Byrokratickým nezmyslom roka 2014 je na základe on-line hlasovania podnikateľov opatrenie, podľa ktorého musia podnikatelia zaplatiť pomerne vysoký poplatok súdu pri úpadku firmy, ktorá krachuje práve preto, že nemá dostatok peňazí.

V internetovom hlasovaní získalo dvadsať percent  hlasov. Odborným garantom antiankety je Združenie mladých podnikateľov Slovenska.

Na druhom mieste len s tesným odstupom je ustanovenie o rozšírení povinnosti zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnávateľov. Hlasovalo zaň devätnásť percent podnikateľov.

"Novelou zákona sa rozšírila povinnosť zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby aj pre zamestnancov vykonávajúcich prvú a druhú kategóriu prác, napríklad pre ľudí pracujúcich v administratíve," približuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec. Pre mnohé firmy táto povinnosť znamená nemalé a často zbytočne vynaložené náklady. 

Tretiu priečku v rebríčku obsadilo vydávanie povolení pri prevádzkovaní prepravy osôb. Získalo osemnásť percent hlasov. Podľa zákona vydáva okresný úrad v sídle kraja koncesiu na prevádzkovanie taxislužby s platnosťou pre daný kraj. Napríklad taxík s koncesiou pre Bratislavský kraj môže zaviezť zákazníka z Bratislavy do Nitry. Späť do Bratislavy už nemôže zobrať iného zákazníka, ak nemá koncesiu aj z Nitrianskeho kraja.

Rovnako sú na tom aj pravidelné autobusové linky. Tie tiež potrebujú k povoleniu na prevádzkovanie súhlasné stanovisko každého vyššieho územného celku, cez ktorý linka prechádza, aj keď tam spoj nemá zastávku.

"Absurdné obmedzovanie podnikania v oblasti osobnej prepravy bolo mojím jednoznačným favoritom. Takéto obmedzovanie prepravy osôb nemá žiadny význam a už vôbec nie na tak malom území, akým je Slovensko," poukazuje na nezmyselné povolenia platiace na ohraničených územiach tajomník Republikovej únie zamestnávateľov, Martin Hošták.

án Oravec dodáva, že hoci sa neustále sťažujeme, že v EÚ ešte stále nie je dobudovaný jednotný vnútorný trh, zisťujeme, že v niektorých oblastiach nemáme jednotný vnútorný trh ani len na malom Slovensku. "Ak hľadáme absurdný nezmysel, tak tento sa mi zdal z celej top desiatky tohoročných finalistov najabsurdnejší," konštatuje Oravec.

Podľa Jána Solíka, predsedu Združenia mladých podnikateľov Slovenska, výber byrokratických nezmyslov aj v tomto roku odzrkadľoval celú škálu problémov, s ktorými sa musia podnikatelia vedieť vysporiadať, ak chcú na Slovensku podnikať a dodržiavať pravidlá. J. Solíkovi vyšiel tip na víťaza.

Jeho favoritom bolo požadovanie vysokého poplatku od krachujúcej firmy za splnenie si zákonných povinností. Ak by kritériom bol počet podnikateľov, ktorých sa opatrenie týka, tak jeho tohtoročným nezmyslom roka malo byť rozšírenie pracovnej zdravotnej služby na všetkých zamestnávateľov. To napokon skončilo v ankete na druhom mieste.

O víťazovi už tretieho ročníka ankety rozhodlo on-line hlasovanie, ktoré prebiehalo od 2. do 22. decembra. Zapojilo sa doň celkovo 1002 respondentov. V porovnaní s predošlými ročníkmi boli výsledky na prvých troch miestach v tomto roku pomerne tesné. Do anticeny nominovali podnikatelia až 52 opatrení.

Byrokratický nezmysel je anticena pre legislatívne opatrenie komplikujúce život podnikateľom. Zmyslom je identifikovať nezmyselné byrokratické opatrenia zbytočne zaťažujúce podnikateľov a upriamiť na ne pozornosť kompetentných s cieľom odstrániť ich z legislatívy.

Vďaka predchádzajúcim dvom ročníkom projektu sa už podarilo zmeniť niekoľko byrokratických absurdít. Napríklad pred dvomi rokmi musel podnikateľ oznamovať termín odkladu daňového priznania okrem daňového úradu aj zdravotnej poisťovni. Dnes už túto duplicitnú povinnosť nemá. Druhým príkladom je tlačivo "Údaje na účely platenia sociálneho poistenia a na účely platenia zdravotného poistenia na rok 2013", ktoré sa zrušilo skôr ako začalo platiť."

