Hlas jednému z desiatich favoritov, ktorých tento rok nominovali podnikateľské organizácie na základe podnetov od podnikateľov, možno udeliť na Facebook stránke Byrokratický nezmysel.

Nominácie

Do anticeny nominovali podnikatelia tento rok 52 opatrení. Top desiatka v súťaži Byrokratický nezmysel 2014 podľa Združenia mladých podnikateľov odzrkadľuje celú škálu problémov, s ktorými sa musia podnikatelia vedieť vysporiadať, ak chcú na Slovensku podnikať a dodržiavať pravidlá. Každého podnikateľa trápi niečo iné, preto vybrať jedného favorita nie je jednoduché.

Medzi top 10-timi kandidátmi na víťaza je napríklad povinnosť zaplatiť vysoký poplatok súdu pri krachu firmy, ktorá krachuje práve preto, že nemá dostatok peňazí, nesplniteľné termíny Štatistického úradu, ktorý má prísnejšie lehoty ako daňové úrady či platenie zdravotných odvodov aj z peňazí vložených do podnikania, ak podnikateľ likviduje firmu.

„Ak by kritériom rozhodovania mala byť absurdnosť, tak mojím favoritom je požadovanie pomerne vysokého poplatku od krachujúcej firmy za splnenie si zákonných povinností či požadovanie štatistických údajov skôr, ako má podnikateľ povinnosť vystaviť faktúry za dané obdobie. Ak by kritériom bol počet podnikateľov, ktorých sa opatrenie týka, tak by tohtoročným nezmyslom roka bolo rozšírenie pracovnej zdravotnej služby na všetkých zamestnávateľov. Pozornosť kompetentných si určite zaslúži celá finálová desiatka,“ prezradil svojich kandidátov na anticenu Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska.

Niektoré nezmysly už nie sú

Odborným garantom ceny je Združenie podnikateľov Slovenska. Podnikatelia sa takto pokúšajú zmeniť byrokratické nezmysly, ktoré im komplikujú život.

„Podnikateľské prostredie to síce systémovo z biedy nevytrhne, ale význam má každé jedno zlepšenie, ktoré bude pre podnikateľov znamenať o dôvod menej na rozčuľovanie a zodpovedných bude motivovať pridať aj ďalšie zlepšenia,“ konštatoval Ján Oravec, prezident združenia.

Vďaka predchádzajúcim ročníkom projektu sa podarilo zmeniť niekoľko absurdít, ktoré podnikatelia a hlasujúca verejnosť nominovali do prvej desiatky. Mnohé z finálových nezmyslov z minulých ročníkov sa dostali do vládnych materiálov aj s návrhmi na ich riešenie. Kým pred dvomi rokmi musel napríklad podnikateľ oznamovať termín odkladu daňového priznania okrem daňového úradu aj zdravotnej poisťovni, dnes už túto duplicitnú povinnosť nemá. Druhým príkladom je tlačivo „Údaje na účely platenia sociálneho poistenia a na účely platenia zdravotného poistenia na rok 2013“, ktoré sa zrušilo skôr ako začalo platiť.“

J. Solík však pripomína, že tu združenie pozoruje dva negatívne javy. „Prvým sú veľmi veľkorysé termíny na splnenie týchto úloh, ktoré sa v niektorých prípadoch rátajú v rokoch. Druhým javom je zjednodušovanie problémov, na ktoré podnikatelia poukazujú a návrh riešení, ktoré sa nezameriavajú na podstatu týchto legislatívnych problémov.

Koľko stoja nezmysly

Byrokracia stojí podnikateľov nemálo peňazí. Nedávno ju meralo prostredníctvom celkových administratívnych nákladov podnikateľov ministerstvo hospodárstva. Analyzovalo až 282 právnych predpisov, rozdelených podľa zamerania do 18 oblastí, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie. Z týchto predpisov vyplýva podnikateľom celkovo 4 566 informačných povinností. Tie na strane podnikateľského sektora vyvolávajú administratívne náklady v celkovej výške takmer 2,7 miliardy eur ročne.

Viac ako 98 percent z týchto nákladov je pritom vyvolaných informačnými povinnosťami vyplývajúcimi zo zákonov. Zvyšné necelé 2 percentá (36 miliónov eur) je spojených so zabezpečením súladu s požiadavkami vyhlášok a nariadení. Celková administratívna záťaž podnikateľského prostredia je 10 percent z administratívnych nákladov. To v absolútnom vyjadrení predstavuje približne 270 miliónov eur. Podnikatelia tieto administratívne náklady pokladajú za neopodstatnené.

