Pre banky bude nevýhodnejšie mať peniaze v „hnedých“ aktívach

Zelené firmy sú pre banky príťažlivé, ale to neznamená, že by neboli rizikové. Ak je niekto super zelený, to neznamená, že mu finančný dom dá automaticky úver, tvrdí v rozhovore pre TREND Peter Plocháň, špecialista pre riadenie finančných rizík vo firme SAS.

V rozhovore sa dočítate

• Prečo chcú byť banky zelené • Ako regulátori dotlačia finančné domy do financovania ekologickejších firiem • Prečo sú aj zelené firmy rizikové

Deje sa už vo finančnom sektore to, že niektoré banky nezafinancujú firmu, ktorá vyrába „špinavé“ či neekologické produkty z ropy či uhlia?

Na trhu existujú banky, ktoré sa vyslovene špecializujú na zelené investície. Napríklad holandská Triodos bank, ktorá je aktívna v Beneluxe. Niektoré bankové domy zase v rámci svojho asset manažmentu poskytujú klientom na výber aj zelené investičné fondy. Ale stále je to len taký výklad s menším výberom. Chcú sa ukázať aj pred zákazníkmi, že sú zelené.

Teraz sa to už mení. Môžu sa zelené investície stať bežnou záležitosťou?

Mení sa to, že hnedé aktíva (brown assets) ako uhoľná elektráreň či ropná plošina sa stávajú v portfóliách fondov a bánk nežiadúcimi. Ako veľmi budú nežiadúce, to sa ešte len ukáže, v tomto sme ešte len na začiatku. V risk manažmente banky sa však už toto riziko zohľadňuje. Vlani v decembri vydalo 631 globálnych investorov výzvu vládam, aby pracovali na cieľoch Parížskej klimatickej dohody a urobili klimatické reporty povinnými pre firmy pôsobiace v daných krajinách. Na základe týchto správ sa budú banky aj investori v blízkej budúcnosti rozhodovať, kam dajú peniaze. Napríklad jeden z najväčších investičných fondov na svete, Nórsky penzijný fond už nefinancuje uhoľný biznis.

Môžu aj regulátori tlačiť finančné domy do zelených úverov či investícii?

Určite, a už sa to aj deje. Sedemdesiat regulátorov z celého sveta sa spojilo do zeleného združenia Network for greening the financial system (NGFS), ktoré vyzýva banky, aby zahrnuli riziko klimatických zmien do svojich risk manažment procesov. NGFS bude v najbližšom období vytvárať nariadenia a regulácie pre peňažné ústavy ohľadom manažovania klimatických rizík. Napríklad o pár rokov môžeme uvidieť kapitálové požiadavky nastavené tak, že bude pre banku nevýhodnejšie mať peniaze v „hnedých“ aktívach. Finančná inštitúcia si bude vyberať, či dá miliónovú pôžičku Shellu alebo radšej výrobcovi solárnej energie. Od špinavších firiem si môže vypýtať vyšší úrok, lebo pri tomto úvere bude musieť držať napríklad 50 percent kapitálu, pri zelenej firme len päť percent.