Dobrým ukazovateľom osobného či profesijného úspechu sú uskutočnené plány. Typograf a grafický dizajnér Peter Biľak si pred dvadsiatimi rokmi napísal zoznam vysnených projektov, ktoré by chcel v budúcnosti realizovať.
Vyškrtnúť si už mohol kolekciu poštových známok, ktorú vytvoril pre holandskú poštu. Odfajknutú má aj tvorbu písma pre noviny, keďže jeho fonty používa denník Sme i britský Sunday Times.
Rovnako dôležité projekty však P. Biľak realizoval aj mimo svojho študentského zoznamu. Najdôležitejším bolo založenie typografického štúdia Typotheque v holandskom Haagu, ktoré sa prepracovalo do svetovej ligy. Na konte má dve prvenstvá – bol pionierom profesionálnej tvorby písiem v Indii a ako prvý na svete spustil online predaj webových fontov.
Zo študentského zoznamu ste si nedávno mohli vyškrtnúť ďalšiu položku. Ide o orientačný systém pre letisko, ktorý sa realizoval na vynovenom viedenskom termináli. Ako došlo k tomuto zadaniu?
Ide síce o aktuálnu realizáciu, no jej korene siahajú ďaleko do minulosti. Vizuál letiska vo Viedni robilo parížske štúdio dizajnéra Ruediho Baura, s ktorým som spolupracoval na viacerých projektoch. Pred ôsmimi rokmi, keď začali letisko riešiť, sme sa rozprávali o typografii, ktorá by sa dala pri orientačnom systéme letiska použiť. V tom čase som dokončoval písmo Fedra Sans, z ktorého som pre nich urobil upravenú verziu. Bolo to v roku 2004 a odvtedy to pre mňa bola uzavretá vec. Samozrejme, že nie každý projekt trvá tak dlho. Letisko je však komplexná vec a vizuál je len jeden z jeho detailov.
Ste spokojný s výsledkom?
Najprv som videl fotografie, ktoré mi poslali z parížskeho štúdia a realizácia sa mi veľmi páčila. Prednedávnom som na letisku bol a prekvapila ma tá široká škála a spôsob aplikácie. To písmo tam pôsobí veľmi dobre, čo vyplýva z citlivosti použitia dizajnérmi.
Prečo je pri letisku dôležitý taký detail ako písmo?
Každé kvalitné riešenie spočíva v tom, že je poňaté komplexne a detailom sa venuje pozornosť do tej miery, aby každý prvok sedel. Aj pri projekte, ako je letisko, sa najprv riešia veľké architektonické zadania a nakoniec detaily, ktoré prispievajú k celkovému zážitku. Písmo funguje podobne ako ľudský hlas, čiže dokáže pôsobiť emotívne a zároveň informatívne. Dodáva človeku istotu v tom, že sa vie orientovať a vytvára tiež isté asociácie s daným miestom. Takto písmo prispieva k identite letiska, ktorá ho odlišuje od iných.
Použitie písma Fedra Sans na viedenskom letisku.
Prečo sa pri grafických zadaniach nevyberá z už existujúcich písiem, ktorých sú desaťtisíce, ale tvoria sa stále nové?
Napriek tomu, že existuje vyše 100-tisíc typov písma, kritériá každého zadania počet možností vždy zužujú. Ak sa napríklad vyžaduje písmo, ktoré funguje v slovenčine a zároveň v cyrilike a má sa použiť na papieri i na webe, tak výber sa z desaťtisícov zúži na tri. Ak konkurencia už používa dve z nich, tak ostáva jedno písmo. V prípade, že pribudne nejaké ďalšie kritérium, nemusí ostať na výber vôbec nič. Stanovenie špecifických požiadaviek môže rýchlo ukázať, že písiem v požadovanej kvalite nie je na výber až tak veľa.
Do akej miery je pre typografov zásadný súčasný presun písma z papiera na obrazovky a displeje?
Tvorcovia písma vždy reagovali na vývin tlače a technológií. Nútilo ich to robiť nové veci. Dnes je to veľmi vzrušujúce, pretože ide o rovnako závažnú zmenu ako pri nástupe kníhtlače. Situácia je taká, že z existujúcich tisícov písiem bolo 99 percent navrhnutých pre tlač. Tlač má veľmi vysoké rozlíšenie a umožňuje oveľa detailnejšie zobrazenia než médiá s nižším rozlíšením. Aj najnovší iPhone má niekoľkonásobne nižšie rozlíšenie než tlač. Ak písmo pre tlač zobrazíme na obrazovke, často ten prenos neprežije. Niektoré tvary sa stratia, alebo sú úplne nečitateľné. Nové médiá si preto vyžadujú nové spôsoby zobrazenia a nové prístupy v samotnej tvorbe písiem.
