Ako dodal právnik Transparency International Slovensko (TIS) Pavel Nechala, politici by mohli začať intenzívnejšie bojovať proti korupcii, ak by ich do toho viac tlačili podnikatelia cez svoje zastrešujúce zväzy. Podľa neho nestačí, aby sa biznismeni na korupciu sťažovali iba v anonymných prieskumoch, ale musia byť s jej postihovaním oveľa náročnejší aj na politikov.
Vzdor sa prebúdza
Podnikatelia vnímajú korupciu ako čoraz väčší problém. Kým v roku 2006 bola pre nich v prieskumoch až štvrtou najvážnejšou bariérou podnikania, v roku 2010 ju zaradili na samý vrchol. Z posledného podnikateľského prieskumu PAS a TIS spred vyše roka vyplynulo, že priemerný úplatok z verejných zákaziek v krajine prestavuje okolo trinásť percent ich hodnoty. Takto by mal štát ročne prichádzať o pol miliardy eur. V najväčšej miere sa korumpuje pri prideľovaní eurofondov a vo verejnom obstarávaní.
Riaditeľ bratislavskej expozitúry Národnej protikorupčnej jednotky Attila Zajonc upozornil, že polícii biznismeni s odhaľovaním korupcie príliš nepomáhajú. „Pre podnikateľov, ktorí uplácajú, je typické, že sa na úplatky sťažujú, až keď sú privysoké. Keď majú z vybavených kontraktov zisky dostatočne vysoké aj na vyplatenie úplatkov, sú ticho,“ uviedol.
Bývalý šéf českej rozviedky Karel Randák, ktorý dnes pracuje pre český Nadačný fond proti korupcii, zdôraznil, že v Česku i na Slovensku sú iniciátormi korupcie skôr politici a úradníci. Podnikatelia zväčša reagujú až na ich žiadosti o úplatky.
Vzdor slovenského biznisu sa neprejavuje iba v prieskumoch. I keď zatiaľ nie je masový. Niektoré firmy už určité obdobie finančne podporujú mimovládne protikorupčné organizácie. Miroslav Trnka z Esetu a Michal Bláha z reklamnej agentúry Mark BBDO sa proti korupcii dokonca podpisujú vlastnými menami. Pod hlavičkou nadácie Zastavme korupciu chcú chrániť jej nahlasovateľov potom, ako by ich štátni zamestnávatelia chceli prepustiť alebo pohnať pred súdy za ohováranie.
Viaceré firmy prijímajú aj vlastné protikorupčné kódexy. Platí to najmä pre tunajšie dcéry zahraničných investorov. Ide o výsledok prísnejšej legislatívy ich domovských krajín. „Britské protikorupčné zákony sú postavené tak, že podľa nich Briti nesúdia iba korupciu na svojom území, ale aj korupciu, do ktorej sú zapletené pobočky britských firiem kdekoľvek vo svete. Zamestnanec tunajšej dcéry britskej firmy bude teda súdený vo Veľkej Británii. Preto sú investori opatrní,“ upozornil výkonný riaditeľ oddelenia vyšetrovania podvodov spoločnosti Ernst & Young Daniel Bican. Britské zákony i tamojšie reálne kauzy podľa neho hovoria o väzení až do dvadsať rokov a o pokutách v miliónoch eur.
Len naoko
To, že na Slovensku zatiaľ nepyká za korupciu žiaden vrcholový politik, ale len kontrolóri, úradníci či starostovia menších obcí, je podľa R. Kičinu výsledok nedôsledného vymáhania prijatej legislatívy. Jasnými plusmi z posledných rokov sú podľa neho náhodné prideľovanie súdnych prípadov, zverejňovanie rozhodnutí súdov či zmlúv štátu, obcí a štátnych podnikov. Zverejňovanie majetku politikov je viac-menej formálne, obchádza sa zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Chýba zákonná regulácia lobingu, lepšia kontrola financovania politických strán a ochrana nahlasovateľov korupcie.
Transparentnosť v štátnej správe by podľa PAS a TIS mohol zlepšiť verejný register politických nominácií. Nech sa spájajú prešľapy i úspechy štátnych manažérov so stranami, ktoré ich nominovali. Zverejňovať by sa mohli prínosy i odmeny manažérov podnikov vo vlastníctve štátu a obcí. Viac treba podporovať aj nahlasovanie a odhaľovanie korupcie. Napríklad zákonom o ochrane nahlasovateľov korupcie aj s odmenou za zachránené peniaze pre štát. „Zrušiť treba aj trestné stíhanie za ohováranie, aby sa ľudia nebáli ísť proti korupcii tak, ako to už je nielen vo Veľkej Británii či USA, ale aj v Chorvátsku, Estónsku či Rumunsku,“ navrhol R. Kičina.
