Jedna z najpodstatnejších vlastností súkromného druhého dôchodkového piliera – nezávislosť od politických rizík – začína byť nielen jeho slabosťou, ale i chimérou. Iste, začiatkom budúceho roka začnú platiť zatiaľ najliberálnejšie pravidlá na fungovanie kapitalizačného piliera. Garancie ostanú len v najmenšom konzervatívnom fonde, kde sú peniaze odložené iba chvíľu pred dôchodkom.
Fondy už nemajú prikázané nestrácať a dokonca ani porovnávať výnosy navzájom. A poplatky im síce nenarastú, no časť nákladov na investovanie môžu účtovať na ťarchu fondov. Investovaniu sa už skrátka medze nekladú. Automatický vstup mladých do druhého piliera síce liberálne neznie, no je to najjednoduchší spôsob, ako do budúcnosti čo najviac odľahčiť štátnemu rozpočtu.
Takáto pre sporiteľov pozitívna situácia však bude trvať zrejme len pár mesiacov, najmä ak z volieb vyjde ako víťazná koalícia so silným postavením sociálnych demokratov. Tí totiž od začiatku proti zmenám protestovali a presadzovali zachovanie garancií a dobrovoľného vstupu do druhého piliera. Garancie sú obetou pre konzervatívnych voličov, ktorí nechápu dôsledky, no počujú na chamtivosť finančníkov, a dobrovoľný vstup mladých je zas chladný kalkul.
Do druhého piliera v súčasnosti vstupuje menej ako desať percent čerstvých zamestnancov. Odvody ostatných tak ostávajú výlučne v štátnom systéme. Namiesto podpory Sociálnej poisťovne tak vláda môže investovať do iných projektov, z ktorých bude mať v lepšom prípade väčšiu podporu voličov. V horšom prípade pôjdu do výstavby, z ktorej sa ľahšie vyťahujú percentá do spriaznených firiem.
Obnovenie garancií a opätovný koniec možnosti vyššieho zhodnotenia však nemusí byť jediným dôsledkom sociálnodemokratickej vlády. Aktuálne úsporné opatrenia nezvrátili zadlžovanie štátu, len spomalili jeho tempo. S rastom ostro sledovaného podielu verejného dlhu na HDP začne čoraz príťažlivejšie vyzerať päť miliárd eur na súkromných dôchodkových účtoch. Hoci na lúpež v štýle Viktora Orbána si Robert Fico zrejme netrúfne, zvýši sa riziko zníženia platieb do druhého piliera.
To by uľahčilo štátnemu sociálnemu systému oveľa viac ako napríklad odstránenie maximálneho limitu na odvody. Rovnako si Smer netrúfne ani na zložitejšie technické úpravy. Za jeho vlády sa tak sporitelia nedočkajú ani pravidiel na vyplácanie anuít. Tie chcel budúci rok v lete predstaviť rezort Jozefa Mihála.
Menej pravdepodobná alternatíva pravicovej vlády nechá druhý pilier na pokoji, avšak stále bude musieť riešiť veľmi zásadný problém stability prvého piliera. Druhá dekáda 21. storočia so sebou prináša prudkú akceleráciu starnutia populácie – podiel pracujúcich k dôchodcom začína klesať výraznejšie ako doteraz. Pre Sociálnu poisťovňu to znamená rýchlejší vzostup výdavkov a pád príjmov v nadchádzajúcich rokoch. Toto tempo sa spomalí až v 20. rokoch. A zastavenie je v nedohľadne.
Vo svetle týchto možností je najdôležitejšou úlohou prípadného koaličného partnera Smeru dokázať udržať sociálnych demokratov na uzde v otázkach, ktoré môžu rozvrátiť dlhodobú finančnú stabilitu štátneho rozpočtu. Víťazstvo Smeru bude znamenať ďalšie roky čakania na to, aby výnosy z úspor dokázali viac, než len poraziť infláciu.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2012, ktorá bola súčasťou TRENDU č. 48.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Profimedia.cz