Vaše štúdio ako prvé na svete v roku 2009 spustilo licencovaný predaj svojich fontov určených pre použitie na webe. Ako to, že k tomu došlo až tak neskoro?
Je to naozaj prekvapujúce, lebo web používame už takmer dvadsať rokov. Fonty, samozrejme, existovali aj na webe od začiatku, bez nich sa nedá vyjadriť jazyk. Od roku 1994 do roku 2008 sa však používali výhradne systémové písma, na ktorých sa dohodli Microsoft, Apple a zopár ďalších výrobcov. Čiže ak nejaké noviny chceli ísť na web, museli si vybrať z tej malej kolekcie. V praxi to znamenalo, že takmer všetky noviny používali na internete písmo Georgia. Navyše kontrast medzi tlačenou a webovou verziou novín bol obrovský. Miera citlivosti k typografii v digitálnom prostredí bola minimálna a stále je sto rokov za printom.
Prečo pretrvával tento stav?
Veľký odpor voči používaniu písiem na webe bol najprv zo strany výrobcov browserov, pretože Microsoft si patentoval vlastný formát fontov a hrozilo, že iné browsery budú musieť platiť licenčné poplatky za jeho použitie. Tento formát bol bojkotovaný a na inom sa konkurenčné browsery nevedeli dohodnúť. Druhý dôvod bol, že výrobcovia písiem nechceli púšťať písma na web, pretože hrozilo rýchle pirátske šírenie fontov.
Kedy došlo k zmene?
Zmena nastala v roku 2008, keď sa browsery dohodli, že budú používať viaceré formáty, odmietli ten štandardný od Microsoftu a začali pracovať na tom, aby sa mohli používať webové fonty. Keďže môj kolega Erik van Blokland bol spoluautor tohto nového formátu, rozhodol som sa podporiť nový štandard skôr, ako bol verejne spustený. Bolo treba zmeniť licenčné podmienky našich fontov a urobiť systém, ktorý dovoľuje použiť fonty bez toho, aby si ich ľudia museli sťahovať do vlastných počítačov. Znamenalo to nainštalovať ich na servery a zabezpečiť, aby použitie bolo rýchle a bezpečné. Prví sme boli zrejme preto, že sme dostatočne malí na to, aby sme robili flexibilné rozhodnutia.
Čo v praxi znamená možnosť používania webových verzií fontov?
Znamená to, že noviny, ktoré používajú naše písmo v tlači, ho môžu použiť aj na webe. Motivácia je tu veľmi silná, pretože je prirodzené používať rovnaké písmo na oboch platformách, keďže ide o súčasť identity produktu. Pre typografické firmy môže byť zaujímavé aj to, že neponúkame len samotné fonty, ale aj licenciu na nami vyvinutú technológiu ich distribúcie na webe.
Aký bol dopyt?
Našu webfontovú službu už aplikovalo vyše 1 500 webstránok a počet stále rýchlo rastie. Prostredníctvom týchto webov sa mesačne realizuje niekoľko desiatok miliónov dopytov po fontoch. Vývoj systému si vyžiadal pomerne veľkú investíciu a rok práce pre piatich ľudí, no už sa to finančne vrátilo.
Skica arabského fontu.
Veľkou kapitolou v činnosti vášho štúdia je produkcia fontov pre nelatinkové písma. Ako k tomu došlo?
Prvý impulz prišiel ešte v škole, keď som chcel urobiť knihu s použitím nejakých známych fontov, pričom väčšina z nich bola od zahraničných výrobcov. Nájsť fonty, ktoré podporovali slovenčinu, bol problém. Musel som teda existujúce fonty upravovať. Pri tom som zistil, že nie je vôbec jednoduché len pridať diakritiku na nejaké písmo, ale že je nutné nanovo premyslieť, ako to písmo vlastne funguje. Navyše bolo zrejmé, že ak slovenčina má špeciálne požiadavky na spracovanie písma, tak to bude platiť aj pre iné jazyky. O to výraznejšie, keď sa ide mimo latinky.
