Po novom si bude môcť vybrať v programovom výbere všetky peniaze alebo ich časť polovica sporiteľov. Zmenu priniesla novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorú minulý týždeň schválil parlament.
Rozhoduje priemerný dôchodok
Dnes väčšina sporiteľov, ktorí sú už dnes v dôchodkovom veku, neprijíma ponuky na doživotný dôchodok od životných poisťovní, pretože sú slabé. Nasporené peniaze nechávali radšej na dôchodkových účtoch a čakali na zmenu zákona.
Od februára si vybrať aspoň časti nasporenej sumy budú môcť tí sporitelia, ktorých súčet súm všetkých poberaných dôchodkov, vrátane doživotného dôchodku z druhého piliera, bude vyšší, ako je priemerný mesačný starobný dôchodok z prvého penzijného piliera, na ktorý vznikol nárok od 1. januára 2004. V súčasnosti ide o sumu 425 eur.
Penzista si bude môcť kúpiť doživotný dôchodok, ale môže si ju aj celú naraz vybrať. Alebo postupne vyberať vo viacerých splátkach. Konkrétny spôsob výplaty bude závisieť od dohody dôchodcovskej správcovskej spoločnosti so sporiteľom.
Priemerná mesačná suma starobného dôchodku z prvého piliera, na ktorý vznikol nárok od 1. januára 2004, sa bude určovať vždy k 30. novembru. Sociálna poisťovňa bude tento údaj zverejňovať na svojej internetovej stránke. Prvýkrát tak urobí 1. februára budúceho roka, keď stanoví priemernú sumu starobnej penzie k 30. novembru 2017, vzťahujúcu sa na rok 2018.
Podľa ministerstva práce novela v najbližších troch rokoch rozšíri možnosť výberu formy vyplácania dôchodkových úspor približne 6,5 tisíca sporiteľom. Počet sporiteľov, ktorým sa nerozšíri možnosť výberu formy vyplácania ich dôchodkových úspor, ministerstvo práce v nasledujúcich troch rokoch odhaduje na približne 6,4 tisíca ľudí. Približne 4,1 tisíca osôb pritom bude musieť poberať doživotný dôchodok a približne 2,3 tisíc sporiteľov nebude mať dostatočnú nasporenú sumu na kúpu doživotného dôchodku, a preto si bude môcť úspory z druhého piliera vybrať.
„Programový výber čiastočne zvýši atraktivitu II. piliera, pretože možnosť programového výberu zvyšuje slobodu jednotlivca. Aj dôchodcovia si môžu dať operovať oči laserom, takýto zákrok sa ale z mesačnej anuity zaplatiť nedá, dôchodca by si musel zobrať úver a platiť úroky. Programový výber práve tieto úroky sporiteľovi ušetrí,“ komentoval Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Dobrovoľné príspevky aj do indexových fondov
Podľa ešte platného zákona sa po dosiahnutí 52 rokov veku čistá hodnota majetku sporiteľa s jeho zvyšujúcim sa vekom postupne presúva do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu. Do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu sa tak presúva aj majetok tvorený z dobrovoľných príspevkov.
Parlament schválil pozmeňujúci návrh Aleny Bašistovej, aby tomuto režimu nepodliehali dobrovoľné príspevky, ktoré si platí sporiteľ nad rámec povinných príspevkov. Sporiteľ, ktorému sa už blíži dôchodok, ich bude môcť investovať do indexových fondov aj pár rokov pred odchodom do penzie. Dnes musí mať všetky peniaze uložené v slabo zarábajúcich dlhopisových fondoch.
V II. pilieri za posledný rok najviac svoje peniaze zhodnotili ľudia investujúci v indexových dôchodkových fondoch, ktorých výnosy sa pohybovali v rozpätí od 15,17 do 20,88 percenta za rok. Najmenej peňazí zarobili dlhopisové dôchodkové fondy – ročný zisk sa pohyboval od 0,4 do 2,76 percenta.
Čo sa nepáči kritikom
Zmeny v II. pilieri kritizovala Slovenská asociácia. Nepáči sa jej, že „bohatší“ si svoje nasporené peniaze z II. piliera vyberú ako programový výber, a to to povedie k znižovaniu výšky dôchodkov, pretože sa zníži počet ľudí, ktorí si ich musia zakúpiť, a tiež sa zníži objem poistného, z ktorého sa budú dôchodky vypočítavať. Prakticky to znamená, že anuity budú iba pre „chudobných“.
Výhrady k zmenám v 2. pilieri mal koaličný poslanec Jozef Burian (Smer-SD). Povedal, že má problém s tým, že tú časť nákladov, ktoré súvisia s anuitami, zaplatia ľudia, ktorí majú priemerný a podpriemerný dôchodok. A tých je v systéme viac ako dve tretiny.
