Patenty sú indikátorom inovatívnosti (Diskusia)

Patenty sú istým odzrkadlením skutočnej aktivity a reálneho inovačného potenciálu výskumno-vývojových inštitúcií a firiem. Je to parameter, ktorý pre vysoké obstarávacie vstupy a aj náročnosť na udržiavanie nie je efektívne zbytočne nafukovať. V porovnaní s vedeckými publikáciami teda ide o nenadhodnotený objektivizovaný parameter určujúci kvalitu inovačných procesov v sledovanej oblasti alebo v regióne.

Čo hovoria čísla

Podľa štatistík European Patent Office (EPO) Slovensko vlani podalo celkovo 18 (Rumunsko 16) prihlášok, čo predstavuje 3,3 prihlášky na milión obyvateľov. V porovnaní s vyspelými ekonomikami je to žalostne málo. Napríklad Nemecko podalo v minulom roku až vyše 25-tisíc patentov, čo predstavuje vyše tristo prihlášok na milión obyvateľov.

V porovnaní s „ľudským potenciálom" je najefektívnejšou krajinou Švajčiarsko, ktoré podalo až takmer 780 prihlášok na milión obyvateľov. Je to dvestokrát viac v porovnaní so Slovenskom.

A ako je na tom Švédsko, ktoré bolo v analýze European Innovation Scoreboard 2007 Comparative Analysis of Innovation Performance, vypracovanej v rámci iniciatívy PRO INNO Europe pri porovnaní takzvaného sumárneho inovačného indexu, označené za najinovatívnejšiu krajinu? Podalo takmer tristo patentov na milión obyvateľov.

Z porovnania je zrejmá enormne nízka aktivita slovenských výskumno-vývojových pracovísk, ale aj firiem. Možno to vysvetľovať buď nezáujmom a nepochopením ochrany ich duševného vlastníctva, alebo nedostatkom zdrojov na samotnú ochranu.

Druhým možným vysvetlením je nízka aktivita už pri samotnej tvorbe ochrany vhodných produktov. Inými slovami, niet čo ochraňovať - patentovať.

Na zlepšenie súčasného stavu je potrebné podporiť firmy pri vlastnom vývoji a ochrane ich duševného vlastníctva, ale aj vytvoriť podmienky domácim výskumno-vývojovým pracoviskám na preorientovanie sa viac na tvorbu aplikovateľných výsledkov.

Príklad SAV

Napríklad Slovenská akadémia vied (SAV) mala v minulom roku rozpočet skoro dve miliardy korún, pričom získala financie aj z iných zdrojov (6 RP, APVV). Pracovalo v nej 1 590 vedeckých pracovníkov a 611 doktorandov.

Výstupom SAV v uplynulom roku bolo 10 764 rôznych publikácií a prezentácií (z toho 4 528 prezentácií), ako aj 21 611 citácií prác zamestnancov SAV. Priemerne teda jeden zamestnanec vyprodukoval 4,9 výstupu za rok.

Avšak v roku 2007 SAV celkovo prihlásila len sedem vynálezov na patentové konanie a z toho v zahraničí len tri. Zarážajúci je pomer výstupov k reálne aplikovaným výsledkom, ktoré sú ochránené v zahraničí: na jednu patentovú prihlášku prislúcha až 3 588 vedeckých publikácií a prezentácií!

Je naozaj otázne, či je tento pomer vhodný pre rozvoj Slovenska, najmä v období budovania znalostnej ekonomiky, ktorá by mala byť postavená aj na aplikovateľných výsledkoch vedy.

Výročná práva o činnosti SAV za rok 2007 však obsahuje, žiaľ, len jedinú relevantnú informáciu o realizovaných patentoch. Podľa správy je prínos Ústavu materiálov a mechaniky strojov 72-tisíc eur ročne od roku 2004, a to vďaka úspešnej spolupráci s rakúskym partnerom.

Znamená to, že Ústav materiálov a mechaniky strojov je dlhodobo aktívny práve v sústreďovaní svojho zamerania na reálne požiadavky praxe. Odrazom tohto konštatovania je aj skutočnosť, že až polovica prihlášok na patentové konanie v zahraničí za rok 2006 v rámci SAV je práve z tohto ústavu. Aktivita iných zložiek SAV v aplikovanom výskume a vývoji je, žiaľ, nízka.

Koho treba podporiť

Detailná analýza patentovej aktivity všetkých výskumno-vývojových pracovísk by priniesla reálny prehľad o pracoviskách, ktoré produkujú reálne použiteľné výsledky v priemyselnej praxi. Práve tieto patentovo aktívne výskumno-vývojové organizácie by sa mali podporovať.

Súčasný systém paradoxne podporuje najmä publikačne potentné pracoviská, pričom si však treba uvedomiť, že patentovanie vyžaduje obmedzenie zverejňovania výsledkov vo vedeckých časopisoch. Znamená to, že snaha o tvorbu reálne využiteľných výsledkov paradoxne spôsobuje zníženie akceptovaných publikačných výstupov.

Pravdaže nie každý patent nájde aj skutočné reálne uplatnenie. Patent je však nevyhnutnou podmienkou aplikácie vynálezu v praxi. Je preto potrebné nadštandardne podporiť aplikačný výskum a vývoj tak, aby jeho výsledky boli použiteľné v praxi. Keď sa už tak často na Slovensku hovorí o budovaní znalostnej spoločnosti.