Papierové zlato: Blíži sa koniec obchodovania s niečím, čo ani neexistuje

Darí sa však aj rope. Minulý týždeň ceny ropy v obidvoch prípadoch prekročili hodnoty predtým zaznamenané v decembri 2014. Cena Brentu dosiahla 70,05 dolára za barel a cena WTI 64,77 dolára za barel.

Vyššia cena znamená viac ropy

Cena severomorskej ropy Brent sa minulý týždeň vo štvrtok prvýkrát za vyše tri roky dostala nad 70 dolárov (58,25 eura) za barel (159 litrov). Dôvodom je najmä obmedzenie produkcie zo strany Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a rastúci dopyt znížili globálne zásoby komodity.

Potom síce nasledoval pokles ceny pod 70-dolárovú hranicu, no ďalšiu podporu získala cena ropy z USA, kde Federálny úrad pre energetiku (EIA) oznámil, že zásoby ropy klesli v týždni do 5. januára takmer o päť miliónov barelov.

Okrem toho klesla aj produkcia v Spojených štátoch, s čím ekonómovia nepočítali. Opačný vplyv na vývoj cien ropy mali informácie o stave pohonných látok v USA aj Ázii. Ako sa ukazuje, objem zásob palív je stále vysoký a v niektorých prípadoch sa zásoby pohonných látok zvýšili. Napríklad v USA vzrástli zásoby benzínu o 4,1 milióna barelov.

Ceny ropy pokračovali v raste aj na začiatku tohto týždňa, pričom cena Brentu sa znovu dostala nad 70 dolárov za barel. Trhy tak ignorovali najnovšie informácie o raste počtu aktívnych ropných vrtov v Spojených štátoch a Kanade.

Ich rast pritom signalizuje, že produkcia ropy bude v Severnej Amerike v nasledujúcom období rásť. Podľa spoločnosti Baker Hughes počet aktívnych vrtov v USA v minulom týždni vzrástol o ďalších 10 na celkovo 752. Podobný vývoj zaznamenali aj v Kanade. Tamojšie ropné firmy minulý týždeň prudko zvýšili počet aktívnych ropných vrtov na 185. To je najvyššia úroveň za posledných 10 mesiacov.

Analytici upozorňujú, že po období rastu, ktorý ceny ropy zaznamenávajú od decembra, možno očakávať pokles. Pri vyšších cenách totiž budú americké firmy zvyšovať svoju ťažbu z bridlíc. Tá je finančne náročnejšia, a preto sa vypláca práve pri vyšších cenách komodity.

Ceny pod taktovkou Číny

Čínska ekonomika zaznamenala minulý rok prvý medziročný rast HDP od roku 2010. To sa okrem iného prejavilo v dovoze komodít do krajiny. Dovoz ropy vlani napríklad medziročne stúpol o 10 percent na priemerných 8,43 milióna barelov denne a prekonal tak dovoz doteraz vedúcich USA.

Dovoz železnej rudy do Číny vzrástol medziročne o 5 percent na 1,07 miliardy ton. Vývoz pritom klesol o 30,5 percenta na 75,43 milióna ton. Dovoz medenej rudy stúpol o 2,3 percenta na rekordných 17,35 milióna ton a dovoz zemného o 27 percent na nové maximum 68,57 milióna ton.

Dovoz uhlia vzrástol o 6,1 percenta na 270,9 milióna ton. Dovoz sójových bôbov vzrástol vlani o 14 percent na 95,54 milióna ton, čo predstavuje takmer dve tretiny svetového obchodu s touto komoditou. Keďže Čína, najľudnatejšia krajina sveta s druhou najväčšou svetovou ekonomikou, je najväčším svetovým dovozcom surovín, bude určovať cenové trendy na komoditnom trhu aj v tomto roku.

Zdroj: SITA/AP

Kovy dražejú

Cena medi zdražela na začiatku tohto týždňa na Londýnskej burze kovov (LME) o viac ako dve percentá na 7 262 dolárov za tonu, čo je najviac od vlaňajšieho 13. novembra. Nahor mieria aj ceny ďalších priemyselných kovov s výnimkou cínu. Cena zinku stúpla už na 3 436 dolárov za tonu (pred rokom to bolo 2 734 dolárov), najvyššie od augusta 2007.

Zo všetkých priemyselných kovov sa však najviac darí niklu. Jeho produkcia síce dosahuje rekordné čísla, no dopyt je vyšší ako prírastky. Na začiatku týždňa sa tona obchodovala na LME za 12 835 dolárov (vlani to bolo 10 212 dolárov), dosiahol nakrátko až hodnotu 12 970 dolárov. Bank of America Merrill Lynch predpovedá, že v deficite trh s týmto kovom zotrvá aj v tomto roku. Zásoby kovu sú najnižšie od predvlaňajšieho novembra.

Na zdražujúcich sa kovoch a ďalších komoditách sa vezú aj akcie spoločností, ktoré tieto komodity ťažia. Napríklad akcie Glencore sa dostali najvyššie za viac ako päť rokov.

Papierovému zlatu odzvoní

Zlato pokračuje vo svojom raste ceny. Nie dramaticky, ale vytrvalo. V súčasnosti sa v New Yorku obchoduje troyská unca za 1 341,36 dolára a pohybuje sa v blízkosti štvormesačných maxím. Vo všeobecnosti sa však predpokladá, že americká centrálna banka (Fed) nebude počas prvého štvrťroka meniť úrokové sadzby kvôli pretrvávajúcej nízkej inflácii.

Šéf newyorského Fedu William Dudley dokonca očakáva, že celý rok 2018 bude z hľadiska menovej politiky nudný. Trh počíta s tým, že Fed tento rok mierne zvýši sadzby trikrát. Cena zlata by sa tak dramaticky meniť nemala, no analytici predpokladajú, že sa bude v priebehu tohto roka posilňovať najmä kvôli rastúcemu dopytu po fyzickom kove. Papierovému zlatu sa totiž pomaly časy prosperity končia.

Podľa štatistík bolo v Londýne v roku 2016 zobchodovaných na trhu zlata v London Over-the-Counter (OTC) 1,5 milióna ton zlata. Objem v roku 2016 na New Yorku COMEX dosiahol 57,5 milióna zmlúv rovnajúcich sa 179-tisícom ton zlata.

V histórii ľudstva bolo celkovo vyťažených 180-tisíc ton zlata, ktoré sú väčšinou v trezoroch centrálnych bánk a nie je určené na obchodovanie. Obchoduje sa tak s poukážkami na zlato, ktoré nie je možné dodať. Obchoduje sa tak so zlatom, ktoré v skutočnosti neexistuje. Papierové obchodovanie je tak možné označiť ako obyčajný podvod. Keby totiž všetci majitelia zlatých certifikátov chceli vymeniť svoj papier za skutočné zlato, bolo by uspokojených maximálne 10 percent z nich.

Ďalším faktorom podporujúcim rast ceny zlata môže byť rast dopytu, najmä v dvoch krajinách, v ktorých je žltý kov najobľúbenejší. V Indii, ktorá je dlhodobo druhý najväčší spotrebiteľ zlata na svete, vlani vzrástol dovoz zlata o 67 percent. V Číne na konci roka dopyt tiež rástol. V novembri medziročne o 40 percent.

Čína a India sú určite pre trh so zlatom dôležité, rovnako dôležité ale bude, aby sa k tomuto trendu pridali aj ostatné veľké trhy, ako sú USA a Európa, prípadne aj iné ázijské krajiny.