Že sa postavenie podnikateľov zhoršuje, o tom svedčia aj údaje Štatistického úradu za posledný štvrťrok minulého roku. Kým napríklad počet zamestnancov sa zvýšil o 69,1-tisíca (o 3,5 percenta) na 2 028 800, počet podnikateľov klesol o 6,3-tisíca (o 1,7 percenta) na 360,1-tisíca.

Čo potrebujú podnikatelia

Čo by mala vláda urobiť pre malé a stredné podniky, čo je naozaj akútne a zhoršuje situáciu podnikov? Zástupcovia malých a stredných firiem a živnostníkov v tom majú jasno.

„Takmer 80 percent všetkých podnikov na Slovensku sú mikrofirmy (podniky do 9 zamestnancov). Štát sa nestará o rozvoj týchto firiem. Všetky podporné programy sú zaťažené byrokraciou a sú ťažkopádne,“ pripomenula Viola Kromerová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu.

Živnostníkom by podľa nej určite pomohlo, keby štát podporil zlepšenie ich sociálneho postavenia, aby to nebola v budúcnosti najchudobnejšia skupina obyvateľov. „Malo by sa najmä zrušiť ručenie celým majetkom, znížiť odvody SZČO do rezervného fondu a uznať do výdavkov mzdu živnostníka zodpovedajúcu jeho odvodom. Veď sú povinné, či má, či nemá príjmy,“ vymenovala opatrenia, ktoré by privítali živnostníci.

Veľké firmy likvidujú malé

Samozrejmosťou by mala byť jasnejšia a prehľadná legislatíva. „Štát by mal urobiť poriadok s neplatičmi, na ktorých najviac doplácajú najmenšie firmy. Tie sa nie vlastným pričinením stávajú dlžníkmi Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní,“ dodala V. Kromerová. U veľkých firiem štát podporuje reštrukturalizáciu a bankrot. Živnostník sa však dostáva do problémov už keď ochorie a nemá pre chorobu príjem.

Štát by mal tiež zmeniť kurz pomoci. Tá by nemala byť orientovaná len na zahraničných investorov, ale mala by sa viac sústrediť aj na rozvoj remesiel, tradičných odvetví, v ktorých máme surovinovú základňu a geograficko-ekonomické predpoklady.

V. Kromerová hovorí, že v poslednom čase počúvame reči, ako chce štát podporovať pôdohospodárstvo. „Mali by sme si zadefinovať profesie, ktoré by perspektívne zabezpečili sebestačnosť ekonomiky, začať si viac vážiť ich činnosť, najmä produktívne odvetvia. Dôležité sú tiež investície do prípravy na remeselné povolania. Malé živnostenské podniky nevlastnia najmodernejšie technológie, aby mohli pripraviť novú generáciu moderných malých podnikov. Toto neriešia nové zákony, je potrebné osobitne riešiť duálne vzdelávanie v remesle, teda v mikrofirmách aj personálnym zabezpečením,“ dodala V. Kromerová.

Licencie pre živnostníkov nebudú

Slovenská asociácia malých podnikov už dávnejšie zmapovala požiadavky podnikateľov v prieskume. „Z prieskumu vyplynuli štyri základné požiadavky. Prvou je zavedenie živnostenských licencií. Pomohlo by tiež zjednotenie platieb odvodov a daní do jedného miesta a v rovnakých termínoch aj rovnakým spôsobom oznamovania a komunikácie. Podnikatelia tiež poukazovali na byrokraciu pri zdravotnej službe a pri vypracovávaní projektov na ochranu osobných údajov. Potrebné je tiež zabrániť častým zmenám v legislatíve a zabezpečiť, aby zákon v nezmenenej forme platil minimálne tri účtovné obdobia,“ vymenoval najdôležitejšie návrhy Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov.

Štát sa nechystá zaviesť jednoduché licencie pre živnostníkov, ktorí by tak nemuseli viesť komplikované účtovníctvo a všetky svoje odvodové a daňové povinnosti by si platili raz ročne.

Malé a stredné firmy (MSP) finančne zaťažujú daňové licencie. Vláda sa však licencie nechystá zrušiť. Pripravuje úľavu len pre start-upy, ktoré by licenciu nemali platiť do troch rokov.

Podľa V. Sirotku by sa tiež mala odstrániť diskriminácia MSP a živnostníkov v systéme dotácií a vo verejnom obstarávaní. „Kritéria pri verejnom obstarávaní treba zamerať na ekonomicky najvýhodnejšie ponuky (nie na najnižšiu cenu), tiež pri poskytovaní stimulácie na zamestnanosť, podporovať projekty zamerané na regionálnu spoluprácu, využitie obnoviteľných zdrojov s využitím eurofondov, s dôrazom na zlepšenie regionálnej zamestnanosti.“