Slovensko patrí ku krajinám, ktoré ohrozujú vysoké ceny pohonných hmôt najviac ohrozujú rodinný rozpočet. Vyplýva to z údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá porovnávala, aký podiel mesačného príjmu si vyžiada kúpa šestnástich galónov pohonných hmôt, teda približne šesťdesiatich litrov. Tento objem sa považuje za plnú nádrž.
Najviac z mesačného príjmu musia zaplatiť Gréci, ktorých stojí toto množstvo 95-oktánového benzínu 5,58 percenta mesačného príjmu. Tento prepočet je založený na cenách benzínu zo 7. marca tohto roku. V tesnom závese za Gréckom je práve Slovensko. Slovenskí motoristi musia za približne šesťdesiat litrov benzínu vynaložiť 5,33 percenta mesačného príjmu.
V špecifickej situácii sú USA. V krajine sa v marci dostali ceny palív na historické maximum, keď sa galón benzínu dostal nad hranicu štyroch dolárov. Napriek tomu platí, že v USA platia motoristi za šestnásť galónov benzínu len 1,22 percenta. V podobnej situácii je Kanada, kde je potrebné zaplatiť 1,9 percenta mesačného príjmu. Omnoho horšie je na tom Mexiko, kde je potrebné z peňaženky vytiahnuť 4,78 percenta čistého príjmu.
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami vytvára viacero faktorov. Jedným z nich je vo všeobecnosti stav bohatstva jednotlivých krajín. Veľkú úlohu zohráva stav trhu práce. V Grécku stojí liter benzínu zhruba 2,1 dolára a priemerná mzda dosahuje 2 267 dolárov mesačne. Napríklad v Dánsku stojí liter benzínu približne 2,4 dolára za liter, no priemerná mzda je približne 4 900 dolárov mesačne. To teda znamená, že Dáni zaplatia za plnú nádrž zhruba tri percentá mesačného príjmu. Platia teda relatívne menej, hoci samotné pohonné hmoty sú na severe Európy drahšie ako v Grécku.
