Pred tromi rokmi vybuchla prvá atómovka Igora Matoviča. Všetko nasvedčuje tomu, že mnohé jeho nápady vznikajú z večera do rána, bez analýz a vyčíslenie dôsledkov na prax.
Začalo sa to bombastickým predvolebným marketingovým nápadom – hnutie OĽaNO presadí to, o čom rozhodnú občania. Internetová stránka rozhodni.to vtedy narýchlo zverejnila 11 otázok čo má hnutie pretláčať v parlamente. Nepretlačilo z nich prakticky nič, len sa na verejnosť dostávali ďalšie bezhlavé návrhy, z ktorých sa mnohé po čase samovytratia.
Najnovším nápadom je poslanecký návrh členov OĽaNO Milana Vetráka a Anny Andrejuvovej, ktorí navrhli zmeniť zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Najnovšie chce takto Matovičov rezort ľuďom vracať peniaze za večeru či kaderníka.
Zľava na večeru pod dohľadom štátu
O tomto zákone doteraz nikto nepočul, nikto ho nevidel, nepredchádzal mu žiadny legislatívny proces. Rovnako chýbali diskusie s odborníkmi, ale novelu poslanci v tichosti a poslušne posunuli do druhého čítania. Zákon má byť účinný od 15. novembra 2022, alebo ak prejde pozmeňovací návrh, od 1. decembra.
Hlavným cieľom predkladaného návrhu je podľa dôvodovej správy efektívne znižovanie daňovej medzery a zapojenie širokej verejnosti do kontroly dodržiavania ustanovení zákona. To vraj bude mať vplyv na zvýšenie motivácie podnikateľov vydávať pokladničné doklady.
Detaily majú byť upravené nariadením vlády. „Zákon zmocňuje vládu nariadením určiť tovary a služby, za úhradu ktorých sa bude poskytovať príspevok, spôsob označenia tovarov a služieb na pokladničnom doklade, výšku príspevku i obdobie vyhotovovania pokladničných dokladov, na základe ktorých si bude možné uplatniť nárok na príspevok,“ prezrádza pre TREND Mária Sameková, audítorka a daňová poradkyňa zo Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP). Možno len predpokladať, ako to asi bude fungovať.
Stropy na energie majú trhliny. Využije ich len päťtisíc firiem, s ostatnými štát príliš neráta
Peniaze sa vrátia tým ľuďom, ktorí budú evidovaní v registri obyvateľov, zaregistrujú sa do štátnej mobilnej aplikácie a preskenujú QR kód pokladničného dokladu. „Podľa predbežných informácií by sa im malo vracať 20 percent zo služieb a tovarov, kde sú pri predaji úniky na daniach, keďže podnikatelia často nevydávajú bloky z e-Kasy,“ dodáva M. Sameková.
Malo by ísť o reštauračné či kadernícke služby, ale aj ďalšie, ktoré určí vláda. „Vracanie financií by sa malo týkať len blokov, ktoré budú vydávané v určitom čase, napríklad v reštauračných službách je cieľom podporiť ich návštevnosť vo večerných hodinách,“ poznamenáva daňová poradkyňa.
Námietky k poslaneckému návrhu má prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák. „Hlavnou motiváciou pre návštevu reštaurácie či iných prevádzok služieb určite nie je a nikdy nebude cashback od štátu. Podnikatelia vedia lepšie nastaviť svoju cenovú politiku a prilákať hostí účinnejšie ako štát,“ dodáva pre TREND.
Navyše rezort financií k tomuto návrhu neuvádza žiadne analýzy či prepočty, o koľko viac by štát takto vybral na daniach. Náklady však presahujú 756-tisíc eur v roku 2022 a ďalšie tri roky 298-tisíc eur. Účet štátu však bude oveľa vyšší, zaplatia ho všetci.
TREND sa na ďalšie vybrané „atómovky“ ministra financií z pohľadu jeho nápadov i reálnej praxe pozrel prehľadne nižšie vo fotostory:
