K technológiám, počítačom a vírusom nemal vždy blízko. V mladosti sa venoval biológii, ale keď si začiatkom 70. rokov prečítal knihu o elektronických automatoch napodobňujúcich správanie živých tvorov od Janusza Wojciechowského, nastal obrat. Podľahol predstavám o neživých inteligentných veciach.
Po pár desaťročiach už šéfoval jednej z najrýchlejšie rastúcich firiem na Slovensku. A tento týždeň získal ocenenie Podnikateľ roka v premiérovom slovenskom ročníku súťaže, ktorú spoločnosť Ernst & Young organizuje vo vyše štyroch desiatkach krajín. Šéf spoločnosti Eset Miroslav Trnka.
Prvé počítačové skúsenosti zbieral na legendárnom Sinclairi ZX80. Počas vojenskej služby založil prvý počítačový krúžok vo Východnom vojenskom okruhu ČSSR. Neskôr pracoval vo výpočtovom stredisku Trnavských automobilových závodov, kde detailne spoznal konštrukciu veľkých podnikových počítačov.
Prvé PC mu poslal zo zahraničia otec, ktorý po auguste 1968 emigroval. M. Trnka na ňom naprogramoval prvú verziu antivírusového programu NOD. Išlo o reakciu na jeden z historicky prvých počítačových vírusov Vienna.
„Uvedomil som si, že v budúcnosti môžu počítačové vírusy znamenať veľký problém,“ spomína. Zo začiatku so spoločníkmi nepristupoval k vytváraniu antivírusových programov ako k podnikaniu.
„Bavilo nás to, boli sme v tom relatívne dobrí. Ak sme pred revolúciou chceli mať z programu nejakých dvesto korún, museli sme ho podávať ako zlepšovací návrh,“ spomína.
Po páde starého režimu zacítili šancu dostať produkt medzi ľudí. Snažili sa urobiť z programu produkt, aby mal pekný obal, profesionálne vytlačenú nálepku: „Chodil som kupovať biele diskety do Rakúska, našiel som výtvarníka, ktorý spravil návrh obalu a logo, napísal som manuál.“
Dnes pripomína, že on ani jeho spoločníci nikdy nevideli vo firme prostriedok na rýchle zbohatnutie, ale cestu života. Preto hrali na istotu a nikdy nebrali úvery. Strašili ich príklady kolegov z brandže, ktorí skrachovali. A boli – stále sú – opatrní v úvahách o investorovi. Odrádzajú ich akvizície, ktorých účelom bolo vytunelovať z firmy ľudí a získať trh.
M. Trnka sa na vývoji NOD podieľal do polovice minulej dekády. Potom prenechal vývoj novej generácii programátorov, ktorí budovali produkt na modernejšej platforme. Namiesto zdrojového kódu sa začal venovať biznisu.
Dnes sa už cíti viac manažér ako vývojár. Schopných ľudí považuje v biznise za kľúčových a rozhodujúcu úlohu manažéra vidí v schopnosti motivovať. Preto Eset napríklad platí zamestnancom životné poistenie, umožňuje využívať služobné autá na súkromné účely, cezpoľným pomáha s ubytovaním, poskytuje nízko úročené pôžičky.
Naopak o marketingu sa vyjadruje M. Trnka odmerane. Možno preto, lebo neštudoval ekonómiu ani manažment. Absolvoval materiálovotechnologickú fakultu v Trnave. Rezervovaný postoj zdôvodňuje tým, že marketéri nemajú problém tvrdiť hocičo, len aby dosiahli cieľ. A obchod s antivírusmi je hlavne o dôvere.
Hoci na Slovensku sa podľa neho NOD predáva aj bez marketingu, v zahraničí si firma nemôže dovoliť neinvestovať do reklamy a iných aktivít. To, že Eset už nie je malá firma, si M. Trnka uvedomil až v posledných rokoch: „Odkedy mám asistentku.“
Foto – Miro Nôta
