Cesta k vysnívanej zelenej politike Bruselu bude pre mnohé štáty Európskej únie tŕnistá. Nič nebude zadarmo a bude to bolieť, či už domácnosti alebo firmy. Na program v čase energetickej krízy postupne prichádzajú nové a nové dane, ktoré bude musieť niekto zaplatiť.
Európski ministri ešte na jeseň tohto roku schválili zdaňovanie mimoriadnych ziskov energetických firiem i daň z nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich a rafinujúcich ropu, plyn a uhlie. Európska komisia (EK) prišla aj s návrhom konkrétnych minimálnych sadzieb pre jednotlivé druhy palív, ktorého cieľ je jasný – zaťažiť vysokoemisné palivá daňou, zatiaľ čo tým čistejším uľaviť.
Elektrina z obnoviteľných zdrojov by tak mala nižšiu daňovú sadzbu ako nafta či benzín. Pôvodný návrh sa však zatiaľ zasekol a od nového roka 2023 platiť nebude. Odložilo sa aj zvýšenie tabakových daní na budúci rok, keďže preniklo na verejnosť, že sadzba na cigarety sa mala zdvojnásobiť a nová daň mala platiť aj pre elektronické cigarety.
Prečo sú podľa EK nové dane potrebné? Nie sú známe žiadne podrobnejšie analýzy či prepočty s dôsledkami na prax, mnohé návrhy vznikajú takpovediac od stola. Istota je len v jednom – s priemernými cenami energií sa už nikdy nedostaneme tak nízko, ako sme boli predtým.
Neblahé rozhodnutia v rukách politikov
Teraz akoby sme cenotvorbu energií odovzdávali do rúk politikom, zamýšľa sa analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.
„Pritom to boli práve politické rozhodnutia, ktoré posilňovali nedostatok investícií do konvenčných zdrojov v Európe, preto vznikajú súčasné problémy s nedostatkom elektriny. Boli to politici, ktorí vybavili občanom závislosť na zdrojoch plynu z jednej krajiny,“ spresňuje R. Ďurana pre TREND.
Aj Slovensko sa púšťa cestou zdanenia energetických a solventných firiem. Vo všeobecnosti to podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa znamená vyslanie negatívneho signálu pre investorov, že ak sa ktorémukoľvek podniku bude dariť, bude čeliť dodatočnému zdaneniu.
„Je to recept, ako ich demotivovať a odhovoriť od príchodu k nám, respektíve odplašiť tých, čo sú tu a dať im impulz, aby prehodnotili svoje zotrvanie u nás. To bude mať negatívne dôsledky na ekonomický rast a zvyšovanie životnej úrovne,“ dodáva S. Pánis pre TREND.
Z dlhodobého hľadiska budú dodatočné dane na strane energetickej ponuky len predražovať ceny energií. „Ak bude regulovaná zároveň aj cena, dostaneme sa do antitrhového socialistického bludného kruhu, výsledkom čoho bude nedostatok energií a chradnutie hospodárstva,“ varuje S. Pánis.
Na Slovensku sa zavádzaj aj solidárny príspevok pre rafinérie. Zákon z dielne ministerstva financií, ktorý vychádza z odporúčania EÚ, predpokladá 70-percentný odvod zo ziskov nad úrovňou 120 percent priemeru ziskov za ostatné štyri roky.
„Sme pod investičným tlakom z hľadiska riešenia embarga na ruskú ropu. To znamená, že musíme investovať na to, aby sme mohli zásobovať slovenský, český trh, a potom okolité štáty," upozornil generálny riaditeľ rafinérie Slovnaft Oszkár Világii. „V prípade nečakaných komplikácií v oblasti ropovodných dodávok v budúcom roku budú krajiny strednej Európy čeliť nedostatku nafty a iných rafinérskych produktov,“ dodal.
Medzinárodná energetická agentúra varuje pred možným prudkým nárastom cien ropy v budúcom roku v dôsledku sankcií proti Rusku, uviedla 14. decembra agentúra DPA.
Možno predpokladať, že budúci rok bude na energetickom trhu veľmi turbulentný. Noviniek sa črtá viac prakticky v každej oblasti. TREND sa na aktuálne trendy pozrel bližšie vo fotostory.
