Uprednostniť prednášku alebo zákazku je dilema, s ktorou sa študujúci podnikatelia stretávajú denne. Občas povinnosti vyplývajúce z podnikania nepustia, no z druhej strany tlačia termíny odovzdávania seminárnych prác a neurobené skúšky. Stanoviť si priority je nevyhnutné.

„Vo väčšine prípadov som sa mohol sám rozhodnúť, kedy bude pre mňa priorita práca a kedy škola,“ opisuje konateľ internetového kníhkupectva Martinus.sk a čerstvý absolvent Fakulty manažmentu UK v Bratislave Michal Meško. Na rozdiel od svojich zamestnaných spolužiakov nemusel vo firme každý týždeň odpracovať stanovený počet hodín.

Prejavilo sa to najmä vo vyšších ročníkoch, keď už väčšina pracovala v bankách, poisťovniach alebo v poradenských spoločnostiach. V škole ich bolo vídať čoraz menej. „Vtedy som si uvedomil, že pracovať môžem celý život, no študentský čas vrátiť nemôžem,“ spomína M. Meško.

A tak napriek tomu, že v treťom ročníku už dlhšie podnikal, letné prázdniny nestrávil vo svojej kancelárii, ale – podobne ako iní študenti – s programom Work and Travel v USA umývaním riadov a pripravovaním sendvičov. Rok pred skončením vysokej školy zas odišiel na semester študovať do Holandska v rámci programu Sokrates. Tvrdí, že ak by tieto možnosti nevyužil, raz by si to určite vyčítal.

No zladiť školu a podnikanie nie je také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. M. Meškovi sa to darilo aj preto, že sa mohol počas svojej neprítomnosti spoľahnúť na svojich spoločníkov. Okrem toho, väčšinu potrebných informácií o chode online kníhkupectva vie zistiť aj na diaľku cez internet.

Na druhom mieste

Podnikať v škole, študovať v práci

Naopak, konatelia spoločnosti Lightech Richard a Eduard Kačíkovci spomínajú, ako museli z prednášok neustále odbiehať. Riešili zákazky, prebrali stavby, vysvetľovali prácu, podpisovali zmluvy a opäť sa vracali na prednášku do auly.

Podnikanie, aspoň zo začiatku, je podľa nich často o odriekaní. A kvôli neplatičom si nikdy nemožno byť istý, že vložené peniaze sa aj vrátia. „V škole sme podnikali a v práci sme študovali,“ zhŕňa R. Kačík. Bolo to pre nich dynamické a časovo náročné obdobie. Vstávali o siedmej ráno a spať šli až po polnoci.

Kým ostatným po škole zostal čas na zábavu, súrodenci ho venovali dorábaniu ponúk alebo zháňaniu ďalších zákaziek. Kamaráti im niekedy nerozumeli, prečo s nimi nejdú na pivo alebo prečo zostali na chate len dva dni z desiatich. „Popritom všetkom sme boli v strese z našich študijných neúspechov,“ hovorí R. Kačík. Pôvodne osem povinných matematík absolvoval dvadsaťdvakrát.

K rýchlejšiemu absolvovaniu štúdií im nepomáhal ani fakt, že ich neprítomnosť v triede profesori rýchlo odhalili, keďže sú dvojičky. Fakultu elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave nakoniec dokončili vlani, po siedmich rokoch. Odvtedy ich životné tempo nie je také hektické. R. Kačík dokonca tvrdí, že v porovnaní s ich rovesníkmi majú už obdobie workoholizmu za sebou.

Aspoň kontakty

Prirodzene, ich postoj ku škole sa odzrkadlil na výsledkoch. Učili sa len to, čo chceli a čo ich bavilo. So študijným priemerom rovnajúcim sa trojke sa napokon zmierili aj rodičia.

Obaja súrodenci si pochvaľujú vysokoškolský kreditný systém. Ten im umožnil venovať sa „dôležitejším“ predmetom. Ako prváci prešli tretiackymi predmetmi a prvácke si so sebou potiahli do tretieho ročníka.

Až na túto svetlú výnimku zostal podľa R. Kačíka vzdelávací systém na Slovensku skostnatený. Nezameriava sa na kreatívne rozmýšľanie, ale na memorovanie postupov, ktoré zväčša nemajú s praxou nič spoločné. A často nie sú ani efektívne.

M. Meško oponuje, že niektoré vysokoškolské skriptá mu pomohli vyhnúť sa chybám. Na „múdrosti“ z kníh by podľa neho dochádzali pomalšie, ak vôbec. Neupiera ani to, že štúdium na vysokej škole mu prinieslo prehľad v mnohých veciach.

Tvrdí, že by pravdepodobne netušil, čo je súvaha, lebo by sa o to sám od seba nezaujímal. „A okrem iného, po škole vám ostanú desiatky kontaktov na spolužiakov, ktorým môžete kedykoľvek zavolať a oni vám ochotne pomôžu,“ uzatvára.

Podnikať v škole, študovať v práci

Foto – Profimedia.cz