Slovensko opäť urobilo malý krok v rebríčku konkurencieschopnosti. Zostavuje ho Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) na základe prieskumu medzi podnikateľmi. Oproti minulému roku sme sa posunuli o dve priečky nahor. Kým vlani to bolo 67. miesto, tento rok sme sa posunuli na 65. miesto. Hovorí o tom práve zverejnená Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2016 - 2017.
Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity a prosperity v 138 krajinách sveta.
Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Do prieskumu sa od februára do apríla 2016 zapojilo viac ako 14-tisíc manažérov z celého sveta. Partnerom Svetového ekonomického fóra a koordinátorom prieskumu na Slovensku bola Podnikateľská aliancia Slovenska.
„Treba sa tešiť aj z malého zlepšenia, ale 65. miesto na svete určite nie je pozícia, s ktorou by sa Slovensko mohlo uspokojiť,“ hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský.
„V prípade lepšieho spravovania krajiny a vytvárania podnikateľského prostredia máme ako krajina potenciál dostať sa aspoň na úroveň Českej republiky, ktorá sa posunula na 31. miesto.“
Aký je trend
Podnikatelia Slovensko posúvajú v tomto rebríčku od roku 2014. Vtedy sa z historicky najhoršej 78. priečky posunulo už o trinásť miest. Toto zlepšenie však treba vidieť v súvislostiach. Ešte v roku 2006 sme sa v rebríčku nachádzali na peknom 37. mieste.
Za posledný rok sa síce zvýšila aj atraktivita Slovenska ako krajiny na podnikanie, napriek tomu je však SR naďalej jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za nami sú už len Grécko, Cyprus, Chorvátsko a pádom o šesť miest na 69. priečku nás tento rok pustilo pred seba aj Maďarsko.
Korupcia, vysoké dane, byrokracia
„Hodnotenie Slovenska sa zlepšilo iba veľmi mierne v oblasti technologickej pripravenosti a inováciách, v ostatných oblastiach prakticky stagnovalo. Posun v rebríčku je preto len nepatrný, dôvodom je skôr zhoršenie iných krajín,“ vysvetľuje P. Kremský.
Podnikatelia na Slovensku najlepšie hodnotia úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie, či technologickú pripravenosť. Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo viac dostala úroveň inovácií v krajine.
V boji proti klientelizmu, vo fungovaní justície alebo zaťažení štátnou reguláciou je Slovensko podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 138 štátov sveta.
Najväčším problémom podnikania na Slovensku je už tradične korupcia. Jej vnímanie sa dokonca zvýšilo na hodnotu takmer 20 percent. Tesne za ňu sa dostala výška daní s vyše 17 percentami, neefektívnosť a byrokracia vlády je tesne pod 15 percentami.
Ako znížiť byrokraciu
Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Rastislava Chovanca Slováci na štátnu byrokraciu ročne vynaložia až 2,5 miliardy eur (podľa správy Deloitte, pozn. red.). Povedal to na konferencii Rozumne o podnikaní: Štát versus zamestnávatelia, ktorú zorganizovalo občianske združenie Nová generácia.
„Táto administratívna záťaž by sa dala znížiť o desať percent,“ povedal R. Chovanec. Ministerstvo hospodárstva pripravuje návrhy na zníženie byrokratickej záťaže. Pomôcť by podľa jeho slov mohol zákon o malom a strednom podnikaní. Napríklad zákony, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, by mohli začať platiť buď od začiatku januára alebo júla. To presadzuje aj Zduženie podnikateľov Slovenska.
R. Chovanec pripomenul, že do vlády by mala ísť novela zákona o pracovnej zdravotnej službe, ktorá by odbúrala povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu pre I. a II. pracovnú kategóriu, kde by už pracovníkom stačilo absolvovať preventívnu prehliadku u svojho obvodného lekára.
Čo môžu podnikatelia očakávať v tejto oblasti pripomenul na konferencii Ľuboš Sirota, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov. Ukázalo to podľa neho už prvé rokovanie tripartity. „Až 60 percent zákonov malo doložku o negatívnych dopadoch na podnikateľov. V dvadsiatich piatich najdôležitejších zákonoch je pre podniakteľov až 1 300 regualčných obmedzení.“
Susedia poskočili, aj sa prepadli
- V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 138 krajín zo všetkých kontinentov, v zložení prvej desiatky sa ani tentoraz veľa nezmenilo.
- V rebríčku prevažujú európske ekonomiky, na špici sa už ôsmy rok po sebe udržalo Švajčiarsko. Singapur si udržal druhú priečku a USA tiež obhájili tretie miesto.
- Najväčším skokanom v prvej desiatke je Veľká Británia, v stúpaní nahor pokračuje Holandsko, ktoré sa dostalo už na štvrté miesto.
- Pokles o dve miesta naopak zaznamenali Japonsko (8.), Hong Kong (9.) a Fínsko pokračuje v zostupe už na desiate miesto.
- Z ďalších krajín si treba všimnúť výraznejší skok Nového Zélandu (13.) a Rakúska (19.).
- Česká republika si po vlaňajšom skoku tento rok iba udržala 31. priečku na svete.
- V rýchlom postupe nahor pokračuje Poľsko (už 36.) India, Malta, Mexiko alebo Gruzínsko.
- Nadol sa prepadli napríklad Portugalsko, Turecko, Rumunsko, či spomínané Maďarsko.
Index globálnej konkurencieschopnosti | ||
Krajina | 2016 | 2015 |
Švajčiarsko | 1 | 1 |
Singapur | 2 | 2 |
USA | 3 | 3 |
Holandsko | 4 | 5 |
Nemecko | 5 | 4 |
Švédsko | 6 | 6 |
V. Británia | 7 | 10 |
Japonsko | 8 | 6 |
Hong Kong | 9 | 7 |
Fínsko | 10 | 8 |
Česká republika | 31 | 31 |
Poľsko | 36 | 41 |
Slovensko | 65 | 67 |
Maďarsko | 69 | 63 |
Zdroj: WEF |