Ministerstvo financií  takto zdôvodnilo plán, ako údaje o cenách služieb povinne od bánk vyžiada a vydestiluje z nich použiteľné dáta, ktoré umožnia ľuďom porovnávať banky medzi sebou, tvrdil v marci šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) Martin Filko.

Základná myšlienka zrodu takzvaného indexu bankových poplatkov je skutočne v prospech klientov. Má sledovať, či banky neprenášajú bankový odvod do cien svojich služieb, umožniť spotrebiteľom vybrať si najlacnejšiu banku a ešte viac pritlačiť banky, aby si medzi sebou konkurovali. Po pretavení do skutočného života však predsa len prinesie niekoľko sporných momentov. 

Odhalené karty

Hlavný problém plánu - pre banky - spočíva v tom, že index neumožní len porovnanie porovnateľného. Ministerstvo od bánk žiada celú štruktúru bankových poplatkov. To v praxi znamená, že bankári musia štátu obnažiť svoj cenový biznis model – ku každej položke v cenníku musí banka pripísať pre ministerstvo aj sumu, ktorú od klientov vyzbieral.

Ide o detaily, ktoré si banky strážia, aby neunikli ku konkurencii. Ak poskytnú celkovú sumu vyzbieranú za jednotlivé poplatky, môže byť relatívne ľahké vypočítať, koľko klientov má konkrétny bežný účet, koľko zaplatili za transakcie kartou, či koľko ich stáli výbery z bankomatov.

„Index poplatkov nemá žiadna iná krajina a obsahuje informácie, ktoré sú veľmi citlivé,“ tvrdí analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia. Navyše, citlivé dáta môžu štátu pomôcť do budúcnosti, aby zacielili reguláciu na konkrétne poplatky.

Banky odkazujú, že ide o šikanu, ktorú vláda presadila v máji, keď do zákona o bankách pripojila aj vyhlášku, ktorá mala definovať rozsah a štruktúru informácií pre výpočet indexu.  Vtedy ešte nebolo jasné, aké informácie budú banky ministerstvu posielať. (Téme sa vtedy venoval aj TREND 20/2013)

„Vyhláška bude účinná od 15. septembra. Bude sa vzťahovať na banky, ktorých podiel vkladov od obyvateľstva predstavuje minimálne dve percentá z celkového objemu vkladov obyvateľstva,“ hovorí pre eTREND.sk tlačový odbor ministerstva financií.

Tieto banky budú musieť zaslať údaje ministerstvu už za vlaňajšok a to najneskôr do 15. decembra. Následne budú banky predkladať vždy do 15. marca údaje o vývoji poplatkov v predošlom roku. Index by sa mal zverejňovať na mesačnej báze, po prvýkrát bude pre klientov bánk na webstránke ministerstva v januári budúceho roka.

Údaje bude spracovávať Inštitút finančnej politiky (IFP). Na základe zaslaných dát od bánk zistí, ktoré položky z cenníkov zarábajú najviac. Čím bude poplatok bežnejší, tým bude mať pri výpočte indexu väčšiu váhu. Nárast poplatku za neplatenie hypotéky by tak mal mať na index menší vplyv ako nárast poplatku za vedenie účtu alebo výber z bankomatu.

Bezpečnosť dát

Údaje budú banky doručovať elektronicky na e-mailovú adresu [email protected]. Banky sa obávajú, ako je v bežnej mailovej komunikácii riešená bezpečnosť a kto bude mať do schránky prístup. Hrozí, že údaje, ktoré banky zverejňujú, sa môžu dostať ku konkurencii, alebo sa do mailu nabúra "tretia strana".

Pre účely pravidelného reportingu, teda zberu a spracovania údajov od bánk, napríklad Národná banka Slovenska (NBS) využíva informačné systémy Status a RBUZ. „Sú to špecializované informačné systémy, prostredníctvom ktorých banky zasielajú NBS určené údaje s periodicitou od jedného dňa do roka. Na prenos údajov využívajú tieto systémy vyhradenú virtuálnu privátnu dátovú sieť Univerzal-Net,“ vysvetľuje pre TREND.sk hovorkyňa NBS Petra Paeurová.

Na otázku, ako bude zaistená bezpečnosť dát na ministerstve, IFP reagoval, že k dátam bude mať prístup iba obmedzený počet vopred určených pracovníkov a budú pracovať na bezpečných serveroch. „Ministerstvo už dnes pracuje s veľkým množstvom podobne citlivých či citlivejších informácií a k únikom nedochádza,“ reagoval pre TREND.sk Ľubomír Jánoš z IFP.

Modelové príklady budú chýbať

Otázna je aj praktická použiteľnosť dát. Index je len obyčajné číslo, ktoré bude odrážať každoročný vývoj cien bankových poplatkov. Podobne ako inflácia môže spotrebiteľ zistiť, ktoré položky potravín zdraželi, ale to neznamená, že napríklad všetky druhy cestovín zdraželi rovnako.

Podobne je to aj v prípade bánk: spotrebiteľ síce zistí, ktorá banka je všeobecne najdrahšia alebo naopak najlacnejšia, ale riadiť sa podľa toho nemôže.

Každá banka spoplatňuje klientov aj individuálne, na základe správania, lojality, bonity či aktivity využívania bankových služieb. Pomôcť by tak mali modelové príklady rôzne bonitných klientov, v ktorých by sa mohli spotrebitelia nájsť a porovnanie by malo racionálnejší zmysel. To však ministerstvo nakoniec neplánuje.

„V prvom rade si treba uvedomiť, že do indexu budú zahrnuté všetky poplatky a index sa zmení, iba ak dôjde k zmene ceny vyberaných poplatkov. Cieľom nie je analyzovať primeranosť poplatkov, ani povedať, či je daný poplatok vysoký alebo nízky, alebo či je vyšší ako v inej banke, ale najmä porovnať ho v čase,“ vysvetľuje Ľ. Jánoš.

Podobné štatistiky by mohli robiť aj platení úradníci zo Štatistického úradu alebo NBS, o to však podľa Ľ. Jánoša nemali záujem. Preto táto práca pripadla na inštitút. 

Súkromné "indexy"

Index je síce populárna téma, no prichádza v čase, keď na trhu pôsobí niekoľko nezávislých internetových porovnávačov poplatkov, akými sú napríklad Finančná hitparáda alebo Total Money.

Navyše poplatky jednotlivých bánk od začiatku roka zverejňuje v mesačnej periodicite aj Slovenská banková asociácia (SBA). Asociácia vybrala do porovnávača 22 základných poplatkov, ktoré jej poskytuje desať bánk. Ide o poplatky od zavedenia a zrušenia účtu až po výber hotovosti či platbu kartou.

Reagovala tak na iniciatívu Európskej komisie, ktorá zistila, že v Európskej únii neexistuje takmer žiadna porovnateľnosť poplatkov. Brusel preto vlani v októbri odporúčal členským krajinám Európskej únie, aby do konca marca tohto roka zvýšili transparentnosť a porovnateľnosť poplatkov za bankové účty.

„Tieto opatrenia patria medzi legislatívne priority Európskej komisie na rok 2013,“ povedal Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Poplatky bánk na webe už šesť rokov zverejňuje Národná banka Slovenska. Stanovil jej to zákon o bankách. Jej porovnávanie je síce ťažšie, ale v komplexnejšej forme zahŕňa asi stovku rôznych poplatkov.