Podať daňové priznanie sa vám vyplatí. Viete kedy?

Pre zamestnanca to platí vtedy, ak nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Možno ste zarobili menej, napriek tomu by ste mali priznanie podať. Je to totiž pre vás výhodné.

Otázka teda stojí, komu sa to oplatí.

Prvý príklad – študent

Každý druhý študent si popri štúdiu privyrába a často má v roku aj viac brigád. Nezdaniteľnú sumu si mesačne uplatnil len u jedného zamestnávateľa, u druhého mu zárobok zdaňovali. Na vrátenie dane musí podať daňové priznanie typ A, a nie požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie. Ten mu odvedenú daň nevráti.

Ak zo zárobku zaplatil počas roka preddavky na daň, má nárok na ich vrátenie. Od zamestnávateľa si vyžiada Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. Z riadku 7 sa dozvie, či mu zamestnávateľ zrážal zo mzdy preddavky na daň. Ak áno, sumu mu potom daňový úrad vráti. Musí si však podať daňové priznanie. Preplatok na dani z príjmov mu daniari vrátia do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, najneskôr do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku, to je po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Štát však vracia len výška preplatku väčšiu ako 5 eur. Pre rok 2017 je termín na podanie daňového priznania 3. apríl a preplatok bude vrátený do 11. mája.

Druhý príklad – príjmy nižšie ako 3 803,33 eura

Podať daňové priznanie je výhodné nielen pre tých, ktorí mali príjem do 1 901,67 eura. V prípade, že zdaniteľné príjmy presiahli hranicu 1 901,67 eura a sú nižšie ako nezdaniteľná časť (3 803,33 eura), je daňovník síce povinný podať daňové priznanie, ale vznikne mu určite preplatok v prípade, ak mu zamestnávateľ počas roka zrážal preddavky na daň. Ide najmä o také osoby, ktoré pracovali iba časť roka, alebo mali príjem od viacerých zamestnávateľov a iba u jedného zamestnávateľa si mohli uplatniť odpočet nezdaniteľnej časti základu dane.

Tretí príklad – dôchodca

Na daňové priznanie by nemali zabudnúť ani dôchodcovia (poberatelia starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku). Im sa totiž základ dane neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak majú dôchodok vyšší ako suma nezdaniteľnej časti (316,94 eura mesačne), zamestnávateľ v takomto prípade zráža daň z celého zdaniteľného príjmu.

Ak suma dôchodku neprevyšuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane, poberateľom dôchodku sa základ dane znižuje len vo výške rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane a vyplatenou sumou dôchodku.

Takíto penzisti môžu využiť paragraf 46 zo zákona o dani z príjmov, ktorý hovorí, že daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka nepresiahnu polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, teda sumu 1 901,67 eura.

Štvrtý príklad – nezamestnaný alebo chorý

Daňové priznanie je výhodné podať aj tomu, kto napríklad pracoval len pol roka a potom bol nezamestnaný. V práci si uplatňoval nezdaniteľnú sumu len pol roka. Keď podá daňové priznanie, môže si daňový základ znížiť o celú nezdaniteľnú sumu 3 803,33 eura. Aj v tomto prípade mu štát vráti peniaze, keďže na dani odviedol štátu viac, ako mal.

To isté sa týka aj človeka, ktorý pracoval napríklad osem mesiacov a zvyšok roka bol chorý.

Piaty príklad – nezdaniteľná suma na manželku

Môže sa stať tiež situácia, že zamestnancovi urobil zúčtovanie zamestnávateľ, no zamestnanec si potom uvedomil, že má nárok aj na nezdaniteľnú časť na manželku, ktorá je na rodičovskej dovolenke a nemala žiadny vlastný príjem. Aj napriek tomu, že mu zamestnávateľ zúčtovanie urobil, môže on sám podať daňové priznanie, kde si úľavu na manželku uplatní. 

Šiesty príklad – materská či rodičovská

Priznanie sa vyplatí aj osobe na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ktorej boli zrážky z dane vykonávané iba určitú časť roka. Napríklad žena pracovala  vo firme v januári, vo februári išla na materskú a potom zvyšok roka bola na rodičovskej dovolenke. Zamestnávateľ jej za január zrazil preddavok na daň. Ak podá priznanie, štát jej tento preddavok vráti.

Siedmy príklad – daňový bonus

Jana pracuje už druhý rok v zahraničí ako chyžná v hoteli. Má dcéru, ktorá študuje na škole v zahraničí. Hoci jej príjmy jej zahraničný zamestnávateľ zdaňuje, musí aj na Slovensku podať daňové priznanie, keďže jej daňovou rezidenciou je Slovensko. Podanie priznania sa jej však vyplatí. V tlačive typu A prizná príjmy z cudziny, avšak zo zdanenia ich vyjme, takže daň už platiť nebude. Naopak, štát jej bude musieť vyplatiť daňový bonus na dcéru za celý rok. Od štátu tak dostane sumu 258,72 eura.

Kto musí podať daňové priznanie za rok 2017?

Kto nemá povinnosť podať daňové priznanie?