Na pobreží Kanady našli tekutý poklad

Ropa reaguje citlivo

Ceny ropy v závere uplynulého týždňa mierne vzrástli po tom, ako zamestnanci škótskej ropnej rafinérie odhlasovali svoj vstup do štrajku. Cena americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou v novembri vzrástla v USA na 103,63 USD (76,55 eura) za barel (159 litrov) po tom, ako v priebehu obchodovacieho dňa klesla až na 102,36 USD/barel. Záver týždňa však patril hodnote 102,87 USD/b. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent obchodovanej v Londýne vzrástla až na 109,27 USD/barel, zatvárala však na 108,63 USD/b.

Zamestnanci rafinérie v meste Grangemouth, jedinej rafinérie v Škótsku, ktorú kontroluje spoločnosť Ineos, odhlasovali vstup do štrajku na protest proti vyšetrovaniu člena odborovej organizácie zo strany firmy.

Správa mala vplyv aj na americké trhy, lebo americké rafinérie pracovali minulý týždeň len na 90,3 percenta svojej kapacity, čo je najmenej od 9. augusta. Navyše, produkcia ropy v členských krajinách kartelu OPEC v septembri klesla na najnižšiu úroveň za takmer dva roky, a to aj napriek tomu, že Saudská Arábia dosahuje svoje produkčné maximum.

Na poklese sa podieľajú nižšie dodávky z Iraku, kde stavebné práce dočasne znížili exportnú kapacitu. Produkcia OPEC klesla na 30,07 milióna barelov denne z augustových 30,32 milióna b/d. Dostala sa tak na najnižšiu úroveň od septembra 2011. Kartel pritom prekračoval svoj vlastný ťažobný limit o 70-tisíc b/d. vďaka nedisciplinovanosti vlastných členov.

Na začiatku týždňa pokračoval pokles ceny čierneho zlata. Hrozba zastavenia časti aktivít americkej vlády zatienila vyhliadky na vyššiu spotrebu. K zlacneniu ropy prispel podľa agentúry Reuters aj pokles napätia na Blízkom východe.

Okrem toho trhy zaregistrovali aj správu, že Nórska ťažobná spoločnosť Statoil objavila veľké nálezisko ropy pri východnom pobreží Kanady. Ide údajne o doteraz najväčší nález mimo územia Nórska a štátom vlastnená spoločnosť sa domnieva, že celý región by sa po roku 2020 mohol stať hlavnou ropnou ťažobnou oblasťou. Podľa spoločnosti by sa tu mohlo nachádzať až 600 miliónov barelov vyťažiteľnej ropy.

Drahé kovy vyčkávajú

Na začiatku minulého týždňa oscilovalo zlato v rozmedzí od 1 310 do 1 330 USD za troyskú uncu, striebro v rozmedzí od 21,4 do 21,9 USD za troyskú uncu.

V strede týždňa zažilo zlato mierny nárast ceny, striebro ostalo na takmer nezmenených úrovniach. V posledné dva dni sa neúspešne snažilo zlato dosiahnuť hranicu 1 350 USD/unca, avšak neúspešne. Cena zlata k záveru týždňa skončila na úrovni 1 336,2 USD/unca, čo bolo o 10,6 USD menej ako týždeň predtým.

Cena striebra dosiahla 21,78 USD/unca (-0,02 USD). Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 61,35, čiže za gram zlata je možné kúpiť 61,35 gramu striebra (pred týždňom 60,81 g).

Analytici neočakávajú ani v najbližších týždňoch, že by sa ceny kovov výrazne menili. Samozrejme, v hre je aj dlhový strop v USA. Keďže zákonodarcovia v USA ho dvíhali už viac ako 100-krát od roku 1940, dá sa očakávať, že to bude teraz to isté. Azda s trochu väčším cirkusom a krátkodobým vplyvom na trhy. Dlh v USA dosahuje už viac ako 16,7 bilióna USD, ale škrty výdavkov vzhľadom na súčasnú politickú situáciu v krajine nie sú pravdepodobné.

Meď podľahla optimizmu

Minulý týždeň na seba upozornila aj meď. Jej cena na CME vzrástla po zverejnení správy o vývoji amerického HDP. Ten rástol v druhom štvrťroku 2,5-percentným tempom . Pritom v prvom štvrťroku to bolo len 1,1 percenta. Okrem toho počet žiadostí o dávky v nezamestnanosti nečakane klesol.

Tieto správy vyvolali optimizmus týkajúci sa súčasného aj budúceho vývoje ekonomiky USA, ktoré sú po Číne druhým najväčším spotrebiteľom medi na svete. Meď s dodávkou decembri sa obchodovala za 330,70 centov za libru (0,4536 kg).

Pšenica zdražela

Cena pšenice minulý týždeň rástla bez prestávky päť dní. Za celý týždeň dosiahol rast až 5 percent. Jej cena sa pohybuje na úrovni, kde sa nachádzala naposledy 17. júla. K zdraženiu pšenice prispela najmä správa ministerstva poľnohospodárstva USA, podľa ktorej sa americkým farmárom nedarilo veľmi exportovať túto obilninu.

V týždni končiacom sa 19. septembra predali americkí vývozcovia 620 212 ton pšenice. Aj tak je to však o 44 percent viac ako v rovnakom období pred rokom. Najväčším odberateľom americkej pšenice boli Čína a Brazília.

K zdraženiu pšenice prispeli aj mrazy v Argentíne. Ten totiž pravdepodobne poškodil tamojšiu úrodu. Pšenice na konci uplynulého týždňa na chicagskej burze CBOT zdražela na 683 centov za bušel (27,216 kg).