Vláda vo svojom programe sľubuje, že bude „pokračovať v prijímaní komplexných riešení na znižovanie administratívneho zaťaženia pri podnikaní.“ Jediným konkrétnym opatrením má byť zatiaľ len zrušenie povinnej zdravotnej služby. Chce tiež dokončiť audit regulačnej záťaže v platnej legislatívy a na základe odporúčaní zaťaženie znižovať.

Snahu znižovať administratívnu záťaž podnikateľov prezentovala vláda aj v minulosti. Výsledkom ale je, ako hovoria podnikatelia „legislatívna džungľa a trestanie za to, že zamestnávajú ľudí a prinášajú tak benefity domácej ekonomike.“

Prioritným cieľom vlády v oblasti zamestnanosti je vytvorenie ďalších 100-tisíc pracovných miest a zníženie nezamestnanosť pod hranicu 10 percent. Vláda podporí hospodárske odvetvia a regióny, ktoré môžu zamestnať dlhodobo nezamestnaných.

Pri rozhodovaní o opatreniach na podporu zamestnanosti bude vláda zohľadňovať potreby zamestnávateľov, najmä pokiaľ ide o pracovné sily. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov dnes predstavuje vážnu hrozbu pre ďalší rast slovenských podnikov.

Neistoty a riziká vývoja na trhu práce musia podľa vlády rovnomerne znášať zamestnanci i zamestnávatelia. Orgány inšpekcie práce budú dôslednejšie a nekompromisnejšie odhaľovať a postihovať nelegálne zamestnávanie, ale aj obchádzanie pravidiel a zneužívanie dočasného zamestnávania.

Vláda vo svojom programe hovorí o zvyšovaní flexibility pri zamestnávaní avšak pripomína, že to nesmie viesť k zhoršovaniu pracovnoprávnych vzťahov a ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci.

Pre ochranu dôstojnosti práce bude vláda naďalej presadzovať primerané zvyšovanie minimálnej mzdy.

Zamestnávanie inak

Podnikatelia zase vyzvali vládu, aby zjednodušila zamestnávanie. Jednou z bariér je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie zamestnania, druhou nízka flexibilita pracovného práva. Tretím problém, súvisiacim so zamestnávaním, je neprehľadná spleť predpisov a povinností.

Manažéri si myslia, že nové pracovné miesta si nemusíme draho „kupovať“ investičnými stimulmi či eurofondovými projektmi. Stačí zjednodušiť zamestnávanie, teda len odstrániť podmienky, ktoré odrádzajú domácich malých aj väčších podnikateľov od toho, aby sa stali zamestnávateľmi.

Ak sa podnikateľ rozhodne zamestnať prvého človeka, čaká ho enormný nárast povinností, riziko pokút a zároveň sa musí zorientovať v pomerne neprehľadnej spleti predpisov.

„Už samotné rozhodnutie podnikať prináša do života množstvo byrokracie, regulačných a administratívnych povinností. Vytvorením pracovného miesta sa podnikateľ vystaví skokovitému nárastu byrokratickej záťaže, riziku desiatok pokút a toto všetko musí vedieť identifikovať v neprehľadnej spleti predpisov,“ upozorňuje Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska vymenúva, s akou byrokraciou sa musí zamestnávateľ vysporiadať, ak prijme zamestnanca. „Najskôr sa musí prehrýzť viac ako tisíckou paragrafov, ktorých znenia v takmer 900 odvolávkach odkazujú približne na 600 ďalších predpisov a ich noviel. Až potom zistí, aké ho čakajú povinnosti a aké mu z nich vyplývajú sankcie.“

V niektorých prípadoch upravuje povinnosť a sankciu za jej porušenie ten istý zákon, v iných prípadoch je povinnosť stanovená jedným predpisom a sankciu za jej porušenie treba hľadať v inom zákone.

„Podnikateľovi, ktorí pri zamestnávaní zanedbá niektorú zo svojich povinností hrozí minimálne dvadsať rôznych pokút, ktorých úhrnná minimálna výška je bezmála 12 500 eur a úhrnná maximálna výška viac ako 1,4 milióna eur,“ konštatoval J. Solík.

Prvé povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní

  • Najskôr sa musí zaregistrovať zamestnávateľ, ktorý sa chystá zamestnávať v Sociálnej poisťovni (Registračný list zamestnávateľa).
  • Potom sa musí zaevidovať ako zamestnávateľ v tej zdravotnej poisťovni, kde je evidovaný jeho prvý zamestnanec (Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného).
  • Zamestnávateľ sa tiež musí prihlásiť na daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti.
  • Takúto istú prihlasovaciu mašinériu musí zopakovať pri nahlasovaní nového zamestnanca.
  • Zamestnanca prihlási do Sociálnej poisťovne najneskôr pred vznikom pracovného pomeru (Registračný list fyzickej osoby).
  • Zamestnanca prihlási v zdravotnej poisťovni (Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie).
  • Na daňový úrad zamestnanca neprihlasuje. Zamestnávateľ však posiela mesačné a ročné hlásenia o zamestnancoch.