Počíta s tým návrh novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý je v pripomienkovom konaní.   

Návrh bol vlani už dvakrát stiahnutý pre rozpor so sociálnymi partnermi. Európska komisia na nás tlačí, aby sme zákon zmenili. Rezort zdravotníctva ho teraz predložil v skrátenom legislatívnom konaní. Napriek rozporu by sa o ňom malo debatovať na tripartite 14. apríla.

Nad štandardom smernice

Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR odvtedy prešiel len malými zmenami. Zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami pre 1. a 2. kategóriu pracovníkov by mal robiť lekár alebo tím pracovnej zdravotnej služby. To je podľa zamestnávateľov nad rámcom európskej smernice. "Nielenže sa novelou nedosiahne zlepšenie zdravotného stavu pracovníkov, ale pre zamestnávateľov to znamená aj neprimeranú finančnú záťaž," vysvetľuje prezident asociácie Rastislav Machunka.

Rezort zdravotníctva tvrdí, že novelu prijať musíme, pretože súčasná legislatíva je v rozpore so smernicou.

"Podľa platného znenia zákona  (č. 124/2006 Z. z.) je zamestnávateľ v súčasnosti povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu len pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4, kým podľa stanoviska Európskej komisie sa povinnosť zamestnávateľa chrániť zdravie týka všetkých zamestnancov, bez ohľadu na kategóriu práce a rizika pre zdravie," vysvetľuje dôvod predloženia novely hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Martina Lidinská.

"Smernica to nevyžaduje, naopak hovorí len o osobe, ktorá má potrebné schopnosti, vedomosti a materiálne vybavenie. V smernici sa nič nehovorí o tom, že zdravotný dohľad musí robiť zdravotnícky pracovník alebo pracovná zdravotná služba," argumentuje R. Machunka.

Podľa neho by túto agendu mohli robiť zamestnanci - napríklad bezpečnostný technik či personalista. Zdravotný stav nerizikových pracovníkov by naďalej mali sledovať všeobecní lekári. Pravidelná preventívna prehliadka u všeobecného lekára by mala byť podľa zamestnávateľov doplnená o výkony, ktoré stanovuje tento zákon.

Náklady rezort nezisťoval

Ak novela prejde v takomto znení, zvýši zamestnávateľom náklady. Budú musieť platiť za služby lekárom alebo pracovnej zdravotnej službe. V návrhu však akékoľvek vyčíslenie dopadov chýba. Ministerstvo nám na otázku, prečo to chýba, neodpovedalo.

R. Machunka hovorí, že neobstojí tvrdenie rezortu, že to nedokáže vyčísliť. "Predsa vieme, koľko si za zdravotný dohľad berú lekári a koľko pracovná zdravotná služba. Známe sú aj údaje o počte pracovníkov."

Pripomína, že po pripomienkovaní materiálu z decembra 2013 pri doložke vybraných vplyvov, zrazu "vypadlo" množstvo údajov, ktoré asociácia kritizovala, a ktoré chýbali pre objektívne posúdenie. Asociácia považuje preto materiál za nedostatočný, nekompletný a hrubo zavádzajúci. 

"Nielenže tam chýba vyčíslenie finančných dopadov na podnikateľský sektor. To isté sa týka aj zamestnávateľov z verejného sektora. Aj im rozšírenie zdravotného dohľadu zvýši náklady," dodal R. Machunka.  

Novelu kritizuje aj Republiková únia zamestnávateľov. Implementáciou smernice by sa do našej legislatívy nemali zavádzať také podmienky, ktoré idú nad rámec smernice.

Novelu podrobil kritike aj rezort hospodárstva, ktorému tiež chýba odhad, koľkých subjektov sa nové povinnosti dotknú, ako aj o odhad celkových nákladov, keďže sa predpokladá negatívny dopad na podnikateľské prostredie. Rezort žiada, aby bol materiál predložený do riadneho medzirezortného pripomienkového konania a otvorila sa k nemu široká diskusia. Skrátený termín nie je podľa neho legislatívne opodstatnený.