Prvý váš výrazný nelatinkový projekt bola arabčina. Prečo sa typografia v arabskom svete začína hýbať až v poslednom čase?
História arabského písma je silno spätá s islamom a jeho šírením. Vývoj písma v arabskom svete zastal asi v roku 1400. V Európe priniesol Gutenberg obrovský boom, pretože písmo sa prestalo fixovať na Bibliu a začalo byť komerčne zaujímavé v rámci civilného využitia. Toto v arabčine nikdy nenastalo a mení sa to až v posledných desaťročiach. Arabské písmo bolo vždy viazané na Korán a nebolo ho potrebné nijako meniť. Dnes v čase korporátnych identít firiem a televíznych kanálov sa ukazuje, že písmo, ktoré funguje v Koráne, nefunguje na televíznej obrazovke. Tak vzniká dopyt po modernom využití arabčiny.
Kto sú zákazníci a odberatelia arabských fontov?
Ide o moderné použitie arabčiny. Existuje viacero novín, ktoré používajú naše fonty, detské vydavateľstvá či informačné systémy nemocníc. Využívajú sa aj pri identitách firiem a kultúrnych zariadení. Menej je to u religióznych používateľov, ktorí majú dlhodobo písma, ktoré sú pre nich dostatočné.
Indické písmo Fedra Hindi.
Arabčina bola odrazový mostík do Indie. Tam ste založili firmu, ktorá ako prvá v krajine začala profesionálne tvoriť písma. Prečo sa muselo čakať na dizajnéra z Európy?
V Indii existovali digitálne fonty aj predtým, ako sme tam prišli. Robili ich najmä softvérové spoločnosti na to, aby boli v krajine funkčné ich programy. My sme boli naozaj prví, ktorí sa začali venovať písmu z pohľadu dizajnu, s cieľom rozšíriť možnosti a počet dostupných fontov. V Indii je vyše štyristo jazykov a viacero systémov písania. Robili sme návrhy pre viacero z nich a zámer je obsiahnuť čo najviac. Realizovali sme niekoľko projektov pre noviny a televízie. Naposledy sme pracovali na projekte novinového písma v Bangalore na juhu Indie. Ukázalo sa, že pre daný jazyk existovalo len jedno písmo, ktoré bolo funkčné na použitie v novinách.
Prečo sa moderná typografia nerozhýbala v Indii skôr?
Je na to viac dôvodov. Systémy zapisovania indických písiem sú veľmi komplikované. Na písanie niektorých severoindických jazykov je potrebných až osemsto znakov. V spisovnej latinke je len 26 znakov. Čiže tvorba indických fontov je oveľa náročnejšia. Po druhé tam neexistuje trh s písmom. Ak niekto rozmýšľa nad rozbehnutím takéhoto biznisu, tak si to vzhľadom na komplexnosť a neistotu návratnosti zrejme rozmyslí. K tomu všetkému si treba pridať vysoký stupeň digitálneho pirátstva.
Vy ste sa do toho predsa pustili.
Áno, pretože ten potenciál bol evidentný. India je krajina, ktorá má neuveriteľný ekonomický rast, má miliardu obyvateľov a je len otázka času, kedy sa tieto veci rozvinú. Bolo mi jasné, že to treba vyskúšať.
Pôsobíte v Indii už štyri roky. Oplatilo sa to teda?
Ukazuje sa, že to bol správny krok. Máme tam veľa práce. A som rád, že naši tvorcovia aj klienti pochádzajú z Indie. Mysleli sme si, že dopyt bude spoza hraníc, čiže od Indov, ktorí žijú vonku alebo od globálnych firiem, ktoré majú v Indii zastúpenie. No dopyt je priamo zvnútra krajiny, čiže je zrejmé, že je tam reálny dopyt. Firma funguje a jej práca je viditeľná všade.
Ide o indickú pobočku Typotheque alebo samostatnú firmu?
Nikdy sa mi nepáčil koloniálny prístup, že sa niečo zvonku privezie a aplikuje sa v novom prostredí. Chcel som to urobiť zvnútra krajiny. Čiže firma má iný názov a nemá nijaké spojenie s Typotheque. Môj obchodný partner je Ind a zamestnanci sú Indovia. Ja som jediný človek zvonku. Pri všetkom sa snažíme využiť lokálne zdroje.
Známky pre holandskú poštu.
