Banky škrtajú pobočky po celom Slovensku, no najmä v Bratislave. Otvorte si aplikáciu, prosím

Slovensko bolo  okolo roku 2012 „svet kešu“, teda „analógový“ svet. Je pomerne ťažké si predstaviť, čo presne to znamená, no vývoj počtu bankových pobočiek naznačuje, že klienti kamenné prevádzky vo veľkom využívali.

Práve v roku 2012 sa po rokoch poklesu začal počet kamenných pobočiek bánk zvyšovať. Nasledujúce roky neustále rástol.

Tento trend sa ale úplne otočil. Počet pobočiek naposledy rástol v roku 2016, keď sa v porovnaní s rokom 2015 celkový počet pobočiek zvýšil o dve. Odvtedy sa z ulíc stratilo približne 250 pobočiek, teda zruba pätina. Na konci septembra tohto roka tak na Slovensku mali banky celkovo 1 042 pobočiek a nižších organizačných jednotiek.

Národná banka Slovenska aktuálne zverejňuje údaje o počte pobočiek od roku 2003 a maximum odvtedy dosiahol v roku 2016. Na konci septembra 2016 bolo na Slovensku 1 299 pobočiek a nižších organizačných jednotiek.

Škrty najmä v Bratislavskom kraji

Medzi tretím kvartálom 2016 a tretím kvartálom 2021 najviac pobočiek ubudlo v Bratislavskom kraji, nasledoval Trnavský kraj. V týchto regiónoch bol najvýraznejší absolútny a aj relatívny úbytok pobočiek.

Západ krajiny ťahá najmä Bratislavský kraj, nie je prekvapením, že najviac pobočiek ubudlo práve v tejto oblasti. Najviac pobočiek totiž poskytuje priestor na najväčšie úspory. Kým v rámci celej krajiny zmizla z ulice zhruba každá piata pobočka, v prípade Bratislavského kraja to bola zhruba tretina pobočiek.

V každom kraji bez ohľadu na jeho veľkosť ubudlo v sledovanom období viac ako jedenásť percent prevádzok. Najmenej bankových kontaktných miest ubudlo v Nitrianskom kraji, kde ubudlo 11,41 percent pobočiek a nižších organizačných jednotiek, ktoré neposkytujú celý rozsah služieb štandardnej pobočky.

Veľmi podobný pokles majú na konte Prešovský a Žilinský kraj. Vo všetkých týchto krajoch zmizlo počas päťročného obdobia medzi tretím kvartálom 2016 a tretím kvartálom 2021 sedemnásť kamenných kontaktných miest.

Tieto snahy bánk sú pochopiteľné. Finančné inštitúcie postupne digitalizujú procesy a snažia sa o to, aby sa na raste bankového biznisu podieľalo čoraz menej bankových pracovníkov a aj budov.

Digitalizácia je jednoznačný trend, ktorý prevádzku zlacňuje. Pre banky je dôležité, aby klienti využívali digitálne služby, ktoré banky pripravili. Inými slovami, ak banka umožní, aby si klienti vzali úver online, potrebuje ich presvedčiť, aby úver skutočne aj digitálne čerpali. V opačnom prípade poskytnutie úveru digitálna modernizácia iba predražuje, keďže je naďalej potrebná aj pobočka a pracovník, ktorý sa klientovi bude venovať.

Pobočky sú stále potrebné, nezmiznú

S každou digitálnou inováciou sa znižuje počet ľudí, ktorí pobočku budú potrebovať a využívať, no takíto klienti stále existujú. To je aj skúsenosť, ktorú za sebou má skupina Poštovej banky. Tá počas roka 2021 dokončila výmenu pozícii svojich značiek a pobočkovú sieť Poštovej banky prebrala 365.bank.

Andrej Zaťko, predseda predstavenstva spoločnosti, v júni pri predstavení tejto zmeny upozornil na to, že klienti dovtedy čisto digitálnej 365.bank mali záujem o pobočky napriek tomu, že vstupovali do digitálnej banky. Dôvodom sú podľa jeho slov najmä hotovostné operácie, teda vklady a výbery. Týchto operácií je podľa neho stále pomerne veľa.

Stále platí, že banky na rozvoj svojho biznisu pobočky potrebujú. Bez pobočky je totiž takmer nemožné poskytnúť hypotekárny úver. Práve 365.bank v súčasnosti predstavila produkt, ktorý marketingovo označuje ako digitálnu hypotéku, no aj v tomto prípade je na podpis zmluvy potrebná návšteva pobočky.