Uvedené tvrdenia sú podľa R. Ďuranu značne skresľujúce.
„Poisťovne môžu tratiť na tom, že trh s anuitami bude nižší, ale sporitelia budú mať presne tak vysoké anuity, ako bude vyzerať trh s týmito produktami. Keď bude mať veľa sporiteľov záujem o doživotnú anuitu, bude sa poisťovniam ľahšie plánovať a odhadovať riziká. Ak ale sporitelia nebudú mať záujem o anuitu, trh bude menší. Ale tento efekt môže nastať aj bez programového výberu. K dnešnému dňu si len šestina sporiteľov kúpila doživotný dôchodok. Poisťovne a pán Burian by teda mohli nariekať, že títo "zodpovední" ľudia, ktorí úspory zatiaľ nepoužili, lebo ich zrejme na zabezpečenie súčasných potrieb nepotrebujú, "znižujú" doživotný dôchodok. Takáto úvaha je zjavne absurdná.“
Dôchodok, dôchodca, penzia, penzista Zdroj: flickr.com/Garry Knight
Poisťovniam by iste najviac vyhovovalo, keby si všetci sporitelia museli okamžite doživotný dôchodok kúpiť. Doplatili by ale na to práve sporitelia, ktorí by stratili možnosť voľby naložiť s úsporami tak, ako im to vyhovuje.
Tento spôsob uvažovania je podľa R. Ďuranu zavádzajúci aj z druhého dôvodu.
„II. pilier je z princípu zásluhový. Nie sú tam žiadne presuny úspor. Kto viac prispieva môže našetriť viac. Je preto prirodzené, že táto zásluhovosť ostáva aj vo výplatnej fáze. Solidarita je predmetom prvého piliera. V zásluhovom pilieri nemožno použiť argument, že ľudia by mali byť "solidárni" a nútení do nákupu doživotných dôchodkov. Ak by sme takúto logiku prijali, mohli by sme sa dožiť ďalšieho návrhu, že sporitelia by sa mali podeliť o lepšie zhodnotenie, a tí, ktorí boli úspešní v indexových fondoch by mali časť zhodnotenia "odovzdať" ostatným.“
Problémy II. piliera
Súčasná legislatíva umožňuje vstup do druhého piliera odložiť do dovŕšenia veku 35 rokov. Vstup do druhého piliera bol pre prvopoistencov povinný v rokoch 2005 až 2007. Od roku 2008 bol ich vstup do sporivého piliera dobrovoľný až do apríla 2012. Od apríla 2012 do konca roka 2012 boli prvopoistenci automaticky zaradení do druhého piliera s možnosťou sa z neho odhlásiť do 730 dní. Od roku 2013 je vstup do druhého piliera dobrovoľný.
V druhom pilieri je aktuálne len 47 percent všetkých poistencov Sociálnej poisťovne. Vo vekovej skupine od 25 do 45 rokov je to 65 percent. Najvyšší podiel sporiteľov na poistencoch v Sociálnej poisťovni majú 35-roční. V roku 2015 ich bolo približne 75 percent.
Od zavedenia dobrovoľného vstupu do druhého piliera v roku 2008 vstúpilo do tohto systému len 30 percent mladých ľudí prichádzajúcich na trh práce. Uvádza sa to v komentári Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR. Nízky podiel vstupujúcich zvyšuje súčasné príjmy penzijného systému na úkor budúcich výdavkov. Najviac ľudí sa podľa IFP stalo súčasťou druhého piliera vo veku 25 rokov. Ľudia, ktorí do druhého piliera vstupujú od roku 2007, sú najčastejšie vo veku absolventov stredných škôl (vek okolo 20 rokov) a vysokých škôl (okolo 25 rokov).
Druhý pilier má podľa R. Ďuranu momentálne tri základné problémy, ktoré sú ľahko riešiteľné ale politicky nepriechodné.
„Vstup do II. pilieru sa dá vyriešiť opätovným zavedením systému opt-out , to je možnosť dobrovoľne vystúpiť. Nedávny presun úspor do garantovaných fondov, ktorý je pre väčšinu sporiteľov učebnicovo nevhodný, by sa dal zvrátiť rovnakým spôsobom presunu.
Tretím problémom je nezmyselné navyšovanie povinných príspevkov. Hoci v I. pilieri môže vláda argumentovať deficitom Sociálnej poisťovne, nevidíme žiadny dôvod, prečo by v II. pilieri mali byť povinné odvody až zo 7 násobku mzdy. Hranica by mohla byť znížená.“
