Potraviny potešili investorov

Posilnila sa však cena americkej ropy WTI, plynu, ktorého celkové zásoby v podzemných skladovacích zariadeniach USA klesli na najnižšiu hodnotu od roku 2003. Draželi však prakticky všetky potraviny, pričom rekordérom je, ako v poslednom období pravidelne, káva. Tá sa za týždeň posunula o 3,5 percenta, pričom za prvý štvrťrok sa zhodnotila o neuveriteľných 53 percent.

Cenové nožnice sa stlačili

Minulý týždeň mierne zdražela ľahká americká ropa WTI, ktorej cena sa dostala nad hranicu 100 USD za barel. Cena severomorského Brentu sa napriek napätiu medzi Ukrajinou a Ruskom, resp. EÚ, USA a Ruskom, znížila na 107,2 USD/b. Rozpätie medzi oboma druhmi ropy sa tak opäť znížilo.

V USA sa podľa pravidelnej týždennej správy výrazne znížili zásob ropy v Cushingu, čo je zásobník z ktorého sa odčerpáva ropa na fyzické vysporiadanie zobchodovaných kontraktov. Veľkú úlohu zohralo aj zvýšenie kapacity ropovodu sperujúceho do Mexického zálivu zo začiatku tohto roka. Na druhej strane sa však končí obdobie, kedy sa v rafinériách robí údržba technologických zaradení a s tým spojená ich odstávka.

Výrazne však v USA klesli aj zásoby benzínu - o viac než 5 miliónov barelov. Stúpli však zásoby ostatných ropných destilátov. Rastu ceny ropy WTI pomohli aj pokračujúce výpadky dodávok z Líbye a Nigérie. Chuť predávať ropu je totiž vzhľadom k politickej neistote prameniacej z krízy na Ukrajine v tejto chvíli nízka.

Zatiaľ sa netreba utiekať k zlatu

Počas celého uplynulého týždňa cena drahých kovov klesala čoraz nižšie a nižšie. Na začiatku týždňa sa zlato obchodovalo v USA aj Londýne nad hranicou 1 330 USD za troyskú uncu a striebro nad 20,20 USD/unca, v stredu a štvrtok sa už však dostali pod tieto hranice.

Obchodovanie v závere týždňa bolo pokojné a ceny fluktuovali okolo 1 295 USD/unca pri zlate a 19,8 USD/unca pri striebre. Cena zlata sa uzavrela nakoniec na úrovni 1 294,9 USD, čo bolo o 39,8 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra sa uzavrela na 19,82 USD - o 0,45 USD nižšie ako týždeň predtým. Pomer ceny zlata a striebra je tak v súčasnosti úrovni 65,33.

Drahé kovy reagujú v posledných týždňoch najmä na správy spojené so situáciou na Ukrajine. Keďže sa nič "dramatické" nedeje, trhy si už na ňu zvykli, preto sa investori neutiekajú k osvedčeným drahým kovom. Zlato zlacnelo od referenda na Kryme o 6,6 percenta.

Druhým dôvodom, ktorý stojí za poklesom cien, môže byť zlá situácia v Číne spojená s obavami s prasknutia úverovej bubliny. Drahé kovy slúžia často ako záruka za pôžičky, ktoré sú denominované v papierovej mene (USD či yuan). Pri stresovej situácii sa dlžník zbavuje záruky, aby mohol splatiť svoje dlhy.

Ak by sa v Číne niečo skutočne stalo, potom by to malo vplyv na drahé kovy v strednodobom horizonte. Cena zlata by vzrástla, striebro, keďže ide aj o jeho priemyselné využitie, by skôr zlacnelo. V každom prípade je však v súčasnosti na trhu dosť fyzického zlata, o čom svedčia aj kladné zápožičné sadzby GOFO. 

Dopyt po fyzickom zlate v Číne však neochabuje. Do krajiny sa vo februári importovalo 109,2 tony zlata z Hongkongu. Čína vlani v spotrebe predstihla Indiu a zaujala najvyššiu priečku svetového konzumenta zlata, keď celkovo spotrebovala 1 066 ton žltého kovu. Zvýšený záujem o zlato od začiatku roku zaznamenali aj ETF fondy.

Potraviny dražejú

Po dvoch týždňoch sa podarilo cukru spamätať z výpredajov z polovice februára, za ktorými stála likvidácia dlhých pozícií. Tie boli vyvolané suchom v brazílskych pestovateľských regiónoch. Prišiel však dážď a cukru sa bolo treba zbaviť. Teraz však prišiel obrat. Na konci roka by sa podľa meteorológov mohol vrátiť klimatický fenomén El Niño a sťažiť podmienky pre pestovanie v hlavných producentských oblastiach južnej pologule.

Podporu cukru dodávajú aj správy o zvýšenom dopyte z Indie a suchších podmienkach v Thajsku. Jav El Niño je dôsledkom abnormálneho otepľovania Tichého oceánu, čo potom vedie k suchám niektorých oblastí a súčasne záplavám na iných miestach. 

Na cenu pšenice zapôsobila správa, že Japonsko, druhý najväčší dovozca pšenice v Ázii, zvýši jej nákup na ďalšie štyri roky. Oznámilo to japonské ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré súčasne dodalo, že Japonsko nakupuje skoro 90 percent obilnín zo zámoria.

Japonská vláda plánuje v hospodárskom roku, ktorý sa začína 1 apríla, doviezť 5 miliónov ton potravinárskej pšenice. Japonská produkcia sa totiž medziročne znížila o 6 percent. Úroda pšenice v Hokajdu, ktoré je najväčším pestovateľom pšenice v Japonsku, klesla kvôli suchému počasiu až o 12 percent.

V raste pokračovala aj cena sóje. Podľa proieskumu agentúry Bloomberg klesli zásoby sóje v USA k 1. marcu na 987 mil. bušlov (bušel sóje = 27,216 kg), čo je najnižší objem za posledných 10 rokov.

Štvrťrok rastu

Z hľadiska komodít zaznamenali najväčší nárast za prvý štvrťrok potraviny. Z ôsmych agentúrou Bloomberg sledovaných agrokomodít dosiahli rast všetky. Výrazne sa pod to podpísalo počasie v strategických pestovateľských oblastiach. Krutá zima vyhnala v USA cenu kukurice o 12,7 percenta a pšenice o 15,5 percenta.

Cukor si pripísal plus 3,8 percentné zdraženie a káva už spomínaných 53 percent, čo je na komoditnom trhu vzácny jav. Zlé klimatické podmienky zdražili sóju o 11,5 percenta, kakao si pripísalo 835 percenta a bavlna 13,4 percenta.