No i keď tieto čísla pôsobia na slovenské pomery mohutne, viac ako o prepúšťaní možno v bankovníctve hovoriť skôr o upratovaní. V dôsledku neho by tento rok mohla zamestnanosť v sektore naopak stúpnuť. Najnovšie prijalo takmer tristo nových zamestnancov Poštová banka, budú zabezpečovať služby na poštách.

Bankoví manažéri sú v prostredí nízkych úrokových sadzieb pod silným tlakom pri tvorbe zisku, takže hľadanie ciest, ako znižovať náklady, je prirodzené. Zatváranie bankových pobočiek je aj v dôsledku digitalizácie bankovníctva v západnom svete masívne, v roku 2016 podľa Európskej bankovej asociácie európske banky z mapy vymazali vyše deväťtisíc pobočiek a z výplatných listín vyškrtli zhruba 50-tisíc ľudí. Vlaňajšok ešte zmapovaný nie je, no nie je dôvod predpokladať, že by sa banky z nastaveného smeru odklonili.

Celkovo sa bankári často zhodujú na názore, že banky do piatich až desiatich rokov prepustia aj pre ďalšie očakávané vlny automatizácie zhruba tretinu doterajšej pracovnej sily. V slovenských bankách vlani na jeseň pracovalo takmer 20-tisíc ľudí, centrálna banka z toho evidovala zhruba 1 100 zamestnancov.

Posledný vývoj slovenskej zamestnanosti v bankovníctve, ktorý ukazujú dáta z NBS, by však mohol pôsobiť rozpačito. Vlnu nárastu vystriedal pád, vývoj obsahuje skoky. Kým v decembri 2016 banky na výplatných listinách viedli o 888 ľudí viac než rok dozadu, vlaňajšia vlna akoby tento prílev spláchla. Len za tri kvartály (údaj za posledný štvrťrok ešte NBS nezverejnila) tunajšie banky viedli v evidencii o 798 pracovníkov menej.

Zlučovanie a presúvanie

Práve upratovanie v bankových skupinách možno za niektorými skokmi vidieť. V roku 2016 sa o najväčší prílev zhruba štyroch stoviek pracovníkov do sektora postarala Slovenská sporiteľňa, ktorá sa zlúčila s dcérskou Erste Group IT. Podobne ako sporiteľňa do seba pohltila dcérsku firmu zameranú na IT aj Poštová banka. Zhruba 250 ľudí sa okrem toho do sektora začlenilo zmenou splátkovej spoločnosti Cetelem na banku.

Vlaňajšok sa prelial opačným smerom tiež najmä pre organizačné zmeny. Tie sa udiali v zahraničnej pobočke ING Bank. Reálnejšie presuny zase nastali v Sberbank, ktorá fúzovala s Prima bankou. Spojeniu oboch bánk predchádzali dobrovoľné i vynútené odchody zo Sberbank, ktoré začali už v roku 2016. Kým koncom roku 2015 ešte Sberbank zamestnávala 658 zamestnancov, ich počet postupne klesal a v kvartáli, keď sa zlúčila s Primou, sa počet pracovníkov Prima banky zvýšil už len o 274.

Bývalí zamestnanci Sberbank našli v rámci sektora najčastejšie nové pracovné príležitosti v OTP Banke či v Poštovej banke. Za vlaňajším úbytkom evidenčného počtu pracovníkov treba popri bežnom prílive a odlive pracovnej sily vidieť do tretice ešte jeden jednorazový efekt. Definitívne skončila na trhu Zuno banka a s ňou zaniklo aj zhruba poldruha stovky pracovných miest.

Aj tento rok

Aj keď najväčšie skoky v počte bankárov spôsobili organizačné zmeny, k vlaňajším pohybom prispeli aj rozhodnutia bánk v oblasti pobočkovej siete. Ak počas prvých troch vlaňajších kvartálov zatvorili cez štyri desiatky pobočiek, nebola za tým len fúzia Prima banky a Sberbank, keďže nastupujúca banka po predchádzajúcej expanzii vlastnej siete mnohé pobočky Sberbank, ktoré boli v niektorej lokalite duplicitné, zlučovala. Smerom optimalizácie pobočkovej siete sa vybrali najväčšie banky. Podľa údajov NBS o osem predajných miest zoštíhlela sieť najväčšej Slovenskej sporiteľne a rovnako Tatra banky, podobne o sedem miest sa stiahla UniCredit Bank a aj VÚB pobočkovú sieť slabo upravila o tri miesta.

Opačným smerom sa uberala Poštová banka, ktorej manažment rozhodol o tom, že bude predajnú sieť rozširovať. Vlani za tri kvartály si pripísala sedem pobočiek. Poštová banka prejde zmenami v predajných kanáloch aj tento rok, a to sa dotkne aj jej tohtoročného hospodárenia. Banka od tohto roku prebrala zamestnancov dcérskej PB Partner a priamo na svoje výplatné zoznamy pripísala aj 160 bývalých pracovníkov Slovenskej pošty. Podľa šéfa Poštovej banky Andreja Zaťka bolo rozhodnutie začleniť tieto takmer tri stovky pracovníkov priamo pod banku nielen dôsledkom regulácie, ktorá kladie nároky na školenie zamestnancov, ale aj vecou motivácie.

Hoci boli pracovníci pošty finančne odmeňovaní za obchody pre Poštovú banku, nenapĺňali svoj potenciál. Štandardné bankové prostredie s nastavenými plánmi a očakávaniami je pre pracovníkov jasnejšie. Presun zamestnancov pošty do tretice súvisí aj so zmenami, ktoré plánuje Poštová banka urobiť na viac než dvoch stovkách poštových pracovísk na Slovensku. Doterajší model, keď bolo na poštách vyčlenené pre Poštovú banku okienko alebo osobitný kútik, by sa mal zmeniť. Tak, že budú vyzerať ako moderné bankové pobočky, akurát pod poštovou strechou. Zmeny v spolupráci so Slovenskou poštou sa dotknú aj rozdeľovania zisku z bankových operácií vykonaných cez jej sieť.

Tohtoročný vývoj pracovníkov v bankovníctve nakoniec ovplyvnia podobne ako v Poštovej banke aj zmeny vo VÚB banke. Tá od nového roku pohltila viaceré svoje dcéry, a tak sa priamo pod ňu dostali nielen pracovníci Consumer Finance Holdingu, ktorých je najviac, ale aj VÚB Leasingu či faktoringu. Podľa hovorkyne banky Aleny Walterovej sa počet pracovníkov zvýšil k novému roku o 451 ľudí.

Kým aktuálne zmeny súvisia skôr s upratovaním v bankových skupinách, tie budúce by mali nastať v dôsledku digitalizácie a automatizácie. Pracovné miesta v bankovníctve by sa mali redukovať nielen preto, že ľudia vo väčšej miere používajú digitálne cesty na to, aby využívali svoju banku. Mnohí môžu stratiť miesto v dôsledku automatizácie procesov či nahradenia umelou inteligenciou. Ako v rozhovore pre TREND zhrnul šéf VÚB Alex Resch, pracovné miesta sa, čo do počtu, nakoniec ani stratiť nemusia, len sa zmenia. Na jednej strane nebudú existovať niektoré miesta v pobočke, ale bude treba nových pracovníkov zameraných na IT. „Myslím si, že celkový počet sa veľmi významne nezmení, aj keď potrebná kvalifikácia a zostava ľudí bude iná,“ dodal.