Bohatí prešpekulovaní podvodníci, bez ktorých to, žiaľ, nepôjde. No kde sa dá, tam im treba klepnúť po prstoch. Tak sa dá dvoma vetami zhrnúť názor Slovákov na podnikateľov. Považujú ich za šikovnejších, cieľavedomejších, ale morálne oveľa horších ako tých, čo nepodnikajú. Uznávajú, že zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárskom systéme krajiny. Ale rozhodne im neveria. Slováci sú presvedčení, že podnikanie dobre funguje aj vtedy, ak je prísne regulované štátom.
Nad chyby, ktoré ľudia u podnikateľov nachádzajú, by sa mnohí dokázali ľahko povzniesť. Väčšinu z nich by potešilo, keby sa ich deti stali v budúcnosti biznismenmi. Možno aj preto, lebo sú presvedčení, že podnikateľom sa žije lepšie.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
- 150174>Zahraničné firmy nie sú horšie
- 150175>Imidž je podnikateľom na nič
A najmä, že sú oveľa bohatší ako zvyšok spoločnosti. Aspoň podľa výsledkov reprezentatívneho prieskumu medzi obyvateľmi Slovenska, ktorý realizovala agentúra TNS Sk a týždenník TREND.
Skončia v pekle
Úplne jasno majú Slováci v tom, ako sa na Slovensku žije podnikateľom. Lepšie ako všetkým ostatným. Prakticky neexistuje početne významnejšia skupina obyvateľstva, ktorá by s týmto tvrdením nesúhlasila.
Hoci je zreteľná súvislosť medzi vzdelaním, príjmom a politickým sebazaradením. Čím bohatší, vzdelanejší a väčší pravičiar, tým viac vidieť ústup od jednoznačnosti v tomto tvrdení.
Nie je ťažké uhádnuť, na čom je založená viera, že podnikateľský život je lepší. Odvíja sa predovšetkým od presvedčenia, že podnikatelia sú bohatší ako ostatní ľudia. Aj na tomto tvrdení sa zhodli všetky demografické skupiny. Ani tí, čo sa označili za podnikateľov, s ním nemali väčší problém.
Zdá sa, že frazeologizmus, podľa ktorého bohatstvo a charakter nejdú dokopy, sa medzi Slovákmi teší veľkej obľube. A keďže bohatými sú podnikatelia, medzi ľuďmi panuje, že podnikatelia sú zlí ľudia. Presnejšie, väčšina obyvateľov je presvedčená, že tí, čo nepodnikajú, sú charakternejší.
Postoje boli ešte jednoznačnejšie, keď došlo na konkrétne charakterové vlastnosti. Podnikatelia viac klamú a podvádzajú ako ostatní ľudia, myslí si presvedčivá viac ako polovica obyvateľov.
Ak by si podnikatelia robili nádeje, že tá druhá, „menšia polovica“ si myslí opak, boli by sklamaní. To, že podnikatelia sú čestnejší ako nepodnikatelia, si nemyslí prakticky nikto. Drvivá väčšina z tých, čo zostali, sa nepridala na žiadnu stranu.
Ešte horšie z toho lídri súkromného sektora vyšli pri otázke na ďalšiu zištnú vlastnosť – vypočítavosť. Dve tretiny obyvateľov v nej má jasno. Podnikatelia sú vypočítavejší ako ostatní ľudia.
Za zmienku stojí fakt, že v dobrom svetle sa nevidia ani tí, čo sa v prieskume označili za aktívnych podnikateľov. Hoci ich negatívny pohľad na charakter podnikateľov bol podstatne menej vyhranený.
Negatívny postoj k podnikateľom nie je len dôsledkom hodnotenia ich charakterových vlastností. Ďalší faktor je, že medzi ľuďmi panuje silný pocit ukrátenosti. Bohatstvo, ktoré sa v ich očiach spája s podnikateľmi, vnímajú ako niečo, na čo mali nárok.
Sú presvedčení, že prerozdelenie hodnoty, ktorá sa v súkromnom sektore tvorí, je nespravodlivé. A že podnikatelia si žijú na úkor bežných ľudí. Rovnako veľká, viac než trojštvrtinová časť obyvateľstva si myslí, že podnikatelia neprimerane využívajú zamestnancov. A ešte o niečo viac je tých, ktorí ich vidia iba ako tých, ktorí sa usilujú o rýchly zisk.
