Aj keď minister financií Peter Kažimír tvrdí, že cieľom novely zákona  o dani z príjmov, ktorú schválili poslanci, je len daňová spravodlivosť, výsledkom bude najmä oveľa menej priestoru na daňovú optimalizáciu v podnikaní a do štátneho rozpočtu od podnikateľov navyše okolo 265 miliónov eur.

Ako povedal v rozprave poslanec Jozef Mihál, existujú dva spôsoby ako zvýšiť dane - jeden je zmena daňovej sadzby, druhý je zvýšenie daňového základu, z ktorého sa vypočítavajú dane. Novela, ktorou sa okrem iného mení deväť zákonov, ide druhou cestou.

Prináša veľké množstvo zmien, ktoré zvyšujú daňový základ, znižujú odpočítateľné daňové náklady, iné zas znamenajú pre podnikateľov dodatočné povinnosti, ako napríklad rozšírenie pravidiel transferového oceňovania aj na tuzemské závislé osoby či zmeny v odpisovaní už zaradeného majetku. Pozitívnymi zmenami sú zrýchlenie odpisov niektorých výrobných technológií či odpočet nákladov na výskum a vývoj.

1. Obmedzenie daňových nákladov

Poslancovi Martinovi Chrenovi na novele najviac vadí politikum okolo zákona. "Bolo použitých veľké množstvo marketingových nástrojov, ktoré mali pomôcť presadeniu tohto návrhu zákona. Jeden z úplne zjavných je hromozvod. Ten znamená, že urobím návrh zákona a dám doňho jedno, dve opatrenia, ktoré vyvolajú obrovskú polemiku. Všetci sa na ne sústredia, všetci o nich budú diskutovať. Tam potom ustúpim a 99 % zvyšku zákona mi prejde úplne bez povšimnutia."

Takýmto hromozvodom bol podľa M. Chrena strop 80 percent na uplatnenie daňových výdavkov na majetok, ktorý má charakter osobnej potreby. Pôvodne bol vymedzený v prílohe novely a zahŕňal napríklad osobné automobily, spotrebnú elektroniku, televízory, prístroje pre domácnosť či nábytok. Podnikateľ mal daňovému úradu preukázať, ak si do nákladov dal celú hodnotu majetku, že ho používa len v podnikaní. Minister P. Kažimír v tomto veľmi kritizovanom bode ustúpil, zo zákona na rokovaní výborov vypadla spomínaná príloha.

V novele nie je striktne dané, že z majetku osobného charakteru si bude môcť podnikateľ uplatniť len 80 percent. Bude teda na podnikateľovi, aby sám zohľadnil, na koľko využíva firemný majetok aj súkromne a podľa toho si aj výdavky započítal.

2. Zmeny v odpisovaní

Novela rozšírila počet odpisových skupín zo 4 na 6. Dnešná 3. skupina sa rozdelí na odpisovú skupinu 3 s dobou odpisovania 8 rokov a odpisovú skupinu 4 s dobou odpisovania 12 rokov. Do novej 3. odpisovej skupiny sa preradil majetok technologického charakteru (výrobné technológie, ako motory, transformátory, generátory a elektrické rozvodné a ovládacie zariadenia, pece, turbíny, chladiace a vetracie zariadenia, stroje pre metalurgiu). Ten sa v súčasnosti odpisuje 12 rokov, novela teda zrýchli dobu jeho daňového odpisovania. 

Najväčšiu kritiku vyvolala ďalšia zmena - presunutie budov a stavieb pre administratívu, kultúru a verejnú zábavu, bytové budovy a hotely do odpisovej skupiny 6. To znamená predĺženie odpisov z 20 na 40 rokov. Len toto jedno jediné opatrenie má priniesť štátnemu rozpočtu na budúci rok 68 miliónov eur.

Poslanec J. Mihál dôsledky ilustroval na príklade. Firma postavila administratívnu budovu v hodnote 5 miliónov eur. Pri odpisoch 20 rokov firma môže dať ročne do nákladov 250-tisíc eur ročne. Ak prejde na 40 ročnú dobu odpisovania, namiesto 250- tisíc eur si dá do nákladov len 125-tisíc eur a o tých druhých 125-tisíc eur bude mať vyšší daňový základ. Na dani pri sadzbe dane 22 % zaplatí ročne viac o 27 500 eur.

Zmena odpisovania majetku zaradeného do odpisovej skupiny 1, 4, 5 a 6 sa však bude týkať aj už odpisovaného majetku. Podľa opozície ide o retroaktivitu a preto to chcú napadnúť na Ústavnom súde. Novela zároveň prináša obmedzenie možnosti použitia zrýchlenej metódy odpisovania len pre 2. a 3. odpisovú skupinu.

3. Strop na autá

Zákon počíta s maximálnou vstupnou cenou auta v odpisoch na 48-tisíc eur. Poslanci pripomenuli, že v štátnej a verejnej správe by pri odpisoch mal platiť rovnaký meter. A teda ani úradníci by sa nemali voziť v autách drahších ako 48-tisíc eur. Návrh, ktorý predložil poslanec Miroslav Beblavý, však neprešiel.

