Zábavne vyznieva pred rokmi medializované trestné stíhanie dôchodkýň, ktoré doma hrali kartové hry o drobné. Cyperskí predstavitelia tento týždeň spresnili, že tender na výstavbu a prevádzkovanie kasínového rezortu prebehne v lete. Licencia pre subjekt bude udelená na 30 rokov, pričom počas prvých 15 rokov bude mať exkluzivitu.

Cyprus si od tohto kroku sľubuje prílev turistov, príjmy z udelenia licencie, vyššie príjmy z korporátnych daní, daň z hazardu a podobne. Aj to je spôsob, ako naplniť štátnu kasu a plniť tak požiadavky Trojky veriteľov.

Pozornosť sa však tento týždeň venuje podobne ako v tých predošlých najmä centrálnym bankám. Ešte v stredu zaujala pomerne jastrabia zápisnica britskej Bank of England. Minútky zo stretnutia odhalili úvahy centrálnych bankárov o postupnom zvyšovaní úrokových sadzieb, ktoré by sa malo začať skôr, než sa pôvodne predpokladalo.

Zaujímavejšia je však menová politika v eurozóne, od ktorej sa odrážajú aj naše banky pri stanovovaní úrokových sadzieb na svojich produktoch. Zníženie základnej úrokovej sadzby pokladáme na základe vyjadrení predstaviteľov ECB za veľmi pravdepodobné. Základná sadzba ECB by tak v júni mohla poklesnúť na 0,10, respektíve 0,15 percenta. Hoci tento krok ECB očakávame, považujeme ho len za symbolický a bez výraznejšieho dopadu na trhy.

V prípade zníženia depozitnej sadzby do záporu však treba byť už opatrnejší. Nevylučujeme, že ECB k takémuto kroku pristúpi, ale potenciálne dopady sú ťažko predvídateľné. Centrálni bankári by tak vstúpili do neprebádaných vôd. Po vypuknutí globálnej hospodárskej krízy pristúpili k záporným depozitným sadzbám v Európe len dve škandinávske banky, a to švédska a dánska.

ECB hovorí o možnom znížení depozitnej sadzby do záporu najmä v súvislosti so svojou snahou naštartovať medzibankový trh. Ak by totiž komerčné banky museli za svoje úložky v ECB platiť, mali by logicky radšej uprednostniť ich umiestnenie na medzibankovom trhu či poskytnutie podnikateľským subjektom vo forme úverov.

Dopad rozhodnutia ECB na obyvateľstvo bude v každom prípade skôr nepriamy. Ak sa ECB v júni odhodlá k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky v akejkoľvek podobe, na trhu sa zrejme dočkáme ďalšieho oslabenia eura. To pocítia nielen exportéri a firmy, ale aj ľudia a ich peňaženky.

Okrem toho ECB zvažuje predĺženie intervalov pre svoje zasadnutia zo štyroch na šesť týždňov. Inak povedané, ECB by nerozhodovala o menovej politike dvanásťkrát do roka, ale len osemkrát. Chce tak získať viac času na vyhodnotenie dát, predikcií a naplánovanie svojich krokov. Zároveň by tak ECB obmedzila volatilitu kurzu eura, ktorá sa v čase zasadnutí zvyšuje.

Okrem toho by menej časté zasadnutia umožnili centrálnym bankárom spísať, odklepnúť a zverejniť minútky (teda zápisnicu) z týchto stretnutí. Menej zasadnutí do roka nie je na poli centrálnych bánk ničím výnimočným, podobne funguje napríklad americký Fed, ale aj česká ČNB.

Gréci dostali pred víkendom dobrú správu od agentúry Fitch, ktorá vylepšila ich ratingové hodnotenie o jeden stupeň na úroveň B so stabilným výhľadom. Rating Grécka je však aj naďalej hlboko v špekulatívnom pásme a od investičného ratingu ho delí päť stupňov.

Maďarská dlhová agentúra (ÁKK) oznámila, že svoje finančné potreby pokryje v tomto roku už len prostredníctvom emisií dlhových cenných papierov denominovaných v maďarských forintoch. Pôvodný plán ÁKK počítal do konca roka s vydaním FX dlhopisov v objeme viac ako 400 miliárd forintov (1,3 miliardy eur), ktoré však napokon nahradia aukcie dlhopisov v lokálnej mene. Maďarsko by týmto rozhodnutím malo zvýšiť podiel dlhu denominovaného vo forintoch zo súčasných 59 percent na 65 percent ku koncu roka. Správa v úplnom súlade s maďarskou politikou „čo je doma, to sa počíta“.

Euro sa voči doláru vo štvrtok dostalo na dohľad dlhodobého kĺzavého priemeru na úrovni 1,3636 EURUSD. Ak by spoločná mena eurozóny prelomila túto technickú úroveň, môžeme očakávať jej ďalšie oslabovanie. Zatiaľ sa tak ale nestalo a euro sa voči doláru drží v okolí hladiny 1,3650 EURUSD. Vo štvrtok tak stratilo na sile – 0,2 percenta.

Vývoj na európskych akciových trhoch bol vo štvrtok zmiešaný. Nemecký DAX a francúzsky CAC skončili v pluse o dve desatiny percenta, no taliansky MIB výrazne zaostal. Víkendové voľby do Európskeho parlamentu by podľa prieskumov nemuseli dopadnúť dobre pre stranu talianskeho premiéra Mattea Renziho, čo znižuje dôveru v jeho schopnosť presadiť sľubované reformy. Taliansky MIB tak vo štvrtok stratil na sile – 1,1 percenta.

Český a najmä slovenský akciový trh rozhodne nepatria medzi prekypujúce aktivitou. Česká burza sa však čoskoro rozrastie o nový akciový titul a to podobne ako na jeseň opäť z radov výrobcov alkoholických nápojov. Vo štvrtok sa uzavreli knihy pre prvotný úpis akcií (IPO), no konečná upisovacia cena zatiaľ nebola oznámená. Podľa prvých informácií sa však o dopyt po emisii postarali najmä českí drobní investori.

Autorka je analytička Poštovej banky