Voči nepoctivému lobingu by zabralo zavedenie elektronických návštevných kníh na úradoch i v štátnych podnikoch. Nech sa vie, kto tam bol rokovať, s kým a o čom. Plusom by bolo aj verejné pripomienkovanie poslaneckých pozmeňujúcich návrhov. Takto sa obmedzí pretláčanie záujmov lobistov cez poslancov v parlamente. „Väčšinou ide o legislatívne i technicky veľmi jednoduché veci, a tak ich prijatie je len o vôli politikov,“ upozornil P. Nechala. Dodal, že aj pred ostatnými parlamentnými voľbami všetky politické strany sľúbili, že do roka doriešia kontrolu majetku politikov. Výsledok chýba.
Tresty brzdia VIP
K. Randák sa domnieva, že veľkým neduhom boja proti korupcii je to, že sa do nej zapájajú nielen neseriózni politici a biznismeni, ale aj policajti, sudcovia a prokurátori. „Preto majú ľudia zapojení do tejto štátom tolerovanej chobotnice pocit absolútnej bezpečnosti,“ upozornil K. Randák. Najslabším článkom sú podľa neho prokurátori, keď prípad polícii zamietnu v súkromí svojej kancelárie. Nie sú pod takým dohľadom verejnosti ako sudcovia v súdnych sieňach. Príkladom z Česka je bývalý prokurátor Vlastimil Rampula, ktorý teraz obhajuje jedného z najvplyvnejších českých lobistov − Iva Rittiga. Policajt A. Zajonc brzdenie zhora odmietol. Iba pripustil, že slovenská polícia nenachádza u všetkých prokurátorov a sudcov dostatok pochopenia pre náročné korupčné kauzy. Úplne nepriestrelné dôkazy sa v nich hľadajú veľmi ťažko. Niekedy podľa neho nestačí, ani keď polícia nakrúti preberanie úplatku. „Ak obvinený povie, že peniaze sú za niečo iné a nikto iný proti nemu vypovedať nechce, súd ho oslobodí,“ priznal A. Zajonc.
Ani predpisovanie liekov za úplatky od farmaceutických firiem nemohla polícia uzavrieť ako korupčnú kauzu. „Lekári tým, že predpisovali isté lieky na úkor iných práve za úplatky, totiž nič zo svojich bežných činností neporušili. Nakoniec sme to mohli uzavrieť iba tak, že bol porušený zákon o reklame,“ uviedol A. Zajonc.
Problémy v represívnom systéme štátu vidí aj EÚ. Tá vo svojej nedávnej správe o stave korupcie Slovensko okrem iného upozornila, že treba zabrániť bezdôvodnému odvolávaniu predsedov a podpredsedov súdov. K ďalším zásadným zlepšeniam zaradila sprehľadnenie financovania politických strán a potlačenie konfliktov záujmu pri rozdeľovaní eurofondov.
P. Nechala zdôraznil, že boj s korupciou by zlepšilo aj to, ak by mohli policajti hodnotiť prácu prokurátorov a sudcov s tým, že by sa hodnotenia následne zverejňovali. Podľa neho je zlé, že minister vnútra môže bezdôvodne prepustiť ktoréhokoľvek policajta. „Ak dnes nejaký policajt príliš vytŕča, nemusí rátať len s uznaním,“ uzavrel P. Nechala.
Generálnym partnerom TREND Fóra bola Slovenská sporiteľňa, partnermi spoločnosti Ernst & Young a PRK Partners.
„Do korupcie sa zapájajú nielen neseriózni politici a biznismeni, ale aj policajti, sudcovia a prokurátori,“ komentuje bývalý šéf českej rozviedky, ktorý dnes pracuje pre český Nadačný fond proti korupcii, Karel Randák.
„Briti nesúdia iba korupciu na svojom území, ale aj korupciu, do ktorej sú zapletené pobočky britských firiem vo svete,“ upozorňuje výkonný riaditeľ oddelenia vyšetrovania podvodov Ernst & Young Daniel Bican.
„Zrušiť treba trestné stíhanie za ohováranie, tak ako je to už v niektorých štátoch, aby sa ľudia nebáli ísť proti korupcii,“ vraví výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.
