Základnou otázkou je, či je vaša dcéra daňovým rezidentom Slovenska alebo Veľkej Británie. Podľa zákona o dani z príjmov § 2 písm. d) sa za daňového rezidenta SR považuje fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku.

Nemáme všetky informácie, ale predpokladáme, že je našim rezidentom (má tu trvalý pobyt). Jej daňovú rezidenciu na Slovensku môže podporiť aj to, že tu má stály byt, ktorý prenajíma a napokon to, že síce pracuje vo Veľkej Británii, no na Slovensku má tzv. stredisko životných záujmov, keďže tu má osobné väzby.

V tomto prípade by dcéra mala zdaniť na Slovensku celosvetový príjem, teda príjmy z Veľkej Británie i z prenájmu zo Slovenska.

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2017 je povinná podať, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2017 presiahli sumu 1 901,67 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahŕňa akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.

Pokiaľ jej príjem z Veľkej Británie bol príjmom zo závislej činnosti, ktorý bol preukázateľne zdanený vo Veľkej Británii, je možné ho vyňať zo zdanenia v SR v zmysle § 45 ods. 3 písm. c) ZDP. To znamená, že ho síce dá do daňového priznania, ale v ňom ho vyjme zo zdanenia.

Pri príjmoch za prácu zo zdrojov v zahraničí sa pri prepočte cudzej meny na eurá použijú tieto kurzy:

1.   priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý alebo

2.   kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo

3.   ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo

4.   priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

Asi najčastejšie sa používa ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

Je však možné, že vaša dcéra je zároveň považovaná aj za britského rezidenta podľa britských predpisov. Aby ste mali istotu, mali by ste určiť jej daňovú rezidenciu na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Veľkou Britániou, ktorá rieši práve takéto konflikty.

Rozhraničovacie kritériá sú v zmluve uvedené obvykle v nasledovnom poradí:

–     stály byt (daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, či ide o prenajatú zariadenú miestnosť. Tento dom, byt alebo prenajatá zariadená miestnosť mu musí byť prístupná nepretržite v každom čase.)

–     stredisko životných záujmov (ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy – napríklad rodinné a sociálne vzťahy, trvalé bydlisko, majetkové pomery (vlastníctvo nehnuteľností, zmluvy o pôžičkách a úveroch), zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity),

–     miesto, kde sa obvykle osoba zdržiava (uprednostňuje sa ten štát, v ktorom sa daňovník zdržiava častejšie),

–     štátne občianstvo,

–     vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.

Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie sa rozhraničovacie kritériá pre určenie rezidencie aplikujú postupne v tom poradí, v ktorom sú uvedené v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia až dovtedy, pokiaľ nie je stanovený len jeden štát rezidencie. Daňovník ma daňovú rezidenciu tam, kde má stály byt. Ak má stály byt v oboch štátoch, v tomto prípade má daňovú rezidenciu v tom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy.

Ak sa nemôže určiť štát, v ktorom má stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte, predpokladá sa, že má daňovú rezidenciu v tom štáte, v ktorom sa najčastejšie zdržiava. V prípade, že sa nedá určiť, v ktorom štáte sa zdržiava najčastejšie, predpokladá sa, že má svoju daňovú rezidenciu v tom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom.