Pijavice podľa Matoviča zaplačú a bludy o plnších mešcoch dlžníkov v exekúcii. Pravda je inde

Ak niekomu dlžník niečo dlhuje, veriteľ sa od budúceho roka ťažšie dostane k svojim peniazom. Dotkne sa to aj podnikateľov, pre ktorých mnohé dlhy fyzických osôb ostanú prakticky nevymožiteľné. Prípadne ak si fyzické osoby navzájom požičiavajú peniaze a potom sa ich splatenia nemôžu domôcť. Z požičaných financií či nezaplatených faktúr možno neuvidia ani euro.

Týka sa to aj bežných situácií v živote. Napríklad, ak dôchodcovi niekto vykradne garáž, nemá šancu sa dostať k peniazom za takúto škodu. Rovnako ani tí, ktorí si napríklad dali robiť v domácnosti rôzne úpravy, či už prestavbu bytového jadra alebo výmenu plastových okien, pričom naleteli podvodníkom. Ich šance na finančné vyrovnanie sa znížili.

Tri rezorty –  spravodlivosti, práce a financií na podnet svojich čelných predstaviteľov prišli s nápadom, ako vylepšiť svoj politický marketing. Podporili ho slovnými hračkami o pomoci najchudobnejším, odstránením krivdy či ich motivácie zamestnať sa za výhodnejších podmienok.

Vlastnými slovami našli absolútnu zhodu v rámci koalície, ako finančne uľaviť dlžníkom v exekúcii. Realita však môže podľa názoru TRENDU značne pokrivkávať.

Vláda schválila 20. októbra úpravu zrážok zo mzdy pri exekúciách, ktorá prináša viacero noviniek údajne pre milión dlžníkov v exekúcii. Niektoré na prvé počutie znejúpekne , ale hĺbkový pohľad do peňaženiek dlžníkov napokon možno ukáže niečo iné.

Dlhy im nezmiznú, len sa im rozrátajú na dlhšie obdobie, čiže v konečnom dôsledku zaplatia na úrokoch ešte viac. V krajnom prípade bude musieť za nich zaplatiť štát, čo zvýši dlh v štátnom rozpočte, ale o tom málokto chce počuť. TREND zisťoval, aké to bude mať reálne dopady v praxi, keďže vláda k tomu reálne podklady nemá, ale ako sama tvrdí, ide o odhady.

Vraj reformy, vraj odvážne

Tak ako pred pár dňami minister hospodárstva našiel riešenie na drahšiu elektrinu pre domácnosti, keď radil vymontovať deťom v detskej izbe žiarovku, tak v podobnom štýle prichádzajú teraz opatrenia vlády smerom k exekúciám. Rezort spravodlivosti na čele s Máriou Kolíkovou a ministrom práce Milanom Krajniakom sa rozhodli pre krok, ktorý nazvali pomoc ľuďom a odvážnymi reformami.

„Exekútorom dáme po prstoch, ľuďom ostanú peniaze na život,“ napísal minister ešte 27. septembra na svojej sociálnej sieti s tým, že exekútori majú nad ľuďmi veľkú moc. „Z výplaty strhnú takmer všetky peniaze a nenechávajú nič na živobytie. Dlžníci sa radšej ani nezamestnávajú, veď načo – aj tak im exekútor všetko zabaví," poznamenal minister.

Problém má však viac rovín, čo potvrdzuje pre TREND aj poradkyňa pre mzdy, dane a účtovníctvo Jaroslava Lukačovičová. „V prípade exekúcií sa naozaj neoplatí byť zamestnaným, pokiaľ sa im človek chce vyhýbať. Pretože prvá vec, ktorú exekútor urobí, akonáhle sa dlžník zamestná, je zrážka exekúcie zo mzdy,“ objasňuje.

Určitým východiskom pre tých šikovnejších je, podľa jej názoru, vlastné podnikanie. „Tí menej šikovní alebo odvážni sa často uchyľujú k čiernej práci, aby sa zrážkam v rámci exekúcie vyhli,“ dodáva J. Lukačovičová.

Načo nižšie dane či odvody?

Štát by mohol slabo príjmovým pomôcť aj inak. Cez zavedenie nižších daní pre najmenej zarábajúcich, vyššie odpočítateľné položky či nižšie odvody, čo je však zatiaľ len v rovine sľubov viac než dva roky chystanú daňovo-odvodovú reformu, ktorá je v nedohľadne. Aj to bol pritom jeden z bodov v programovom vyhlásení vlády.

Ťažké srdce na súdnych exekútorov pod svojím rezortom má, zdá sa, aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. „Snažíme sa byť citliví k tým najchudobnejším, umožniť im nechať viac v peňaženke. Chceme motivovať ľudí, aby boli zamestnaní, čiže sme posunuli hranicu príjmu 700 eur čistej mzdy na hranicu 1 300 eur,“ objasnila na tlačovej konferencii 20. októbra.

Takto má vyzerať vraj dobrá právna úprava a hľadanie rovnováhy v praxi, s tým, že je to aj záväzok smerom k vymožiteľnosti práva.

Podobne tento krok vníma aj minister financií Igor Matovič. „Vláda sľúbila reformy. Toto je mimoriadna dôležitá, doslova revolučná zmena v otázke ochrany najzraniteľnejších. Ide o státisíce obetí supov a pijavíc menom nebankovky, ktoré tlačili do kúta státisíce ľudí a pýtali si za to nekresťanské úroky,“ uviedol na margo uvedeného návrhu s tým, že štát sa len prizeral.

Podľa Slovenskej komory exekútorov (SKE) je scestné podsúvať ľuďom, že tento krok vlády ich chráni pred nespravodlivými nebankovkami. Vymáhanie takýchto pôžičiek tvorí totiž len minimálne percento zo všetkých exekúcií a väčšina z nich bola už dávno ukončená. Navyše o tom, či je nárok veriteľa spravodlivý alebo nie, stále rozhodujú súdy v rámci súdnych konaní – nie súdni exekútori a už vôbec nie politici.

Niekomu pomoc, inému opak

K akým zmenám teda dôjde? Zmenili parametre nastavenia zrážok zo mzdy, a to od januára 2022. Minister práce M. Krajniak avizoval, že zmeny podmienok výkonu exekúcií sa dotknú približne pol milióna ľudí.

V prípade neprednostných pohľadávok sa zvyšuje základná nepostihnuteľná suma z mesačnej mzdy zo 100 percent (218,06 eura) na 140 percent životného minima (po novom 305,28 eura) na plnoletú fyzickú osobu. Zvyšuje sa aj limit na zrážky zo mzdy vo vzťahu k vyživovaným osobám.

Posúva sa hranica, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia. V súčasnosti predstavuje približne 327 eur na plnoletú osobu. Po novom sa bude táto zrážka bez obmedzenia realizovať až do sumy takmer 916 eur.

Zmeny sa podľa M. Kolíkovej netýkajú prednostných pohľadávok. „Záväzky, ako dane, výživné, náhrada škody na zdraví, osobitne tá, ktorá bola spôsobená trestným činom, sú tzv. prednostné pohľadávky. Tento voľný režim sa ich nijako nedotkne,“ uviedla na tlačovej konferencii.

Nie je to však tak, podotýka prezident Slovenskej komory exekútorov (SKE) Miroslav Paller. „Dlžníkovi pri prednostnej pohľadávke síce na jeho vlastné nevyhnutné potreby ostane len 100 percent životného minima, na rozdiel od 140 percent dlžníka pri neprednostných pohľadávok, no úplne rovnako sa ho bude týkať posun hranice, od ktorej idú všetky peniaze už len na splácanie dlhu.“

Dnes je táto hranica vo výške 150 percent životného minima (327,09 eura), po novom to bude 420 percent životného minima (zhruba 916 eur).

„V praxi to znamená, že výška splátok sa začne reálne zvyšovať až od úrovne hrubej mzdy 1 300 eur hrubej mzdy. To však nie je ochrana nízkopríjmových skupín pred existenčnými problémami, ako deklaruje vláda. Ide o pomoc strednopríjmovej vrstve, aby jej viac ostávalo na vlastnú spotrebu, a to na úkor rýchlejšieho splácania svojho dlhu a rýchlejšieho naplnenia práv veriteľa,“ dodáva M. Paller.

Predvídateľnosť? Zabudnite, samé frázy

Pomoc ľuďom v krízových situáciách a zvyšovanie dôveryhodnosti štátu považuje za kľúčové rezort spravodlivosti. Apeloval pritom na lepšiu vymožiteľnosť práva a predvídateľnosť legislatívy.

Možno aj preto bol len jeden deň pred rokovaním vlády zverejnený návrh uvedeného nariadenia vlády s následnou tlačovou konferenciou v deň rokovania poslancov. To podľa TRENDU ťažko nazvať predvídateľnou legislatívou, skôr ohýbaním práva.

Rezort spravodlivosti slovami Petra Bublu z tlačového odboru uviedol, že materiál bol v štandardnom legislatívnom procese. „Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený v júli. Potom bol prerokovaný na legislatívnej rade vlády, následne zaradený na jej rokovanie,“ spresnil pre TREND.

Ako sme zistili, formálne bol síce materiál daný na pripomienkovanie, formálne prebehli diskusie s odbornou obcou, ale nedošlo k zapracovaniu navrhovaných pripomienok.

„Mali sme informáciu o pripravovanom nariadení vlády, avšak koncepcia prezentovaná vládou sa pomerne výrazne líši od materiálu, ktorý išiel do pripomienkovaného konania. Ten je podľa nás škodlivý a proti veriteľský,“ hovorí pre TREND Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS).