TOP 10 Byrokratických nezmyslov 2014 (nominácie)
1. Povinnosť uhradiť vysoký poplatok pri krachu firmy Opatrenie je problematické z titulu povinnosti uhradiť pomerne vysoký poplatok (1659,70 EUR) v prípade, ak nastane v spoločnosti úpadok – teda firma skrachuje. Takáto spoločnosť ani jej štatutár zvyčajne nedisponuje takmer žiadnymi finančnými prostriedkami. Na jednej strane je podnikateľ zo strany zákona nútený vyhlásiť v spoločnosti konkurz (inak hrozia sankcie), na strane druhej čelí poplatku, ktorý ak nedokáže uhradiť, tak si svoju povinnosť splniť nedokáže.
2. Povinnosť e-shopov nahlasovať informačný systém Každý e-shop musí Úradu pre ochranu osobných údajov nahlásiť svoj informačný systém, teda systém, v ktorom spracováva osobné údaje zákazníkov. Tiež musí mať poučenie oprávnenej osoby pracujúcej s týmto informačným systémom a záznam o kontrole, prípadne záznam o incidente, ak by došlo k porušeniu zákona pri ochrane osobných údajov. Keďže e-shopy spracovávajú zvyčajne len meno, priezvisko a adresu zákazníkov, je toto opatrenie neadekvátne vzhľadom k tomu, že tieto údaje nájde hocikto, napr. aj v telefónnom zozname.
3. Duplicitné vypĺňanie údajov v elektronických podaniach na portáli finančnej správy Daňovník sa do informačného systému finančnej správy (portál finančnej správy) prihlási pod svojím menom a heslom, prípadne cez zaručený elektronický podpis. Po prihlásení musí pri všeobecných podaniach (napríklad oznámenie, žiadosť a pod.) duplicitne zadávať údaje o sebe a svojej firme napriek tomu, že tieto informácie už v systéme zadané sú a pri iných typoch podaní (napr. daňových priznaniach) si ich systém automaticky načíta.
4. Šibeničný termín na povinnosti voči Sociálnej poisťovni pri ukončení pracovného pomeru Evidenčný list dôchodkového poistenia má zamestnávateľ povinnosť predložiť Sociálnej poisťovni do 3 kalendárnych dní po skončení pracovného pomeru zamestnanca. Evidenčný list dôchodkového poistenia obsahuje aj údaje z výplatnej pásky za posledný mesiac. Tento termín je náročné dodržať, pretože v lehote troch dní od skončenia pracovného pomeru nemusia byť ešte za daný mesiac spracované mzdy. Výplatný termín do ktorého musia byť mzdy spracované a vyplatené je oveľa veľkorysejší (do konca nasledujúceho mesiaca).
5. Nesplniteľné termíny štatistikov Štatistický úrad od vybraných podnikateľov požaduje štvrťročne výkaz produkčných odvetví v malých podnikoch. Výkaz obsahuje účtovné údaje a termín predloženia je do 12. dňa po skončení štvrťroka, napriek tomu, že napr. zákon o DPH umožňuje vystaviť faktúru za predošlé obdobie do 15. dňa. Ročné štatistické výkazy požaduje úrad do 31. marca, kedy majú podnikatelia termín aj na podanie daňových priznaní.
6. Dodatočné daňové priznanie a neaktualizácia odvodov do Sociálnej poisťovne Sociálna poisťovňa dodatočné daňové priznanie akceptuje, ale výšku odvodov upraví živnostníkovi až od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po podaní dodatočného daňového priznania. Daňový úrad aj zdravotná poisťovňa vrátia preplatok a upravia výšku preddavkov spätne.
7. Zdravotné odvody aj z peňazí vložených do podnikania V zmysle zákona o zdravotnom poistení podlieha zdravotným odvodom aj likvidačný zostatok pri likvidácii firmy. Za istých okolností podnikateľ - spoločník obchodnej spoločnosti zaplatí zdravotné odvody aj vlastných peňazí, ktoré vložil na začiatku do podnikania.
8. Nerovnaký prístup k elektronickým mzdovým dokumentom Legislatíva uplatňuje nerovnaký prístup k možnosti elektronického doručovania dokumentov súvisiacich so mzdovou agendou. Kým napríklad výplatné pásky možno doručovať elektronicky, tak napríklad pri doklade o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň už zákon možnosť elektronického doručenia nepripúšťa.
9. Zdravotná služba povinná pre všetkých zamestnávateľov Novelou zákona účinnou od 1.8.2014 sa rozšírila povinnosť zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby aj pre zamestnancov vykonávajúcich prvú a druhú kategóriu prác (napr. pre ľudí pracujúcich v administratíve).
10. Absurdné povolenia pri prevádzkovaní prepravy osôb Okresný úrad v sídle kraja vydáva koncesiu na prevádzkovanie taxislužby s platnosťou pre daný kraj (napr. taxík z koncesiou pre Bratislavský kraj môže zaviesť zákazníka z Bratislavy do Nitry, ale nemôže vziať iného zákazníka späť do Bratislavy, ak nemá aj koncesiu z Nitrianskeho kraja). Lepšie na tom nie sú ani pravidelné autobusové linky. K povoleniu na prevádzkovanie pravidelnej autobusovej linky je potrebné súhlasné stanovisko každého VÚC cez ktorý linka prechádza aj, keď tam nemá zastávku.
Zdroj: Združenie mladých podnikateľov Slovenska