Rebríček byrokratických nezmyslov v roku 2014
1. Povinnosť uhradiť vysoký poplatok pri krachu firmy Opatrenie je problematické z titulu povinnosti uhradiť pomerne vysoký poplatok (1659,70 EUR) v prípade, ak nastane v spoločnosti úpadok – teda firma skrachuje. Takáto spoločnosť ani jej štatutár zvyčajne nedisponuje takmer žiadnymi finančnými prostriedkami. Na jednej strane je podnikateľ zo strany zákona nútený vyhlásiť v spoločnosti konkurz (inak hrozia sankcie), na strane druhej čelí poplatku, ktorý ak nedokáže uhradiť, tak si svoju povinnosť splniť nedokáže.
2. Zdravotná služba povinná pre všetkých zamestnávateľov Novelou zákona účinnou od 1.8.2014 sa rozšírila povinnosť zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby aj pre zamestnancov vykonávajúcich prvú a druhú kategóriu prác (napr. pre ľudí pracujúcich v administratíve).
3. Absurdné povolenia pri prevádzkovaní prepravy osôb Okresný úrad v sídle kraja vydáva koncesiu na prevádzkovanie taxislužby s platnosťou pre daný kraj (napr. taxík z koncesiou pre Bratislavský kraj môže zaviesť zákazníka z Bratislavy do Nitry, ale nemôže vziať iného zákazníka späť do Bratislavy, ak nemá aj koncesiu z Nitrianskeho kraja). Lepšie na tom nie sú ani pravidelné autobusové linky. K povoleniu na prevádzkovanie pravidelnej autobusovej linky je potrebné súhlasné stanovisko každého VÚC cez ktorý linka prechádza aj, keď tam nemá zastávku.
4. Zdravotné odvody aj z peňazí vložených do podnikania V zmysle zákona o zdravotnom poistení podlieha zdravotným odvodom aj likvidačný zostatok pri likvidácii firmy. Za istých okolností podnikateľ - spoločník obchodnej spoločnosti zaplatí zdravotné odvody aj vlastných peňazí, ktoré vložil na začiatku do podnikania.
5. Povinnosť e-shopov nahlasovať informačný systém Každý e-shop musí Úradu pre ochranu osobných údajov nahlásiť svoj informačný systém, teda systém, v ktorom spracováva osobné údaje zákazníkov. Tiež musí mať poučenie oprávnenej osoby pracujúcej s týmto informačným systémom a záznam o kontrole, prípadne záznam o incidente, ak by došlo k porušeniu zákona pri ochrane osobných údajov. Keďže e-shopy spracovávajú zvyčajne len meno, priezvisko a adresu zákazníkov, je toto opatrenie neadekvátne vzhľadom k tomu, že tieto údaje nájde hocikto, napr. aj v telefónnom zozname.
6. Šibeničný termín na povinnosti voči Sociálnej poisťovni pri ukončení pracovného pomeru Evidenčný list dôchodkového poistenia má zamestnávateľ povinnosť predložiť Sociálnej poisťovni do 3 kalendárnych dní po skončení pracovného pomeru zamestnanca. Evidenčný list dôchodkového poistenia obsahuje aj údaje z výplatnej pásky za posledný mesiac. Tento termín je náročné dodržať, pretože v lehote troch dní od skončenia pracovného pomeru nemusia byť ešte za daný mesiac spracované mzdy. Výplatný termín do ktorého musia byť mzdy spracované a vyplatené je oveľa veľkorysejší (do konca nasledujúceho mesiaca).
7. Nesplniteľné termíny štatistikov Štatistický úrad od vybraných podnikateľov požaduje štvrťročne výkaz produkčných odvetví v malých podnikoch. Výkaz obsahuje účtovné údaje a termín predloženia je do 12. dňa po skončení štvrťroka, napriek tomu, že napr. zákon o DPH umožňuje vystaviť faktúru za predošlé obdobie do 15. dňa. Ročné štatistické výkazy požaduje úrad do 31. marca, kedy majú podnikatelia termín aj na podanie daňových priznaní.
8. Duplicitné vypĺňanie údajov v elektronických podaniach na portáli finančnej správy Daňovník sa do informačného systému finančnej správy (portál finančnej správy) prihlási pod svojím menom a heslom, prípadne cez zaručený elektronický podpis. Po prihlásení musí pri všeobecných podaniach (napríklad oznámenie, žiadosť a pod.) duplicitne zadávať údaje o sebe a svojej firme napriek tomu, že tieto informácie už v systéme zadané sú a pri iných typoch podaní (napr. daňových priznaniach) si ich systém automaticky načíta.
9. Dodatočné daňové priznanie a neaktualizácia odvodov do Sociálnej poisťovne Sociálna poisťovňa dodatočné daňové priznanie akceptuje, ale výšku odvodov upraví živnostníkovi až od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po podaní dodatočného daňového priznania. Daňový úrad aj zdravotná poisťovňa vrátia preplatok a upravia výšku preddavkov spätne.
10. Nerovnaký prístup k elektronickým mzdovým dokumentom Legislatíva uplatňuje nerovnaký prístup k možnosti elektronického doručovania dokumentov súvisiacich so mzdovou agendou. Kým napríklad výplatné pásky možno doručovať elektronicky, tak napríklad pri doklade o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň už zákon možnosť elektronického doručenia nepripúšťa.
Zdroj: Združenie mladých podnikateľov Slovenska