Pokiaľ niekto pečie rôzne pekárske či iné výrobky doma a predáva ich zákazníkom, tieto činnosti vykonáva na Slovensku nelegálne. Problémom je, že štát nad takýmito čiernymi prevádzkami nemá kontrolu, čiže nevie, z akých surovín sa produkty vyrábajú, ani za akých podmienok.
Pred časom napríklad ponúkala koláče cez sociálne siete žena z Ružomberka. Zákazníci zostali sklamaní, keď im priniesla škatuľu s koláčmi, ktoré boli z bežného obchodu. Vynaliezavá žena ich len rozkrájala a nešikovne ozdobila dekoračným sprejom. Oklamaní zákazníci sa potom ťažko dostávali späť k peniazom.
Pritom na predaj pekárských či cukrárských výrobkov sa dlhodobo zameriavajú aj rôzne úrady. Inšpektori regionálnych veterinárnych a potravinových správ napríklad len v marci 2024 vykonali 3 800 úradných kontrol potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Tie prebehli u 1 122 právnych subjektov dovedna v 1 835 prevádzkach.
Nedostatky sa zistili pri 220 kontrolách, z uvedeného počtu bolo zistených 764 nedostatkov. Najviac sa týkali hygieny budov a prevádzky, označovania, ako aj zabezpečenia technologického zariadenia, pracovných pomôcok a hygieny predaja. Kým oficiálne prevádzky je teda možné pravidelne kontrolovať, čierne prevádzky dohľadu štátu úplne unikajú.
Prevádzkareň treba nahlásiť
Podľa zákona o živnostenskom podnikaní je výroba pekárskych a cukrárskych výrobkov remeselnou živnosťou, potvrdil pre TREND Matej Neumann, hovorca rezortu vnútra. „Predaj týchto výrobkov je voľnou živnosťou ako obchodná činnosť. Priestor, kde sa takáto výroba vykonáva, je prevádzkarňou, ako aj miesto, kde sa takéto výrobky predávajú,“ spresnil.
Na zriadenie výrobnej a obchodnej prevádzky je potrebné splniť niekoľko zákonných podmienok (paragraf 17 živnostenského zákona) ako aj disponovať súhlasným stanoviskom Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR).
Rezort vnútra, odbor živnostenského podnikania, a teda príslušné okresné úrady v sídle kraja preverujú každý podnet, ktorý dostanú či už od adresného alebo anonymného oznamovateľa. „Presnú evidenciu nevedieme. Sme v pracovnom kontakte aj so stavovskými organizáciami v danej oblasti za účelom eliminovania nekorektného poskytovania služieb,“ dodal hovorca rezortu.
Pokuta až do 3 319 eur
Povinnosti výrobcov a predajcov týchto výrobkov upravujú viaceré právne normy, osobitne ide o odbornú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť.
„Ak sa kontrolou preukáže, že daná služba sa poskytuje (podľa § 2 živnostenského zákona) sústavne, samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a poskytovateľ služby nemá na to platné živnostenské oprávnenie, ide o neoprávnené podnikanie (§ 64 živnostenského zákona) a môže byť uložená pokuta až do výšky 3 319 eur,“ dodáva hovorca.
Konkrétne, ak je činnosť, ktorú neoprávnene vykonáva fyzická či právnická osoba, predmetom voľnej živnosti, uloží jej živnostenský úrad pokutu až do 1 659 eur. Ak sa to týka remeselnej či viazanej živnosti, uloží pokutu do 3 319 eur.
Konanie o uložení pokuty môže živnostenský úrad v sídle kraja začať len do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom podnikaní fyzickej osoby a právnickej osoby dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od času, keď k porušeniu došlo, uvádza portál podnikam.sk.
Desiatky nelegálnych prevádzok
Ide o celoslovenský problém, ktorý sa vyskytuje vo väčšej či menšej miere v každom z regiónov, uviedol pre TREND predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský.
Napríklad len v Námestove je podľa ich prieskumu aktuálne šesťdesiat nelegálnych podnikateľov predávajúcich koláče, zákusky a iné sladké produkty. V Novom Meste nad Váhom je ich takmer štyridsať. Ak sa v jednotlivých mestách ráta počet nelegálnych výrobcov na desiatky, v celoslovenskom meradle to potom budú stovky alebo tisíce.
Sú to podľa SZPCC alarmujúce čísla. Dohodli preto spolu so zodpovednými orgánmi štátu ďalšie kroky na zadokumentovanie a postihovanie všetkých nelegálnych podnikateľov, nielen vyrábajúcich doma koláče, ale napríklad aj mäsové produkty.
„Čiernych podnikateľov budeme nahlasovať zodpovedným orgánom. V rámci tohto kroku bude, veríme, nasledovať aj úprava legislatívy, aby sa obmedzilo ich fungovanie na trhu. Chceme ich tak motivovať ukončiť svoju činnosť alebo podnietiť k začatiu riadneho legálneho podnikania,“ dodal M. Lapšanský.
Treba sprísniť legislatívu
„V ostatných rokoch sa predaj načierno v segmente pekárstva výrazne rozmohol, potvrdzuje pre TREND aj Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
„Možno k tomu prispelo aj covidové obdobie, keď ľudia veľkú časť dňa museli tráviť doma, kde sa mohli venovať aj pečeniu chleba či zákuskov v domácom prostredí. Časom sa z tejto záľuby mohla stať forma pravidelného alebo občasného zárobku,“ objasnila
Domácka výroba a predaj v žiadnom prípade nemôže spĺňať také vysoké nároky na hygienu, aké sa kladú na schválené pekárenské a cukrárenské prevádzky. „Domáca výroba koláčov a pečiva či chleba má tak značne nerovnaké konkurenčné podmienky oproti profesionálnym výrobcom,“ dodáva J. Holéciová. Napríklad už len pre vysoko nastavené hygienické štandardy majú profesionálni pekári a cukrári vyššie náklady na dodržiavanie hygienických kritérií.
Vzhľadom na vyšší dopyt po koláčoch a pečive vyrobených načierno v domácom prostredí je podľa hovorkyne SPPK dôležité reagovať na tento nežiaduci trend aj legislatívou a sprísniť systém kontroly. „Je to o konkurencieschopnosti aj z pohľadu hygieny a ochrany zdravia obyvateľstva, keďže nevieme, za akých podmienok sa vyrábajú koláče mimo oficiálne schválených prevádzok,“ uzatvorila.
Ďalšie dôležité správy