Ako Rousseau
Ak francúzsky filozof Jean Jacques Rousseau tvrdil, že človek sa rodí dobrým, ale kazí ho spoločnosť, Slováci veria, že charakter kazí podnikanie. Že stať sa podnikateľom zároveň znamená riskovať stratu dobrých vlastností. Ak sa niekto dá na podnikanie, šanca, že sa stane lepším človekom, je podľa respondentov rádovo menšia ako šanca, že sa jeho morálne vlastnosti zhoršia.
Na druhej strane, ťažko povedať, ako vážne si ľudia za týmto názorom stoja. A či im viac prekážajú zlé vlastnosti alebo to, že sami nie sú v koži podnikateľov.
Usudzovať to možno najmä pri vyhodnocovaní odpovedí na otázku, akú budúcnosť by želali vlastným deťom. Najväčšia skupina spomedzi respondentov – necelá polovica – túži po tom, aby sa ich deti stali podnikateľmi. Výslovne to odmietla tretina respondentov.
U mnohých kritikov podnikateľských necností dokonca prevažuje presvedčenie, že byť podnikateľom je životná výhra. Napriek pokazenému charakteru.
Hovorí o tom hlbší pohľad na ľudí, ktorí tvrdili, že podnikatelia sú horší ako zvyšok spoločnosti. Až štyridsať percent z nich chce, aby ich deti boli podnikateľmi. Teda iba o niečo menej, ako je priemer za celú spoločnosť.
Nezmenili sa
Prekvapením môže byť aj pohľad na to, ako Slováci porovnávajú dnešné obdobie s rokmi takzvaného divokého kapitalizmu deväťdesiatych rokov. Teda s obdobím prvých rokov existencie samostatného Slovenska, ktoré boli spojené s privatizáciou významných podnikov, napríklad Východoslovenských železiarní, Slovnaftu či Matadoru. A tiež s obdobím podivných fondov ako dedičstva po kupónovej privatizácii, pri ktorých začal kariéru nejeden dnes rešpektovaný podnikateľ.
Zdá sa, že delenie podnikateľov na „mečiarovských“ a „pomečiarovských“, respektíve na tých z deväťdesiatych rokov a tých z tohto tisícročia v širokej verejnosti nerezonuje. Presvedčivá väčšina Slovákov si nemyslí, že predstavitelia súkromného sektora sa zmenili.
Alebo že tí, ktorí si firmy zakladali v období bližšom k štandardom vyspelejších krajín, by sa od „starých“ podnikateľov líšili. No dávajú za pravdu tvrdeniu, že úspešných podnikateľov je dnes viac.
Podnikateľom sa medzi obyvateľmi dostáva aj trocha uznania. Alebo lepšie, Slováci vnímajú aj istý ich prínos. Pri hľadaní pozitívnych čŕt na podnikateľoch ako na osobách sa Slováci orientovali predovšetkým na praktickejšie zručnosti.
V porovnaní s inými otázkami na tom boli podnikatelia pomerne dobre pri tých, ktoré sa týkajú šikovnosti a usilovnosti. Niežeby uznanie bolo závratné, ale je citeľné aj u mnohých z tých, ktorí im inak zazlievajú charakterové chyby.
No hoci si takmer polovica Slovákov myslí, že podnikatelia sú šikovnejší a usilovnejší ako ostatní ľudia, nemyslia si, že sú aj múdrejší. Pravda, zvýšenú múdrosť Slováci nepripisujú ani tým, ktorí nepodnikajú. Ak by nejakým spôsobom mali zhodnotiť celkové vnímanie podnikateľov, tak si nemyslia, že sú to ľudia, od ktorých by sa mali učiť.
Bez nich ťažko
Je zrejmé, že obyvatelia Slovenska nemajú o podnikateľoch práve dobrú mienku. No rozhodne neplatí, že by si vedeli predstaviť fungovanie krajiny a jej ekonomiky bez podnikateľov. V drvivej väčšine si uvedomujú, že pre ekonomiku je dôležité, aby sa podnikateľom darilo.
Iba tretina si myslí, že Slovensku by neprospelo, ak by v ňom bolo viac podnikateľov. Čo je neporovnateľne menšia časť oproti tým, ktorí podnikateľov vnímajú negatívne v celom rade zisťovaných názorov.
