V roku 2016 strávi podnikateľ 140 hodín byrokraciou, bez ktorej nemôže podnikať. Aby jeho firma fungovala, musí tento podnikateľ urobiť 75 rôznych administratívnych úkonov.
Nad papiermi tak strávi ročne jeden pracovný mesiac a stojí ho to 1 471,5 eura ročne, teda 122,60 eura mesačne. K tomu, aby firma vznikla, musí urobiť dodatočných 28 krokov, ktoré jej zaberú 30,5 hodiny.
Deň byrokracie je dnes
Zistili to analytici INESS, ktorí v novom projekte Byrokratický index zhodnotili kvalitu vymožiteľnosti práva, infraštruktúry, či daňových zákonov z pohľadu podnikateľa. V spolupráci s odborníkmi z rôznych oblastí identifikovali všetky administratívne úkony, ktoré štát vyžaduje od firmy. Týmto úkonom priradili časovú a finančnú náročnosť.
V Byrokratickom indexe jednoduchou a prehľadnou kvantifikáciou zviditeľnili byrokratickú záťaž. Analytik Inšitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Martin Vlachynský povedal, že v nasledujúcom roku chcú zhodnotiť zmenu v indexe, a tak posúdiť proklamovanú snahu vlády zlepšovať podnikateľské prostredie.
Rokujú s viacerými think tankmi z iných európskych štátov s cieľom, aby sa Byrokratický index podarilo rozvinúť do medzinárodného rebríčka.
Zároveň sa spolu so zahraničnými partnermi rozhodli vyhlásiť 29. september za Medzinárodný deň byrokracie. V tento deň sa narodil Ludwig von Mises. Okrem iného bol jedným z prvých ekonómov, ktorý systematicky skúmal fenomén byrokracie. Toto skúmanie pretavil do knihy Bureaucracy.
„Chceme vybudovať tradíciu každoročného pripomenutia si času strateného zbytočným papierovaním,“ povedal M. Vlachynský. Dnešný deň ma byť morálnym povzbudením pre podnikateľov, účtovníkov, úradníkov, právnikov a všetkých ľudí, ktorí sú nútení svoj drahocenný čas obetovať na oltár byrokracie pri vypĺňaní tlačív, formulárov a dokumentov.
Modelový príklad
Papierovú byrokraciu INESS ilustroval na fiktívnej firme Brána do neba s.r.o. Táto firma sa zaoberá výrobou brán, plotov a iných kováčskych a zámočníckych výrobkov. Má 4 zamestnancov, pričom v priebehu roka jedného zamestnanca prepustí a jedného príjme.
Ročný obrat je 300-tisíc eur, zisk pred zdanením 15-tisíc eur. Firma je platca DPH, prijíma hotovosť, neimportuje ani neexportuje materiál a tovar mimo trhov EÚ. Firma produkuje odpad, vrátane chemikálií a elektroniky. Firma vlastní jedno dodávkové vozidlo so 100kW motorom s jedným dedikovaným vodičom z radu zamestnancov. Firma sídli a má prevádzku vo vlastnej budove.
Pri rátaní indexu INESS postupne preskúmal všetky relevantné administratívne povinnosti: administrácia zamestnancov, daní (ale nie účtovníctvo ako také), nakladanie s odpadmi, BOZP a ďalšie. Ako časový odhad použili expertný odhad odborníkov a ľudí z praxe (účtovníkov, manažérov odpadového hospodárstva ).
Pri všetkých činnostiach predpokladali, že sa vykonávajú interne. Tam, kde to nie je možné (je potrebný certifikovaný dodávateľ, napríklad revízia elektrických prístrojov), vychádzali z cenníkov dostupných na internete.
Finančné náklady získali prepočtom celkového času na priemernú hodinovú superhrubú mzdu v hospodárstve (prvý štvrťrok 2016) podľa Štatistického úradu a prirátali prípadné poplatky.
Pri jednorazových úkonoch predpokladali, že sa vzhľadom k životnému cyklu firmy udejú raz za 4 roky (napríklad registrácia nového vozidla). Výnimkou sú jednorazové povinnosti spojené so založením firmy – tie evidovali samostatne, mimo hlavný index.
Ťažký šanón povinností
Celá papierová administratíva pri modelovej firme má až 652 strán. Pre podnikateľa nejde len o stratu času, ale znamená to preňho aj veľké finančné náklady.
Ako rastie administratíva ilustroval Ján Solík, predseda Zduženia mladých podnikateľov Slovenska na príklade nového zákona o odpadoch.
„Ten prikazuje každému, kto produkuje odpad, aby ho triedil a nahlasoval na ministerstvo. Ak si podnikateľ vytlačí leták, musí sa zaregistrovať na ministerstve. To isté platí, ak dovezie zo zahraničia zabalený tovar.“
Situácia sa podľa jeho slov vôbec nezlepšuje. Keď ubudne jedna byrokratická povinnosť, štát ju nahradí inou, ktorá podnikateľov zaťaží ešte viac.
Tomáš Smutný, konateľ firmy HUMANex, ktorá sa zaoberá upratovacími a banquetingovými službami pre hotelierstvo vymenoval, koľko byrokracie musí zvládnuť mzdárka v jeho firme.
„Pri jednom zamestnancovi musí urobiť až 84 úkonov.“ Najviac jeho firmu zaťažuje štát byrokraciou v troch oblastiach, kde svoje povinnosti prenáša na firmy. Jeho firma musí vyriešiť mesačne až 80 exekúcií, ktoré posielajú exekútori na zamestnancov. „V týždni vybavovaním tejto agendy strávi mzdárka jeden a pol dňa,“ pripomenul.
Ďalším problémom je platenie sociálnych odvodov z dohôd o brigádnickej činnosti študentov, ktorí si uplatnia v čestnom vyhlásení výnimku zo sociálneho poistenia. Uplatnia si ju aj u iného zamestnávateľa a potom musí firma dodatočne doplatiť odvody a zaplatiť pokutu zo Sociálnej poisťovne.
„Príkladom ukážkovej byrokracie je odpočítateľná položka na zdravotné odvody. Ak si zamestnanec v mojej firme pracujúci za minimálnu mzdu túto položku uplatňoval pol roka a potom odišiel k inému zamestnávateľovi, kde má napríklad príjem 800 eur, po ročnom zúčtovaní zdravotného musí moja firma doplatiť zdravotné za firmu a aj za bývalého zamestnanca.“