Teoretickou možnosťou je využitie elektronického podpisu. Ten na Slovensku nie je dostatočne rozšírený na to, aby banky mohli mať ambíciu rásť na hypotekárnom trhu aj bez pobočiek. Elektronický zaručený podpis ponúka napríklad aj občiansky preukaz s čipom, na toto riešenie sa ale bankový sektor nespolieha.

Ku koncu septembra tohto roka bolo na Slovensku platných viac ako 3,6 milióna občianskych preukazov s čipom, no vydaných platných certifikátov na vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu bolo len viac ako päťstotisíc.

Ďalším problémom je aj to, že technické riešenie spojené s elektronickým občianskym preukazom sa nedá použiť so smartfónmi a tabletmi. Pre banky je teda v podstate nezaujímavé.

Napriek tomu, že sadzby úverov na bývanie sú na Slovensku rekordne nízke, pre slovenské banky je hypotéka nosným produktom.

Okrem hypoték je pre banky problém dostať do digitálneho prostredia aj konsolidačné úvery, teda pôžičky, ktoré združia viacero úverov do jedného. V tomto prípade ide o pomerne zložitý produkt, ktorý je pre finančné inštitúcie komplikovaný. Aj preto sa nedá očakávať, že pobočky zmiznú.

Slovensko má aj nezaujímavé okresy

Určiť správnu veľkosť pobočkovej siete je pomerne náročné. Každá pobočka si totiž musí na svoje fungovanie zarobiť. Predstavitelia 365.bank počas tlačovej konferencie o zmene pozícií svojich značiek uviedli, že jedna pobočka potrebuje aspoň dvetisíc klientov, pričom by aspoň tridsať až štyridsať percent malo byť aktívnych. V takom prípade je jedna pobočka zisková v horizonte troch až piatich rokov.

Vzhľadom na to, že je potrebný určitý počet klientov na to, aby sa pobočka uživila, na Slovensku sú okresy, v ktorých banky takmer nie sú prítomné. Výnimkou je Prima banka, ktorá svoj podnikateľský model a aj komunikáciu smerom ku klientom opiera aj o to, že aspoň jednu pobočku má v každom okrese. Najmenej pobočiek bánk teda je v okrese Medzilaborce, kde už okrem Prima banky je len jedna pobočka VÚB banky.

Relatívne malý počet pobočiek je aj v ďalších okresoch. Celkovo len tri pobočky má ďalších sedemnásť okresov. Naopak, v Bratislave je pobočiek, samozrejme, najviac, je ich celkovo 159. Je to výrazne viac ako v Košiciach. Vo všetkých košických mestských častiach je celkovo 69 pobočiek a nižších organizačných jednotiek.

To, že napríklad v Medzilaborciach banky nemajú svoje pobočky, nie je veľkým prekvapením. Počet obyvateľov okresu sa ráta v jednotkách tisícov a tento región je na zozname najmenej rozvinutých regiónov.

Miera nezamestnanosti v okrese bola ku koncu septembra tohto roku 13,12 percenta, teda takmer dvojnásobná v porovnaní s celonárodným priemerom, ktorý je na úrovni 7,09 percenta.

V Prešovskom kraji sú navyše relatívne najnižšie mzdy, čo môže byť pre banky problém napríklad pri predaji hypoték. Pre banky sú, samozrejme, atraktívnejšie relatívne bohatšie regióny, pretože existuje predpoklad, že v týchto oblastiach predajú viac služieb. V Prešovskom kraji bola výška priemernej mzdy 1 007 eur, kým napríklad v Bratislavskom kraji to bolo 1 530 eur.

Najväčšie banky zavreli desiatky miest

Najviac pobočiek majú, samozrejme, najväčšie banky. Slovenská sporiteľňa má aktuálne 205 pobočiek, VÚB banka ich má 180 a Tatra banka má celkovo 143 pobočiek a nižších organizačných jednotiek.

Nasleduje ČSOB a práve Prima banka. Práve Prima banka a tiež 365.bank majú v súčasnosti viac pobočiek ako v roku 2016. Prima banka práve preto, že sa rozhodla byť prítomná v každom okrese a 365.bank podľa vlastných slov zvyšuje počet pobočiek na počet, ktorý považuje za optimálny.