj Martin Tužinský, predseda Združenia účtovníkov Slovenska (ZÚSK) s tým, že napríklad schéma Prvej pomoci na podporu zamestnanosti sa za posledný rok novelizovala 17-krát. Parlament prijal tiež množstvo ďalších legislatívnych zmien v krátkom čase, niektoré aj so spätnou splatnosťou.

Problém je zorientovať sa v nich, pričom podnikatelia i účtovníci sú pod veľkým časovým tlakom. Spísali aj petíciu, v ktorej uvádzajú, že sú za zváženie predĺženia lehoty, tzv. generálneho pardonu na podanie priznaní za minulý rok až do 30. septembra bez ohľadu na to, či niekto mal príjmy zo zahraničia, alebo či niekto už oznámil predĺženie lehoty na podanie priznaní.

Ľuboš Jančík, štátny tajomník rezortu, pre médiá pred pár dňami avizoval, že sú veľmi blízko k rozhodnutiu posunúť daný termín, avšak len do konca júna bez toho, aby to museli podnikatelia oznamovať finančnej správe.

Lehotu do júna si môže predĺžiť ktokoľvek a bez akéhokoľvek dôvodu podaním oznámenia na daňový úrad, s výnimkou likvidácií a konkurzov, kde sa podáva žiadosť úradom. Bude to mať nulový vplyv na fiškálne príjmy štátneho rozpočtu, teda rezort by preto nemal váhať.

Nestihlo sa, prepáčte...

Vlani bola situácia podobná, pandémia sa však vtedy ešte len začínala. Rezort financií prišiel s opatreniami v oblasti odkladu daňových priznaní neskôr, ako sa reálne čakalo, prakticky deň po funuse, teda 2. apríla 2020. Oficiálne tvrdil, že to nie je potrebné.

Podnikatelia boli dovtedy každým dňom nervóznejší a vystavení právnej neistote. Napokon E. Heger predsa len posunul napríklad lehoty na podanie daňových priznaní k dani z príjmov za rok 2019, ročné zúčtovania za zamestnancov, aj termíny na podanie účtovných závierok i výročných správ. Priznania k dani z príjmov tak bolo treba  nakoniec podať k 2. novembru 2020.

Rezort vtedy akoby zvolil vyčkávaciu taktiku v zmysle „Kto zaplatí, má smolu, ale štát teraz peniaze potrebuje.“ Je možné, že opätovne zvolí podobnú stratégiu, alebo pod tlakom expertov a verejnosti napokon predsa len pristúpi k iným zmenám v dostatočnom predstihu.

Myšlienku posunutia termínu na daňové priznania k dani z príjmov už mesiac presadzuje Jaroslava Lukačovičová, účtovná poradkyňa mimoparlamentnej strany Spolu. „Na toto rozhodnutie má ministerstvo čas do 16. marca 2021, kedy sa začína schôdza NR SR. Tento návrh musí byť súčasťou legislatívy, ktorá sa na tejto schôdzi bude schvaľovať,“ upozorňuje J. Lukačovičová na sociálnej sieti.

Odklad môže byť aj výhodný

Zatiaľ však účtovníci i podnikatelia musia vychádzať z reálnej legislatívy. Nemôžu si dovoliť teoretizovať, čo by bolo potrebné zmeniť a spoliehať na nejasné kroky rezortu. Po roku pandémie očakávajú niečo iné, ako vládne tlačové konferencie o pomoci podnikateľom a novinkách, ktoré im zaručene pomôžu v ich fungovaní.

Zákon platí pre všetkých a rovnako. Jedinou možnosťou, ak nechcú čakať do poslednej chvíle na rozhodnutie rezortu, je podať oznámenie o predĺžení lehoty daňového priznania na webe Finančnej správy do konca marca. Lehotu na jeho podanie možno predĺžiť buď o tri, alebo o šesť mesiacov, ak niekto mal príjmy zo zahraničia.

Odklad daňového priznania môže byť podľa slov Mareka Polica, garanta ekonomických programov Kros, výhodný pre daňovníkov z radov fyzických (FO) či právnických osôb (PO), ktorým vznikne povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov a doteraz ich neplatili alebo im musia platiť vyššie preddavky.

„Odkladom si tieto povinnosti posunú až do obdobia po podaní daňového priznania. Navyše FO podnikateľom sa oplatí podať odklad aj vtedy, ak doteraz neplatili odvody do Sociálnej poisťovne a z daňového priznania im kvôli vyšším príjmom vznikne povinnosť platiť odvody alebo platiť vyššie odvody,“ objasňuje M. Polic pre TREND. Odkladom podania daňového priznania do 30. júna 2021 ušetria a vyššie odvody zaplatia až za október 2021, inak by ich platili už za júl 2021.

Výhodnosť alebo nevýhodnosť odkladu daňového priznania je u daňovníkov, podľa slov experta, vysoko individuálna. „Napríklad tí, ktorí žiadajú o úver v banke, musia počítať s tým, že odkladom termínu daňového priznania sa môže predĺžiť aj čas posudzovania žiadosti,“ konštatuje M. Polic. Daňovníkom, ktorým vznikne preplatok na dani, sa pri odklade oddiali aj čas jeho vrátenia správcom dane.

Kontroly a exekúcie bez zmien

Rezort financií bol vlani na začiatku pandémie oveľa ústretovejší k podnikateľom, ako je tomu v súčasnosti. Vzhľadom na proticovidové opatrenia tzv. lex corona sa dĺžka daňových kontrol vlani zvýšila, respektíve na požiadanie daňových subjektov bolo veľa konaní prerušených. V tejto oblasti však v súčasnosti štát zatiaľ neurobil žiadne ústupky voči firmám, zasiahnutých protipandemickými opatreniami štátu.

Daňové kontroly prebiehajú od októbra 2020 opäť v štandardnom režime, akoby ani pandémia nebola. Nič napríklad nebráni správcovi dane vymáhať daňový nedoplatok v daňovom exekučnom konaní.

Podľa advokáta a konateľa spoločnosti Benčík & Partners Patrika Benčíka, ktorý sa špecializuje na daňové konania, zostať v platnosti mohli dve opatrenia, ktoré zákonodarca vlani od októbra zrušil.

„Prerušenie daňovej kontroly na základe žiadosti daňového subjektu a automatické odloženie daňových exekúcií,“ objasnil P. Benčík pre TREND. Daniari sa prioritne sústreďujú na daňové kontroly DPH a špeciálne na daňové kontroly týkajúce sa nadmerných odpočtov DPH. Sekundárne aj na daňové kontroly dane z príjmov právnických osôb.