Vaše štúdio má široký záber typografických aktivít. Čo je vlastne jeho core biznis?
V zásade stále žonglujeme s projektmi. No tvorba latinkových písiem je komerčne stále najlukratívnejšia, pretože sú najviac používané a existuje reálny dopyt a trh. Pri exotických písmach je to však oveľa zaujímavejšie, pretože tam vidieť skutočnú potrebu nových riešení. Som ochotný sa tomu venovať, hoci tá práca neprináša okamžité zhodnotenie. V zásade v štúdiu beží stále viac vecí paralelne – vývin technológií, tvorba latinkových i nelatinkových písiem a ďalšie projekty.
Ako dlho trvá tvorba jednotlivých písiem?
Čím je lepšie špecifikované použitie, tým to ide rýchlejšie. Robil som písma, ktoré boli hotové pomerne rýchlo. Napríklad písmo Greta, ktoré je použité v denníku Sme. Za šesť týždňov sme dohodli funkčné písmo, ktoré bolo použité načas pri spustení redizajnu novín. Náročnosť stúpa tým, keď použitie písma nie je definované. Keď robíme písmo sami pre seba, ktoré vydáme a nevieme, ako bude použité, tak testovanie je oveľa náročnejšie. Máme písma, ktoré sa vyvíjali štyri roky a aj také, ktorých tvorba trvala len týždne.
Venujete sa aj tvorbe kníh, časopisov či vyslovene umeleckým projektom. Ide o súčasť práce alebo o relax?
Človek má tendenciu robiť najzaujímavejšie veci, keď je mladý, a potom začne opakovať úspešné postupy. Na to som prišiel relatívne skoro, a preto nechcem, aby moja firma rástla, ale aby ostala malá. Okrem toho si uvedomujem, že prílišná špecializácia nuluje kreativitu, pretože človek stále opakuje rovnaké veci. Spôsob, ako kreatívne rásť, je pridružovať si do práce iné aktivity. V mojom prípade teda niečo iné ako tvorbu fontov. Od začiatku, keď som si to uvedomil, vždy vznikali nejaké bočné projekty, ktoré rozširovali zameranie štúdia.
Holandské známky vo výrobe.
Ktoré z vašich realizácií považujete za najzásadnejšie?
Určite známky pre holandskú poštu, ktorých je v distribúcii 150 miliónov kusov. Zásadné je pre mňa to, že použitie písma je tam centrálna vec a typografia sa stala témou samotnej známky. Viedenské letisko je tiež dobrá ukážka a práve som sa dozvedel, že naše fonty používa aj Európsky parlament. Dobrou vizitkou je aj londýnsky Times s naším fontom a tiež niekoľko časopisov, ktoré sám rád čítam.
Na čom práve pracujete?
Momentálne pripravujeme koncepciu nového časopisu o kreativite. Bude to pre nás veľmi dôležitý projekt, pretože sa pokúšame ísť proti aktuálnym tendenciám vo vydávaní tlačených médií. Riešime pritom základné podmienky vydávania. Tvoríme vlastnú distribúciu časopisu a definujeme jeho rôzne digitálne a fyzické formáty.
Čo by ste si dnes dopísali do zoznamu vecí, ktoré by ste ešte chceli realizovať?
Napríklad slovenský cestovný pas. To by bolo zaujímavé. Často keď som niekde v spoločnosti na cestách, na stole sa objavia naše pasy a hodnotia sa. Ide o vizitku, ktorú som si sám nezvolil, robil ju za mňa niekto iný, ale je veľmi nepodarená. Musím ju ukazovať a nie som na ňu pyšný. Poznám švajčiarske a holandské pasy, ktoré sú naozaj veľmi pekné. Urobiť slovenský pas by ma bavilo už len kvôli tomu, že by som ho mohol hrdo ukazovať.
Použitie písma Fedra Sans v Európskom parlamente.
Peter Biľak (39) je typograf a grafický dizajnér. V roku 1999 založil štúdio Typotheque v holandskom Haagu. Venuje sa tvorbe písiem a grafickému dizajnu v rôznych podobách. Pôsobí aj ako lektor a pedagóg, okrem iného na Royal Academy of Arts v Haagu. V roku 2009 spoluzaložil spoločnosť Indian Type Foundry.
Foto - Maňo Štrauch, Typotheque, Intégral Ruedi Baur Paris, vizualizácie - Typotheque
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
Rozhovor vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 39/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
