Parabolické ceny ropy spôsobia, že ECB infláciu neskrotí. Vysoké úroky však do eurozóny neprídu

Vo štvrtok popoludní Európska centrálna banka (ECB) ohlásila to, čo sa očakávalo – kvantitatívne uvoľňovanie sa od júla skončí a začne sa zvyšovanie úrokových sadzieb. Éra extrémneho monetárneho uvoľňovania upadne do histórie.

Na vyššie náklady pre dlžníkov a omnoho menej likvidity pre rizikové subjekty reagoval trh okamžite. Dlhopisy európskych krajín vyslal na najnižšie úrovne za posledných osem rokov. Situácia je tam, kde bola pred oficiálnym ohlásením kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré za sedem rokov navýšilo bilanciu ECB o takmer päť biliónov eur. Zadlženie periférnych krajín sa však ešte zvýšilo.

Dôvodom prudkého oslabenia talianskych, španielskych, ale aj nemeckých dlhopisov, je, že centrálna banka nepredstavila žiadny mechanizmus, ako plánuje reagovať na ich ďalší pokles. V praxi to znamená, že neexistuje žiadna dohoda, ako zabrániť ich možnému prepadu podobnému z rokov 2011 a 2012.

Fragmentácia eurozóny sa opäť stane horúcou témou. To však zďaleka nebude jediný problém, pred ktorým bude centrálna banka stáť. Na jednej strane je tu rastúca inflácia, na druhej strane spomaľujúci sa ekonomický rast. ECB si bude musieť vybrať, či chce bojovať s jedným, alebo s druhým problémom. Oba naraz poraziť neodkáže. O svoje náboje počas dlhého obdobia odsúvania problémov do budúcnosti už prišla.

Ropa bude dlhodobo drahšia  

Okrem oznámenia radikálnej zmeny monetárnej politiky prišla centrálna banka aj s novými odhadmi inflácie. Tie prirodzene ďalej vzrástli. Čo je horšie, už ani ona sama neočakáva, že rast cenovej hladiny poklesne pod dve percentá počas najbližších troch rokov.

S ohľadom na minulé skúsenosti je stále možné odhady ECB požadovať za extrémne optimistické. Európania tak pravdepodobne budú strácať svoje peniaze dlhšie, ako sa očakáva. To je aj dôvod, prečo by mali svoje investície diverzifikovať do amerického dolára.

Dôvodom sú najmä energie, ktorých vyššie ceny budú Európanov kváriť ešte roky. Goldman Sachs očakáva, že cena ropy sa v najbližšom roku bude pohybovať na úrovni zhruba o 15 dolárov vyššej, až kým sa opäť nezosúladí dopyt s ponukou po odstrihnutí sa od ruskej suroviny.

Jeden z najväčších obchodníkov s komoditami na svete, Trafigura, tvrdí, že v treťom kvartáli môže cena ropy vzrásť na nové historické rekordy, teda nad 150 amerických dolárov za barel. „Máme tu kritickú situáciu,“ povedal Jeremy Weir, CEO spoločnosti.

Vysoké ceny ropy alebo ktoréhokoľvek ďalšieho tovaru bežne spôsobujú, že nadmerné zisky výrobcov sú stimulom pre nové investície. Tie navyšujú výrobné kapacity a cena tovaru následne poklesne. V súčasnosti sa však nič také nedeje z troch dôvodov.

Prvým je agenda klimatickej zmeny, ktorá stigmatizuje investície do fosílnych palív. Druhým sú sankcie proti Rusku a ďalším producentom, ktoré znižujú ponuku. A tretím sú dane z nadmerných ziskov ropných spoločností, ktoré výrazne znižujú potenciál nových investícií. Ponuka ropy a ropných produktov preto ostane pomerne obmedzená.

ECB infláciu neskrotí

Vyššia cena ropy a ostatných energií sa stane minimálne v Európe novou normou, ktorá bude pôsobiť ako daň na spotrebiteľov. Odhady ECB naznačujú, že už teraz ich zaťažila na úrovni 1,3 percenta národného príjmu. Táto daň bude ďalej brzdiť ekonomický rast a zvyšovať infláciu.

V apríli až tri štvrtiny cien tovarov vzrástli o viac ako dve percentá. To ukazuje, že inflácia sa z energií dostáva aj do cien ostatných produktov. Výrobné ceny vzrástli neuveriteľným tempom 37 percent ročne a k inflácii prispeli až o štyri percentuálne body.

Pri rastúcich cenách energií a ich prelievaní sa do jadrových cien musí ECB radikálne zvyšovať úrokové sadzby. Rovnako ako Nemecko počas energetickej krízy v 70. rokoch. Tým zastavilo infláciu a spôsobilo iba miernu recesiu. Avšak Taliansko a Francúzsko zvolili iný scenár – nechali infláciu narásť, následne museli dvíhať úroky omnoho viac, čím spôsobili ťažkú recesiu.

ECB by rada nasledovala príklad z Nemecka, problémom však je, že nemôže.

Úroky vzrastú iba málo