Tiež sa prikláňajú k tomu, že štát by sa mal viac snažiť, aby sa lepšie podnikalo, a že by mal pri tvorbe zákonov viac zohľadňovať názory podnikateľov. Presviedčať ľudí, že bez fungujúceho súkromného sektora sa nebudú mať lepšie, teda netreba.
Ak Slovákom niečo uniká, tak súvislosť medzi mierou slobody podnikania a prospechom pre ekonomiku, teda aj pre nich samých. Myslia si, že je dôležité, aby sa na Slovensku podnikalo a aby bolo podnikateľov veľa. Napríklad aj preto, že si uvedomujú úlohu podnikateľov pri tvorbe pracovných miest.
Slušná nadpolovica je zároveň presvedčená, že s rozvojom súkromného sektora je spojený aj rozvoj regiónov. Z radikálnych pozícií respondenti mierne ustúpili aj vtedy, ak sa mali rozhodnúť, či je štát lepší vlastník ako súkromné firmy. Zástancov štátu ako vlastníka je oveľa menej ako tých, ktorým na podnikateľoch prekáža snaha o rýchly zisk.
No ľudí zároveň dráždi, že podnikatelia sú bohatší ako oni. Myslia si, že zásahy štátu do podnikateľského sektora bývajú oprávnené. Neuvedomujú si, že zásahy štátu, ktoré obmedzujú slobodu podnikania, sa môžu prejaviť aj v nižšej aktivite firiem a pomalšom rozvoji súkromného sektora. A nedoceňujú fakt, že s podnikateľmi bohatne aj krajina.
Naopak, prikláňajú sa k tomu, aby štát prísne reguloval podnikateľskú činnosť, a keď sa dá, aby stanovoval ceny ich produktov. Napríklad dve tretiny obyvateľov by nemalo problém s tým, ak by štát určoval ceny, za aké by sa mali predávať potraviny.
Viac ako polovica národa si myslí, že všetci podnikatelia by mali platiť vyššie dane ako tí, čo nepodnikajú. A myslí si to až polovica z tých, ktorí súhlasia s tvrdením, že pre Slovensko by bolo lepšie, ak by tu bolo viac podnikateľov.
Tvrdé jadro
V takmer štyroch desiatkach otázok, ktoré respondenti dostali, možno odsledovať viacero pravidelností. Na základe prístupu k otázkam o význame súkromného sektora či predstave, ako by mal štát regulovať podnikanie, možno vyčleniť „propodnikateľskú“ skupinu.
Teda percento populácie, ktoré zastáva názor, že podnikanie je prospešné, podnikať nemusí znamenať činnosť, ktorej sa vystavujú len bezcharakterní ľudia.
No hlavne, že existuje prepojenie medzi počtom a úspešnosťou podnikateľov a tým, ako sa darí krajine. A že úlohou štátu je podnikanie podporovať a nie klásť mu dodatočné prekážky.
Z dát vyplýva, že takto na Slovensku uvažuje pätnásť až dvadsať percent obyvateľov. Ide prevažne o mladších, vysokoškolsky vzdelaných ľudí s vyšším príjmom. Je ich asi dva a pol razy toľko, koľko je živnostníkov a podnikateľov – majiteľov firiem.
Naklonenosti podnikateľom a názorom, ktoré podporujú podnikanie, približne zodpovedá sebazaradenie respondentov na škále pravičiar – ľavičiar. Hoci sa na akademickej úrovni vedú polemiky o tom, ako slovenskí voliči nedokážu dostatočne rozlišovať ľavicovú a pravicovú agendu, v prieskume sa vyčlenili veľmi presvedčivo. Tí, ktorí na otázky zodpovedali skôr v prospech podnikateľov, sa zaradili medzi pravicu. Naopak, skupina, ktorá sa označila za ľavicovo zmýšľajúcich, pravidelne vykazovala hodnoty odpovedí na opačnom konci spektra.
Opäť sa potvrdilo, že povesť najľavicovejšieho regiónu má Banskobystrický kraj. Nielen podľa sebazaradenia obyvateľov, ale aj podľa odpovedí na konkrétne otázky. Ak by mali obyvatelia tamojšieho kraja možnosť plošne presadiť svoj pohľad na to, ako majú podnikatelia fungovať, súkromníci by na súčasné podmienky spomínali s veľkou nostalgiou.
Ilustračné foto - Profimedia.cz