Toto stanovisko zdieľala aj Republiková únia zamestnávateľov. Viceprezident únie Mário Lelovský pôvodne predpokladal, že návrh vláda ešte dopracuje, ale nestalo tak. „Pokladáme to za dosť nešťastné z pohľadu mentálneho nastavenia ľudí, ktorí sú dlžní,“ uviedol pre médiá. Každý si predsa musí byť vedomý, že ak si na niečo požičia peniaze, musí vedieť dlhy aj splácať, pričom štát by nemal do toho zasahovať.

Problematické je najmä plošné zvýšenie základnej sumy na 140 percent životného minima a najmä extrémne (3-násobné) zvýšenie sumy, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy dlžníkovi zráža bez obmedzenia. Zásadným problémom je aj retroaktivita uvedeného návrhu.

„Vymožiteľnosť pohľadávok je na Slovensku značne komplikovaná a nová právna úprava ju ešte viac zníži, niekedy dokonca úplne znemožní. Zvýši sa počet nesplácaných pohľadávok a spôsobí nárast počtu exekúcií, ktoré budú zastavené, čo zhorší aj postavenie dlžníkov,“ dodáva M. Musil.

V peňaženkách bude reálne menej

Napríklad, ak dlžník doteraz dokázal uhradiť záväzok počas dvoch rokov, po zmene to budú štyri roky. Teda o dva roky sa mu predĺži doba úročenia záväzku. Otázkou teda ostáva, či skutočne zostane ľuďom v exekúcii v peňaženkách viac financií, ako to prezentuje vláda.

Podľa prezidenta ASINS Martina Musila to tak nie je. Len sa predĺži doba, počas ktorej budú dlžníci plniť svoj záväzok. To sa prejaví negatívne nielen na oddialení vymoženia pohľadávok, ale aj na strane dlžníkov.

„Podstatne sa im navýšia zmluvné a sankčné úroky z vymáhaného nároku, ktorí sa takto môže dostať do začarovaného kruhu,“ dodáva M. Musil pre TREND. Reálne povedané, to čo dlžníci ušetria na nižších splátkach, zaplatia na dlhších sankčných úrokoch, keďže dlh budú splácať dlhšie.

Uvedená zmena bude viac vyhovujúca pre bonitnejších dlžníkov, ktorí majú dostatočný príjem, ale budú mať možno snahu nové pravidlá zneužiť. Vláda síce argumentuje, že zabráni nelegálnej práci a zníži finančnú záťaž rodín, ale nemá to predložené žiadnymi oficiálnymi dátami, ide len o jej predpoklad.

Na riziká celkového preplatenia dlhu upozorňuje aj J. Lukačovičová. To, že niekomu ostane viac v čistom, znamená že zrážky budú nižšie, doba splácania exekúcie sa vám natiahne a môžu
narásť aj úroky.  „Momentálne vám síce ostane viac v čistom ale cena samotnej exekúcie vrátane poplatkov a úrokov môže byť pre vás v dlhodobom horizonte drahšia. Ministerka M. Kolíková na podobnú otázku odpovedala, že dopady na túto zmenu z tohto pohľadu budeme vedieť analyzovať až o rok," dodáva J. Lukačovičová. 

Sú tu však aj ďalšie riziká, na ktoré upozorňuje SKE. „Ak dlžníci svoje dlhy kvôli novým pravidlám nezaplatia, bude ich v mnohých prípadoch musieť uhradiť štát. Ten je zároveň najväčším veriteľom na Slovensku. Opäť sa tak ľudia, ktorí poctivo splácajú svoje záväzky, budú skladať na tých, ktorí si svoje povinnosti neplnia,“ hovorí prezident SKE Miroslav Paller v reakcii na schválenie novely nariadenia vlády o úprave exekučných zrážok.

Dôležité zmeny v exekúciách od 1. januára 2022

• Výška základnej nepostihnuteľnej sumy z mesačnej mzdy dlžníka sa u neprednostných pohľadávkach zvýši zo 100 percent životného minima na plnoletú fyzickú osobu na 140 percent.
• Pri prednostnej pohľadávke (napríklad náhrada škody, trestný čin) základná suma, ktorá sa nesmie dlžníkovi zraziť, zostane naďalej 100 percent životného minima na plnoletú fyzickú osobu.
• Suma, ktorá sa zrazí dlžníkov z jeho čistej mzdy bez obmedzenia (po odpočítaní základnej nepostihnuteľnej sumy), je aktuálne 150 percent životného minima na jednu plnoletú osobu (327,09 eura), po novom sa bude táto zrážka vykonávať bez obmedzenia až do trojnásobku základnej sumy, aktuálne 915,84 eura.