Podpredseda vlády Ľubomír Vážny v parlamente konštatoval, že tento návrh potiera zmysel zákona o verejnom obstarávaní. Takéto veci má podľa neho vyriešiť trh.

"Je tam tiež problém, kto stanoví maximálnu cenu, kedy a v akom čase bude aktualizovaná. Je to nesystémové riešenie, pretože sa treba viac venovať preventívnemu a represívnemu pôsobeniu na verejných obstarávateľov a na ich účinné využívanie súčasného zákona o verejnom obstarávaní," tvrdí Ľ. Vážny. 

4. Odpisy pri lízingu

Novela tiež zrušila lízingový spôsob odpisovania majetku obstaraného formou finančného prenájmu. Ten by sa mal odpisovať rovnomerne alebo zrýchlene počas doby odpisovania príslušnej odpisovej skupiny, do ktorej je zaradený, a nie počas doby trvania prenájmu.

5. Transferové oceňovanie

Pravidlá transferového oceňovania, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú iba na zahraničné závislé osoby, sa už budú týkať aj tuzemských závislých osôb. To znamená, že metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny a s tým súvisiaca dokumentácia uplatňovaná medzi zahraničnými závislými osobami, sa použijú aj pri úprave základu dane tuzemských závislých osôb.  

6. Super odpočet na výskum a vývoj  

Podniky si budú môcť od základu dane dodatočne odpočítať 25 % nákladov na výskum a vývoj, 25 % mzdových nákladov vrátane poistného a príspevkov na absolventov škôl v roku, v ktorom boli prijatí do zamestnania a 25 % medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

Ak daňovník v danom roku vykázal daňovú stratu, super odpočet bude môcť preniesť a uplatniť maximálne v štyroch nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ak v nich vykáže základ dane. Daňovník si bude môcť super odpočet uplatniť iba vtedy, ak si v zdaňovacom období neuplatnil úľavu na dani pre prijímateľa stimulov.

7. Elektronické pokladnice

Pokladnice budú musieť používať od apríla 2015 mnohé iné profesie a podnikatelia. Do rozpočtu majú priniesť 54 miliónov eur. Ide napríklad o opravu a údržbu motorových vozidiel, taxislužbu, hotelové a podobné ubytovanie, reštaurácie a mobilný predaj jedál, právne činnosti, účtovnícke, audítorské činnosti, vedenie účtovných kníh, daňové poradenstvo, reklamné agentúry, prekladateľské a tlmočnícke činnosti, zubná lekárska prax, činnosť cestovných kancelárií, prevádzka športových zariadení a podobne.

Prešiel návrh poslanca Antona Martvoňa, aby sa doplnila povinnosť mať pokladnice aj pre poisťovne, SBS-ky, služby spojené s prevádzkovaním bezpečnostných systémov, pátracie služby a ostatnú zdravotnú starostlivosť.

Novela dáva možnosť používať virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá bude podnikateľom prístupná na webe Finančnej správy vtedy, ak počet vydaných bločkov v mesiaci nie je viac ako tisíc.

Čo sa v parlamente menilo

Celkovo k novele poslanci predložili osemnásť pozmeňujúcich návrhov. Prešli len tie, ktoré zákon nemenia podstatne.

Od platenia dane sa oslobodil nepeňažný príjem lekárov, ak nepresiahne 10 eur za kalendárny štvrťrok, čo bol návrh Jozefa  Mihála.

Poslanci akceptovali tiež návrh Jozefa Kollára, aby sa z novely vypustila povinnosť zahrňovania nákladov na marketingové štúdie a iné štúdie či prieskum trhu do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov. Firmy si ich budú môcť zahrnúť do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich zaplatia.

Do zákona sa zapracoval tiež pozmeňujúci návrh Alojza Hlinu, aby sa oslobodilo od dane nepeňažné plnenie vo výške 200 eur formou produktov vlastnej výroby tam, kde je poľnohospodárska výroba.

Miroslav Beblavý presadzoval, aby Finančná správa zverejnila firmy, ktoré si uplatnia superodpočet na výskum a vývoj. Poslanci to schválili.

Zdaňovať sa nebude ani odmena vyplatená oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, čo navrhol Daniel Lipšic.

Návrh poslanca  Daniela Lipšica, aby sa neznižovalo percento daňovej asignácie na 1 percento však neprešiel. Zástupcovia slovenského neziskového sektora odhadujú, že ak klesne asignácia z daní z príjmov právnických osôb na jedno percento, neziskové organizácie prídu o 7 až 8 miliónov eur.

Minister financií P. Kažimír konštatoval, že je pripravený rokovať so zástupcami tretieho sektora o novom systéme daňovej asignácie, ktorý by mal byť výhodný aj pre verejné financie.