Ako jeden z dôležitých faktorov, ktorý prispel k výraznému poklesu nezamestnanosti na Slovensku v posledných rokoch, sa uvádza odchod Slovákov za prácou do zahraničia. Správy v médiách hovorili o masovom exode či odleve mozgov. Triezvejšie komentáre odchod do zahraničia vítali a očakávali, že trend sa po čase zvráti.
Dramatické podcenenie očakávaného vývoja nastalo najmä vo Veľkej Británii, ktorá ako jedna z mála krajín otvorila po vstupe Slovenska a ďalších krajín do Európskej únie svoj pracovný trh.
Namiesto očakávaných 15-tisíc pracovníkov z novovstupujúcich krajín sa ich počet za štyri roky vyšplhal na neočakávaný milión a téma sa ocitla v popredí záujmu politikov i médií.
Približné odhady
Okrem Veľkej Británie a Írska však Slováci naďalej za prácou odchádzajú aj do iných krajín – tradične do Českej republiky, Rakúska, Nemecka.
Obyvatelia maďarskej národnosti cestujú za prácou do Maďarskej republiky a najmä študenti odchádzajú v lete na brigády do USA. Po otvorení pracovných trhov v ďalších krajinách stúpol záujem aj o krajiny ako Belgicko, Holandsko či niektoré škandinávske krajiny.
Presný počet ľudí, ktorí odišli za prácou do zahraničia, sa zisťuje len ťažko. Podľa oficiálnych údajov vo Veľkej Británii evidujú zhruba osemdesiattisíc pracovníkov zo Slovenska v rokoch 2004 – 2007.
Podľa údajov z Českej republiky v súčasnosti je tam evidovaných zhruba stotisíc zamestnancov zo Slovenska. Keď berieme do úvahy, že tieto dve krajiny sú dominantnými destináciami, celkový počet Slovákov pracujúcich v zahraničí sa môže pohybovať zhruba na úrovni 300- až 400-tisíc.
Kto chce odísť
Na základe vyhodnotenia životopisov 30-tisíc uchádzačov o prácu na stránke www.profesia.sk v rokoch 2006 a 2007, ktorí deklarovali záujem o prácu v zahraničí, sa dajú identifikovať ich základné demografické charakteristiky a pozorovať výrazné rozdiely k celej vzorke uchádzačov o zamestnanie.
Najvýraznejšia disproporcia je v pohlaví uchádzačov. Kým podiel mužov a žien na trhu práce je v podstate vyvážený (s miernou prevahou žien), v prípade uchádzačov o prácu v zahraničí muži tvoria viac ako 60 percent.
Priemerný vek žien je 25,5 roka, priemerný vek mužov, záujemcov o prácu v zahraničí je viac ako 28 rokov. Opäť ide o výrazné rozdiely v porovnaní so všetkými uchádzačmi o prácu, keďže priemerný vek mužov a žien je v podstate rovnaký a pohybuje sa okolo 27,5 roka.
Ďalší rozdiel je vo vzdelaní uchádzačov. Medzi uchádzačmi o prácu v zahraničí sú nadštandardne zastúpené dve skupiny – ľudia s nižším vzdelaním (základné, stredoškolské bez maturity) a ľudia s vysokoškolským vzdelaním, pričom ľudia s postgraduálnym vzdelaním sú skupinou s najvyšším deklarovaným záujmom o prácu v zahraničí.
Návrat domov
V súčasnosti sa objavuje čoraz viac signálov, že atraktivita práce v zahraničí klesá a rastie počet ľudí, ktorí sa vracajú domov. Tento trend nie je charakteristický iba pre Slovensko, ale týka sa aj ďalších krajín, ktoré zaznamenali výrazný odchod pracovnej sily.
Rozsah tejto zmeny pre Slovensko sa dá kvantifikovať na základe analýzy želaného miesta práce v životopisoch uchádzačov o prácu. Do prieskumu bolo zaradených 360-tisíc životopisov, ktoré zverejnili uchádzači o zamestnanie na stránke www.profesia.sk od januára 2004 do marca 2008.
Ukazuje sa, že percento ľudí, ktorí mali záujem pracovať v nie- ktorej z krajín, od roku 2006 postupne klesá. Tento pokles sa týka všetkých sledovaných krajín, aj keď najvýraznejší je práve v prípade Veľkej Británie a Českej republiky.
