Zákon o ochrane osobných údajov je prísny a ani štátny orgán nemôže bez opory v legislatíve žiadať osobné údaje klientov komerčnej firmy bez ich súhlasu.
Existujú aj výnimky, napríklad v zákone o sociálno-právnej ochrane detí alebo zákone o bankách. Posielanie štátnych peňazí zákazníkom súkromných dodávateľov plynu doteraz nemalo v zákone oporu. Vládny Smer preto pridal paragraf do zákona o štátnom rozpočte a ministerstvo hospodárstva upravilo podrobnosti vyhláškou. Ani jeden z týchto dokumentov však povinnosť poskytovať údaje klientov neustanovuje.
Do legislatívy zakomponovalo túto povinnosť pre dodávateľov plynu ministerstvo hospodárstva (MH) menej prehľadným spôsobom cez decembrovú novelu zákona o výbušninách. To si však odborná verejnosť nemusela všimnúť.
O tom, že dodávatelia plynu musia na žiadosť MH poskytovať osobné údaje svojich klientov, nevedeli ani dve prestížne advokátske kancelárie, ktoré sa dlhodobo ochrane osobných údajov venujú. O jeho existencii sa dozvedeli až po podrobnom preštudovaní si problematiky.
Všetko urobí ministerstvo
Prvé poukážky s plynovými vratkami zaniesol v stredu na poštu za mediálnej asistencie premiér Robert Fico. Ešte skôr na svojej tlačovej besede zdôrazňoval jednoduchosť. „Nebude musieť nikto nič robiť. Všetko si zabezpečí ministerstvo hospodárstva z údajov, ktoré získa od príslušných dodávateľov.“
Celkovo budú stáť vratky 48 miliónov eur, z toho jeden milión zaplatí štát Slovenskej pošte. „Nebolo možné nájsť iný spôsob, pretože ako náhle by sme potrebovali od ľudí čísla účtov a podobne, muselo by ministerstvo hospodárstva písať každej jednej domácnosti a žiadať o veľmi citlivé údaje,“ obhajoval nastavený postup premiér. Citlivé údaje si však teraz ministerstvo vyžiadalo zákonnou povinnosťou.
Pre ľudí mohlo byť jednoduchšie, ak by si nemuseli ísť vybrať šek na poštu, ale peniaze by sa im započítali v ročnom zúčtovaní. „Ak by mali byť peniaze zúčtované, muselo by MH dodávateľom plynu, okrem SPP aj súkromným spoločnostiam, poukázať na ich účty finančné prostriedky pre tento účel vyčlenené zo štátneho rozpočtu, čo by bolo v rozpore so zákonom,“ reagovala pre TREND.sk hovorkyňa Miriam Žiaková a pripustila aj inú možnosť: „Museli by sme novelizovať pre tento jednorazový účel zákon.“ Lenže pre tento jednorazový účel už ministerstvo zmenilo iný zákon, ktorý mu umožnil získať osobné údaje klientov.
M. Žiaková tiež pripomenula, že by museli požiadať súkromné spoločnosti o spracovanie údajov a zabezpečiť následné kontroly zúčtovania a prípadné spätné zasielanie nevyplatených prostriedkov ministerstvu aj spotrebiteľom. „ Je pravdepodobné, že súkromné firmy by si tiež za tieto úkony účtovali poplatky a je možné, že by zodpovedali výške poštovného, alebo by boli vyššie,“ odhadla.
ŠPM dostávajú na účet banky
Na Slovensku pritom existuje precedens, keď sú dotácie zo štátneho rozpočtu pre bežných ľudí posielané komerčnej firme. Ide o takzvaný štátny príspevok pre mladých pri hypotékach. Zákon o bankách hovorí, že ministerstvo výstavby poukazuje peňažné prostriedky na osobitný účet hypotekárnej banky. „Z tohto účtu hypotekárna banka mesačne čerpá príslušnú sumu za jednotlivých poberateľov hypotekárneho úveru, ktorí majú nárok na štátny príspevok.“
Legislatívne by sa tak dalo nastaviť, aby bola vratka započítaná v ročnom zúčtovaní. Postup, aký vláda zvolila, skôr naznačuje, že chce byť čo najviac viditeľná. Samotná vratka je v priemere stanovená ako 6 percent ročnej platby a v ročnom zúčtovaní nemusí byť veľmi vidietľná. No šek, s ktorým budú musieť ísť potenciálni voliči na poštu, si zapamätajú skôr.
Aké plynové vratky dostanú Slováci?
Výška plynových vratiek Zdroj: Vyhláška MH
