Slovensko patrí medzi krajiny s nižšou mierou prerozdeľovania. Príjmy verejnej správy dosahujú približne tretinu HDP, zatiaľ čo priemer EÚ je zhruba 45 percent. Krajina sa striktne drží konceptu sociálneho štátu na európsky spôsob, no nastavenie verejných príjmov zodpovedá skôr liberálnemu konceptu malého štátu. Problémom tak nie sú len každoročne produkované fiškálne schodky, ale aj zhoršujúca sa kvalita vzdelávania či zdravotného servisu a nárast štrukturálnych dlhov na miestnej úrovni.
Preto sa krajina bude musieť rozhodnúť, ktorou cestou sa vydá. Buď výrazne zvýši odvodovú záťaž alebo do financovania verejných služieb zapojí občanov. Respektíve si vyberie určitý mix týchto dvoch možností.
Proti zvyšovaniu priamych poplatkov v zdravotníctve či školstve hovoria politické dôvody. Teda neschopnosť či neochota politikov povedať občanom, že namiesto anonymného zdaňovania budú platiť niečo aj priamo z vlastných peňaženiek. Spoluúčasť má pritom mnohé výhody – možno ňou ovplyvňovať motivácie (učiteľov i študentov, lekárov i pacientov) a zvyšovať efektívnosť systému. Súčasné nastavenie motivuje k presnému opaku – plytvaniu a zahlcovaniu.
Ďalším dôvodom je slabšia efektivita výberu niektorých daní. Príkladom je daň z pridanej hodnoty. Keby sa Slovensko v úspešnosti jej výberu dotiahlo na priemer štátov OECD, pozitívny efekt by prevýšil jedno percento výkonu ekonomiky.
No k zvyšovaniu niektorých daní určite príde. Zrejme sa sčasti dotknú spotreby, najmä návykových látok. No tu sú už možnosti obmedzené. Pri spotrebných daniach je Slovensko na úrovni EÚ. Oveľa väčším pokušením pre politikov bude siahnuť tam, kde je tunajšie zdaňovanie oproti európskemu trendu výrazne nižšie. A to sú priame dane (z príjmov fyzických a právnických osôb), majetkové dane a daň z práce, čiže odvody.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2012, ktorá bola súčasťou TRENDU č. 48.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto na titulke - Pavel Danko