Namieste je, samozrejme, aj otázka, či klesajúci záujem o prácu znamená reálne aj menší počet ľudí odchádzajúcich do zahraničia.
Znižujúci sa počet Slovákov pracujúcich v zahraničí potvrdzujú aj ďalšie zdroje. Podľa údajov českého ministerstva práce a sociálnych vecí počet Slovákov zamestnaných v Českej republike naďalej rastie, no v poslednom roku sa tempo rastu spomalilo. Ich počet sa zvýšil medziročne iba o necelých desaťtisíc ľudí, kým predošlé dva roky boli medziročné prírastky okolo 16-tisíc ľudí.
Viac skúsených
Vo Veľkej Británii podľa údajov Imigračného úradu Ministerstva vnútra SR zatiaľ nebadať merateľný pokles v počte registrácií zamestnancov zo Slovenska. Počet nových registrácií je zhruba konštantný za posledné tri roky a pohybuje sa na úrovni 22-tisíc ročne.
Nie sú však dostupné údaje o počte zamestnancov, ktorí krajinu opustili, aj keď aktuálne odhady tvrdia, že zhruba polovica z milióna ľudí, ktorí prišli za prácou do Veľkej Británie od roku 2004, už krajinu opustila.
No je pravdepodobné, že väčšina ľudí pri návrate zo zahraničia vstupuje opätovne na pracovný trh, a preto aktívne hľadajú zamestnanie na Slovensku. Keďže súčasťou štruktúrovaných životopisov je aj opis pracovných skúseností a miesta práce, kde bola vykonávaná, analýzou týchto údajov sa dajú identifikovať uchádzači s predchádzajúcou pracovnou skúsenosťou v zahraničí.
Badať, že výrazne stúpa počet uchádzačov s pracovnými skúsenosťami z Veľkej Británie a Írska, čo potvrdzuje trend návratu ľudí z týchto krajín. Podobný trend nie je zatiaľ merateľný pre iné krajiny, čo stavia Veľkú Britániu a Írsko do špecifickej polohy.
Dôvody návratu
Existuje niekoľko faktorov, ktorých spolupôsobenie zvyšuje motiváciu na návrat zo zahraničia. Prvým z nich je posilňovanie slovenskej koruny.
Za posledné roky sa koruna posilnila oproti niektorým menám až o tridsať percent, najvýraznejšie k britskej libre a americkému doláru. Pre ľudí, ktorí odchádzali do zahraničia s cieľom zarobiť si napríklad na kúpu bytu, sa stáva práca v zahraničí menej finančne atraktívnou.
Druhým dôvodom je zlepšujúca sa situácia na trhu práce doma. V posledných rokoch na Slovensku stúpa reálna mzda, znižuje sa nezamestnanosť, zlepšili sa daňové podmienky. Najmä širšia ponuka voľných pracovných miest láka na návrat ľudí, ktorí odchádzali, pretože mali problémy nájsť si vhodné miesto.
Záujem o uplatnenie sa vo svojom odbore, aj to je dôvod odchodu. Veľa ľudí, aj s vysokoškolským vzdelaním, vykonáva v zahraničí nekvalifikovanú prácu.
Takáto práca ich dlhodobo nedokáže uspokojiť a keďže uplatnenie sa vo svojom odbore je v zahraničí náročné, vracajú sa na Slovensko. Tento fakt potvrdzuje aj skutočnosť, že medzi záujemcami o prácu s pracovnými skúsenosťami v zahraničí prevažujú práve ľudia s vysokoškolským vzdelaním.
Svoju úlohu v rozhodovaní o odchode, respektíve o návrate zohrávajú aj rodinné dôvody. Dlhodobé odlúčenie od rodiny a známych je jedným z dôsledkov pobytu v zahraničí a pre mnohých ľudí je zvládnutie tohto odlúčenia náročné. Logický dôsledok je vytváranie krajanských komunít v zahraničí a postupný návrat po niekoľkých rokoch.
Autor je výkonný riaditeľ a konateľ spoločnosti Profesia.
Ilustračné foto - Profimedia.cz
